Sucho neznamená len praskliny na poli alebo púšť. Má rôzne podoby a spôsobuje prírode a ľuďom komplexné škody. Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a suchu 17. júna 2026 pripomína, že zdravá pôda, voda a trávnaté krajiny rozhodujú o úrode, biodiverzite aj odolnosti krajiny.
Keď krajina stratí schopnosť zadržiavať vlahu, samotné zalievanie nestačí. Skutočná obnova si vyžaduje systémové zmeny v starostlivosti o pôdu. Zdroj: iStockphoto.com
Po silnej búrke môže voda z poľa odtiecť za pár minút. Ak ju pôda nezachytí, rastliny ju neskôr nedokážu využiť a povrch rýchlo presychá. Problém teda nespočíva iba v tom, koľko prší. Rozhoduje aj to, či krajina dokáže vodu zadržať.
Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila tento svetový deň, aby štáty a verejnosť lepšie rozumeli tomu, čo je degradácia pôdy. Ide o proces, pri ktorom pôda postupne stráca úrodnosť, schopnosť zadržiavať vodu a priestor na život rastlín, húb, mikroorganizmov aj živočíchov.
Varovný signál zničeného ekosystému. Extrémne sucho a strata pôdnej štruktúry vedú k hlbokým prasklinám, ktoré signalizujú akútny nedostatok vlahy. Zdroj: iStockphoto.com
Rok 2026 patrí pastvinám
Témou roka 2026 je podľa Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii výzva Rangelands: Recognize. Respect. Restore. Do slovenčiny ju možno voľne preložiť ako Spoznajme, rešpektujme a obnovujme pastviny a otvorené trávnaté krajiny.
Medzi pastviny a otvorené trávnaté krajiny patria pasienky, savany, krovinaté územia aj suché trávnaté plochy. Na prvý pohľad môžu pôsobiť prázdne, no v skutočnosti živia stáda, chránia biodiverzitu, viažu uhlík a pomáhajú udržať vodu v krajine. Tieto miesta sú rovnako dôležité ako napríklad lesy.
Globálne podujatie pri príležitosti tohto svetového dňa hostí v roku 2026 Keňa. OSN tým upriamuje pozornosť na oblasti, kde žijú ľudia s nedostatkom vody celé generácie. Tradiční pastieri často presúvajú zvieratá podľa sezóny. Tento pohyb môže chrániť porasty pred nadmerným spásaním, ak majú komunity prístup k pastvinám a jasne dohodnuté pravidlá ich využívania.
Sucho sa týka aj strednej Európy
Dezertifikácia neznamená iba rozširovanie púštnych podmienok v okolí Sahary. Vedecky ide o znehodnocovanie pôdy v suchých oblastiach. Podporuje ho klimatická zmena, dlhé obdobia bez zrážok i nevhodné zásahy človeka do krajiny. Problém môže mať preto podobu erózie, straty humusu, vyčerpania podzemnej vody alebo slabšej úrody.
Európa už vidí, ako rýchlo sa môže pôdna vlhkosť dostať pod bežné hodnoty. Správa programu Copernicus a Svetovej meteorologickej organizácie uvádza, že rok 2025 priniesol v Európe najsuchšie pôdne podmienky v 33-ročnom satelitnom zázname. V máji 2025 zažilo extrémne poľnohospodárske sucho 35 percent Európy. Také číslo ukazuje veľký plošný zásah, nie iba lokálnu epizódu.
Začiatok júna 2026 ukázal, že sucho sa netýka iba vzdialených oblastí. InterSucho, česko-slovenský systém monitorovania pôdneho sucha, uviedol k 7. júnu 2026 sucho rôznej intenzity na 80 percentách územia Slovenska. Extrémne sucho zasahovalo 8 percent Slovenska. Najnižšie nasýtenie pôdy kleslo pod 10 percent na Záhorí a v okolí Bratislavy.
Pôda funguje ako zásobník vody
Zdravá pôda sa správa ako špongia. V póroch medzi minerálnymi časticami, koreňmi a organickou hmotou zadrží časť dažďa. Rastliny potom vodu využijú v suchšom období. Ak pôda stratí štruktúru, voda rýchlo stečie po povrchu a odnesie so sebou aj najúrodnejšiu vrstvu.
K vysychaniu krajiny neprispieva iba nedostatok zrážok. Problém zhoršuje i zhutnenie pôdy ťažkou technikou, chýbajúce medze, teda pásy trávy, kríkov alebo stromov medzi poľami, úbytok stromov, rozsiahle polia bez prirodzených zelených pásov a odvodnené mokrade. Každý z týchto zásahov znižuje schopnosť krajiny zadržať vodu.
Riešenia nemusia vyzerať dramaticky. Na poliach pomáha pestré striedanie plodín, trvalé trávne porasty, obnova remízok, teda malých pásov stromov a kríkov medzi poľami, aj šetrná pastva, pri ktorej zvieratá nespásajú jedno miesto príliš dlho. Dôležité sú aj mokrade, mulčovanie a menšie polia oddelené zeleňou. Tieto opatrenia nedokážu zastaviť klimatické zmeny samy. Dokážu však znížiť škody, keď príde dlhšie suché obdobie.
Udáva sa, že mokrade pokrývajú len 1 percento povrchu Zeme, ale uskladňujú až 20 percent organického uhlíka. Okrem toho fungujú ako obrovská špongia, ktorá dokáže udržať vodu v prírode aj počas najsuchších období. Zdroj: Archív Ondreja Kameniara
Prečo na tom záleží
Sucho ovplyvňuje viac oblastí naraz. Keď pôda vysychá, farmári čelia nižšej úrode a vyšším nákladom na zavlažovanie. Lesy ľahšie horia a oslabené ekosystémy strácajú rastliny, hmyz aj ďalšie živočíchy. Mestá a obce môžu mať väčší problém zabezpečiť vodu pre celú mestskú infraštruktúru od domácností a škôl až po zeleň, dopravu, údržbu ulíc a miestne služby. Ochrana pôdy preto nie je pre odborníkov okrajová téma. Od stavu pôdy závisí úroda, kvalita vody, odolnosť obcí proti horúčavám a povodniam aj podmienky na poľnohospodárstvo, prácu a život na vidieku.
Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a suchu pripomína jednoduchú vec. Krajina odoláva suchu najlepšie vtedy, keď má živú pôdu, pestrú vegetáciu a dostatok priestoru na vodu. O budúcej podobe krajiny preto nerozhoduje iba počasie. Rozhoduje tiež spôsob, akým sa človek stará o pôdu pod vlastnými nohami.
Zdroje: UNCCD, UNCCD Drought, Copernicus, InterSucho
(KAM)
