Týranie zvierat často nadobúda nenápadné formy, ako sú dlhodobá samota, nevhodné podmienky na chov či odopieranie základných potrieb.
Utrpenie, ktoré nezanecháva modriny. Dlhodobé zatvorenie bez možnosti voľného pohybu a sociálneho kontaktu vedie k apatii a hlbokej frustrácii. Zdroj: iStock.com/Andyborodaty
Odborné organizácie dnes pri posudzovaní kvality života zvierat kladú rovnaký dôraz na ich fyzický aj duševný stav.
Týranie zvierat si verejnosť zvyčajne spája s fyzickým násilím alebo s testovaním kozmetiky či iných produktov na zvieratách.
Zviera však pre človeka môže trpieť aj vtedy, keď nečelí žiadnym úderom či inému priamemu ubližovaniu. Často ide o situácie, ktoré na prvý pohľad nepôsobia dramaticky ani alarmujúco. Zvieraťu však každodenne znižujú kvalitu života a spôsobujú mu nepohodlie, dlhodobý stres a niekedy aj bolesť či smútok.
Koncept piatich slobôd
Svetová organizácia pre zdravie zvierat (WOAH) definuje pohodu zvierat aj prostredníctvom odborného termínu welfare. Ide o fyzický a duševný stav zvieraťa vo vzťahu k jeho životným podmienkam. Dobrá starostlivosť tak nepredstavuje len to, že zviera udržíme pri živote, ale predovšetkým to, že mu vytvoríme podmienky, v ktorých fyzicky aj psychicky prosperuje.
Medzi základné štandardy posudzovania kvality života zvieraťa patrí koncept piatich slobôd. Ten zahŕňa slobodu bez hladu a smädu, bez strachu a stresu, bez fyzického nepohodlia a napokon bez bolesti a chorôb. Tento koncept zároveň zdôrazňuje, že zviera si vyžaduje priestor na to, aby sa mohlo správať tak, ako je to pre jeho druh prirodzené, napríklad hrabať, behať, skúmať prostredie či nadväzovať sociálne kontakty.
Zradnosť bežných podmienok
Ľudia však často podceňujú zabezpečenie tých najjednoduchších potrieb. Miska s vodou umiestnená na slnku sa rýchlo zohreje, znečistí alebo sa v horúčavách voda jednoducho rýchlejšie odparí. Ak je navyše miska umiestnená nedbalo, zviera ju môže pri pohybe omylom prevrhnúť. Zviera následne nemá prístup k čerstvej vode a trpí smädom.
Rovnako nebezpečný je priestor bez tieňa, kde sa zviera nemá ako skryť pred priamym slnkom. Ak je klietka alebo uzavretý výbeh na mieste, kde niekoľko hodín praží slnko, zviera sa horúčave nemá ako vyhnúť. Organizmus zvieraťa sa tak prehrieva, čo je nebezpečné aj veľmi nepríjemné. Zviera je v uzavretom priestore plne závislé od podmienok, ktoré mu vytvorí majiteľ.
Nevhodný povrch a obmedzenie pohybu
Ďalšie problémy sú spojené s obmedzeným životným priestorom a s nevhodnými povrchmi. Mokrá, špinavá a dlho nevymenená podstielka, mreža namiesto podlahy alebo príliš tvrdá podlaha zvieraťu spôsobujú bolestivé otlaky na labkách či kĺboch a môžu viesť k zápalovým ochoreniam.
Výrazným obmedzením životného priestoru a prirodzeného pohybu je aj držanie psa na krátkej reťazi. Reťaz mu bráni v skúmaní okolia, ktoré je pre psy prirodzenou potrebou. Zároveň mu znemožňuje únik pred konfliktom, hlukom alebo extrémnym počasím, čo v ňom vyvoláva pocit bezmocnosti a permanentnej neistoty.
Zanedbanie zdravotnej starostlivosti
Mimoriadne častým, no prehliadaným problémom je odopieranie zdravotnej starostlivosti. Odborné veterinárne organizácie sa zhodujú, že odopretie nevyhnutnej liečby a ponechanie zvieraťa v dlhodobom utrpení je jasnou formou týrania. Zvieratá inštinktívne skrývajú bolesť, aby v prírode neukázali slabosť. Ak majiteľ ignoruje jasné znaky, ako sú napríklad zápaly uší, pokazené či prerastené zuby alebo pazúry, kožné alergie, zlá stolica či hnačky, zviera žije v dlhodobom a tichom utrpení.
Prekrmovanie a obezita
Podobne tichým týraním je paradoxne aj prekrmovanie. Kým zjavnú podvýživu odsúdi každý, obézne zviera spoločnosť často vníma ako milované. Podľa viacerých organizácií na ochranu zvierat je však obezita vážnym narušením zdravia. Zvieraťu fyzicky ubližuje, skracuje mu život a spôsobuje cukrovku, dýchacie ťažkosti a bolestivé poškodenia kĺbov pri každom pohybe.
Podobný problém s váhou majú aj takzvané rýchlokurčatá, kde je extrémny prírastok svaloviny zámerom chovu. Ich telá to doslova deformuje – kosti a kĺby nedokážu uniesť rýchly nárast váhy, čo vedie k chronickým bolestiam a k neschopnosti udržať sa na nohách. Zdroj: iStock.com/Albert Brunsting
Utrpenie z izolácie a stereotypné správanie
Veľké množstvo živočíšnych druhov, ktoré ľudia chovajú, žije v prírode v skupinách a prirodzene si vytvára sociálne väzby. Ľudia si často myslia, že ak sa zvieraťu chvíľu povenujú, tak mu to na spokojný život stačí. V realite však mnohokrát človek so zvieraťom strávi len malý zlomok dňa. Zvyšok času, najmä ak ide o zviera chované v klietke alebo v teráriu, je úplne samo. Osamelé zvieratko pritom nemusí trpieť nápadne alebo hlučne.
Navonok sa toto utrpenie dokonca nemusí prejavovať vôbec a zviera pôsobí, že je v poriadku, hoci vnútorne trpí. Keď sa už problémy prejavia, utrpenie sa často vyznačuje apatiou, nadmerným spánkom alebo stereotypným správaním. Tento typ správania sa vyznačuje opakovanými pohybmi, ktoré nemajú žiadny zjavný cieľ ani zmysel. Môže ísť napríklad o neustále prešľapovanie z miesta na miesto po rovnakej trase, nutkavé ohrýzanie mreží alebo monotónne kývanie hlavou zo strany na stranu. Takéto správanie je jasným indikátorom, že životné prostredie zvieraťa je chudobné na podnety a neumožňuje mu napĺňať jeho prirodzené inštinkty a potreby.
Tento jav sa navyše netýka len zvierat v klietkach, ale aj bytových psov a mačiek, ktoré trpia tzv. senzorickou depriváciou. Ak je inteligentné zviera ponechané dlhé hodiny v tichom, sterilnom byte bez mentálnej stimulácie a následne sa dostane len na krátku prechádzku na vôdzke, zažíva obrovskú nudu a frustráciu. Obohatenie prostredia (možnosť čuchať, komunikovať s inými, riešiť hlavolamy, behať či hrabať) je pre psychiku zvieraťa rovnako kľúčové ako strava. Bez tohto obohatenia často nastupuje apatia a v extrémnejších prípadoch deštruktívne správanie alebo sebapoškodzovanie, ako je hryzenie si vlastnej srsti či chvosta do krvi.
Sociálna izolácia znamená pre zviera odrezanie kontaktu s jedincami vlastného druhu alebo iných druhov, čo mu znemožňuje prirodzenú komunikáciu a interakciu. Zvieratá majú emócie a pocity. Podobne ako my ľudia poznajú smútok, žiaľ, nudu, ale aj radosť. Dlhodobá samota a nedostatok podnetov im preto môžu psychicky mimoriadne ubližovať.
Pes nie je len pasívny spoločník. Pre mnohé plemená je mentálna aktivita a zamestnanie zmyslov rovnako dôležitou životnou potrebou ako krmivo. Zdroj: iStockphoto.com
Psychické týranie a model piatich domén
Kým koncept piatich slobôd slúži ako základný etický návod, modernejšia veda pracuje s modelom piatich domén (Five Domains Model). Tento analytický rámec hodnotí, ako výživa, prostredie, zdravie a správanie – štyri fyzické domény – priamo formujú piatu doménu, ktorou je subjektívny duševný a emocionálny stav zvieraťa.
Model zároveň upozorňuje aj na aktívne psychické týranie bez fyzického dotyku. Zviera môže zažívať permanentnú paniku, ak je vystavované neustálemu kriku, zastrašovaniu alebo nepretržitým vyhrážkam, čo je bežné napríklad aj pri neprimerane tvrdom výcviku.
Nervový systém cicavcov spracováva chronický strach podobne ako fyzickú bolesť. Neustále vyplavovanie stresových hormónov vedie k zlyhávaniu imunity a k stavu takzvanej naučenej bezmocnosti, keď apatické zviera úplne rezignuje na svoje okolie.
Patologické hromadenie zvierat
Špecifickou formou tichého týrania je zvieracie zberateľstvo (animal hoarding). Ide o patologický stav, keď si človek zadováži obrovské množstvo zvierat, pričom im nedokáže zabezpečiť výživu, hygienu ani priestor. Títo ľudia často veria, že zvieratá zachraňujú a odmietajú vidieť ich reálne utrpenie.
Zvieratá prežívajú v preplnených priestoroch, žijú vo vlastných výkaloch a dýchajú výpary z amoniaku, ktorý im leptá sliznice. Hoci páchateľ zvieratá priamo nebije, vytvára im prostredie, ktoré ich pomaly fyzicky a psychicky ničí.
Ako rozpoznať zanedbávanie a kto má právomoc zakročiť
Medzi hlavné varovné signály patrí chýbajúca voda, absencia tieňa, príliš malý životný priestor a zjavná podvýživa. Ďalšími indikátormi sú neliečené rany, prerastené pazúry alebo extrémna plachosť. Pri podozrení na zanedbávanie starostlivosti má zmysel kontaktovať príslušné inštitúcie.
Slovenský zákon o veterinárnej starostlivosti pritom definuje a postihuje nielen aktívne fyzické týranie, ale aj kruté zanedbanie starostlivosti či odopieranie základných potrieb a podmienok potrebných na kvalitný život, čím je zvieraťu spôsobované neprimerané utrpenie.
Ak si všimneme, že niekto zviera týra alebo vážne zanedbáva, je dôležité poznať kompetencie jednotlivých orgánov, aby pomoc prišla čo najrýchlejšie. Kým mestská polícia môže situáciu iba zdokumentovať a privolať štátnu políciu, tá má pri dôvodnom podozrení na ohrozenie života zvieraťa právo vstúpiť na súkromný pozemok a zviera pre potreby vyšetrovania zaistiť, pričom samotný priamy príkaz na jeho trvalé odobratie majiteľovi môže na mieste vydať výhradne inšpektor z regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
Aj ignorovanie problému a neposkytnutie pomoci je zločinom
Prejavom pasívneho týrania je aj ponechanie zraneného zvieraťa po dopravnej nehode bez pomoci. Stáva sa to pri zrážke s lesnou zverou, ale i s domácimi zvieratami či menšími voľne žijúcimi živočíchmi, ako sú napríklad ježkovia.
Vodiči z miesta často odídu, zatiaľ čo zviera hodiny či dni trpí v obrovských bolestiach a v šoku z polámaných končatín či vnútorného krvácania. Podľa zákona o cestnej premávke je nutné každú zrážku so zvieraťom hlásiť polícii (158), ktorá zabezpečí príchod kompetentných osôb. Útek z miesta činu a odopretie akejkoľvek pomoci trpiacemu zvieraťu môžu byť klasifikované nielen ako porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti, ale aj ako trestný čin týrania zvierat.
Svetlá reflektorov prichádzajú a odchádzajú, no nikto nezastaví. Pre prechádzajúcich vodičov je to často len ďalšia prekážka na nočnej ceste, pre zrazeného tvora však zápas o život, v ktorom je odkázaný na súcit prvého človeka, ktorý sa zľutuje. Zrazená srnka. Zdroj: iStock.com/:wrzesientomek
Skryté utrpenie hospodárskych zvierat
Kým utrpenie psov či mačiek spoločnosť vníma citlivo, iné druhy zvierat trpia systémovo a často úplne mimo zraku verejnosti. V snahe o čo najvyššiu ekonomickú efektivitu a nízke ceny potravín sa v priemyselnom poľnohospodárstve rutinne potláča koncept piatich slobôd. Zvieratá čelia extrémnym podmienkam napríklad pri dlhých transportoch, kde sú v stiesnených priestoroch nešetrne natlačené jedno na druhé, trpia dehydratáciou, stresom a extrémnymi teplotami.
V samotných veľkochovoch je bežné drastické obmedzenie pohybu, akým je držanie prasníc v tesných fixačných klietkach, kde sa nemôžu ani otočiť. Súčasťou tohto systému sú tiež bolestivé zákroky bez anestézie, ako napríklad kastrácia prasiatok či skracovanie zobákov nosniciam, aby sa v strese z preplnených hál navzájom nezranili. Problémom je tiež šľachtenie zvierat na taký rýchly rast svalovej hmoty, že ich vlastné kosti a orgány tento nápor nedokážu uniesť.
Ošípané patria k veľmi inteligentným a vnímavým tvorom. Držanie v tesných fixačných boxoch bez možnosti otočenia im spôsobuje fyzickú aj mentálnu traumu. Zdroj: iStockphoto.com
Toto zanedbávanie základných potrieb prebieha doslova za zatvorenými dverami hál a bitúnkov. Spoločnosť toto utrpenie často prehliada a toleruje, pretože hospodárske zvieratá vníma skôr ako komoditu, nie ako cítiace bytosti s rovnakou schopnosťou cítiť bolesť a stres ako domáci miláčikovia. Hoci existujú minimálne zákonné štandardy, renomované organizácie pre ochranu zvierat dlhodobo upozorňujú, že ani zďaleka nezaručujú skutočnú pohodu a kvalitu ich života.
Základom je informovanosť a všímavosť
Zodpovedný prístup k chovu sa začína už pred samotnou kúpou alebo adopciou, a to dôkladným spoznaním a pochopením potrieb konkrétneho druhu zvieraťa, ktoré si chceme priviesť domov. Každé zviera si vyžaduje špecifické podmienky od vhodnej stravy cez dostatočne veľký a podnetný priestor, správnu veterinárnu starostlivosť až po potrebu sociálneho kontaktu.
Zabezpečenie kvalitného života zvierat je nielen zákonnou, ale predovšetkým morálnou povinnosťou človeka, pretože domáce a chovné zvieratá sú plne odkázané na našu starostlivosť. Táto zodpovednosť si vyžaduje všímavosť a ochotu včas zasiahnuť, ak v okolí vidíme zanedbávanie, ale v prvom rade znamená povinnosť zabezpečiť naozaj kvalitné podmienky zvieraťu, o ktoré sa staráme. Zviera totiž nemá nikoho iného, má len nás.
Zdroje: WOAH, Slov-Lex, Animals
(KAM)
