Zimné olympijské hry 2026 ukážu, či sa olympijské hnutie skutočne posúva k zásadnejšej ekologickej zmene alebo či zostáva len pri sľuboch.
Pohľad na Südtirol Arenu Alto Adige v Anterselve, kde budú počas olympijských hier bojovať o cenné kovy biatlonisti. Zdroj: https://www.olympics.com/en/galleries/mico26-now26-territories
Zimné olympijské hry sú za rohom. Uskutočnia sa od 6. do 22. februára 2026 a tento ročník zavítajú do Talianska. Po nich budú nasledovať paralympijské hry od 6. do 15. marca 2026.
Po eufórii z letných olympijských hier v Paríži v roku 2024, kde bola udržateľnosť jedným z hlavných pilierov organizácie, budú milánske zimné hry dôležitým testom. Ukážu, či sa olympijské hnutie skutočne posúva k zásadnejšej ekologickej zmene alebo či zostáva len pri sľuboch.
Zimné hry v klimatickej ére
Máloktoré odvetvie je také závislé od počasia ako outdoorové športy. Pre klimatickú krízu je najmä vykonávanie zimných športov čoraz náročnejšie. Zrušenie pretekov Svetového pohára v alpskom lyžovaní v Mont Tremblante 2025 pre nedostatok snehu je len jedným z výrazných príkladov rozsiahlejšieho problému.
Podľa štúdie Univerzity vo Waterloo do roku 2050 zostane už len desať vhodných bývalých lokalít na organizáciu zimných olympijských hier. Do roku 2080 by sa tento počet mohol znížiť na šesť.
To vyvoláva otázky nielen o budúcnosti zimných hier, ale aj o tom, kde a za akých podmienok ich bude vôbec možné udržať. Zároveň platí, že organizovanie športových megapodujatí, ako sú olympijské hry, vytvára značnú uhlíkovú a environmentálnu záťaž. Hoci sú zimné hry z hľadiska počtu športovcov, disciplín aj diváckej návštevnosti zvyčajne menšie než letné, ani im sa nevyhýbajú ekologické kontroverzie. Často sa týkajú zásahov do chránených prírodných oblastí, ktoré sa obetujú pre výstavbu športovej infraštruktúry.
Počas zimných hier v Pekingu v roku 2022 bolo vyrúbaných viac než 20 000 starých stromov, aby vznikol rozšírený lyžiarsky areál a s ním súvisiace cesty, parkoviská a ubytovacie kapacity.
Vrcholový šport sa tak ocitá v rozpore: klimatická zmena ho ohrozuje, no zároveň k nej svojím fungovaním a nárokmi sám významne prispieva.
Nové štandardy
V reakcii na tieto výzvy prijal Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v posledných rokoch viacero opatrení na zníženie ekologickej stopy olympijských hier. Patrí medzi ne aj Olympijská agenda 2020, ktorej strategické ciele boli v roku 2021 ďalej rozpracované a potvrdené v dokumente Olympijská agenda 20+5.
Po Paríži 2024 budú hry v Miláne a Cortine d’Ampezzo prvými zimnými olympijskými hrami, ktoré sa budú musieť týmito pravidlami riadiť v plnom rozsahu. Medzi kľúčové ciele patrí podpora udržateľných hier a snaha, aby olympiáda slúžila ako odrazový mostík k napĺňaniu Cieľov udržateľného rozvoja OSN.
V praxi to znamená, že Medzinárodný olympijský výbor dnes od hostiteľských miest vyžaduje znižovanie emisií oxidu uhličitého a dôraz na dedičstvo hier, teda opätovné využívanie alebo prestavbu existujúcich športovísk po skončení podujatia.
Zelené ambície
Našťastie sa zdá, že taliansky organizačný výbor sa rozhodol pretaviť boj proti globálnemu otepľovaniu na ústrednú tému svojej stratégie. Už od začiatku zaviedol prísny systém hodnotenia emisií skleníkových plynov, ktoré budú hry produkovať. Vo svojej druhej správe o stratégii udržateľnosti, zverejnenej v septembri 2025, výbor predstavil aj viacero konkrétnych opatrení na ďalšie znižovanie uhlíkovej stopy podujatia.
Medzi vlajkové iniciatívy patrí záväzok využívať výhradne sto percent obnoviteľnej energie a obmedziť plytvanie potravinami tým, že sa nadbytok prerozdelí miestnym charitatívnym organizáciám. V snahe podporiť obehové hospodárstvo bolo spätne odkúpených viac ako 20 000 kusov vybavenia z olympijských hier v Paríži.
Aj v oblasti infraštruktúry sa kladie dôraz na opätovné využívanie existujúcich zariadení a dočasných stavieb, ktoré budú po skončení hier demontované – podobne ako v Paríži. Celkovo bude takmer 90 percent športovísk spadať do tejto kategórie.
Niekoľko nových trvalých budov, ktoré sa predsa len stavajú, sa po hrách zmení na tréningové centrá pre budúcu taliansku športovú elitu alebo budú slúžiť na iné účely. Nová olympijská dedina v Miláne sa napríklad, podobne ako v Paríži, premení na univerzitné bývanie.
Plán počíta aj s adaptačnými opatreniami. Keďže vplyvom globálneho otepľovania je prirodzený sneh čoraz vzácnejší, umelé zasnežovanie sa stáva novým štandardom na zabezpečenie optimálnych podmienok pre športovcov. Organizačný výbor sa preto rozhodol modernizovať systémy výroby technického snehu, aby dokázal pružnejšie reagovať na prípadné mimoriadne teplé počasie počas nadchádzajúcej zimy.
Ambiciózny, no nie bezchybný plán
Hoci plány vyzerajú na papieri upokojujúco, ich realizácia prináša množstvo výziev. Okrem chronických meškaní stavebných prác a obrovských rozpočtových prekročení (doterajšie výdavky sú už minimálne dvojnásobkom pôvodného rozpočtu) má výstavba novej infraštruktúry v horskom prostredí nevyhnutne výrazný environmentálny dosah.
Treba pripomenúť, že nadchádzajúce hry sa budú konať v športoviskách roztrúsených v štyroch oblastiach severného Talianska: Miláne, Cortine d’Ampezzo, Valtelline a Val di Fiemme. Spolu pokrývajú územie s rozlohou viac ako 20 000 štvorcových kilometrov, čo z nich robí najrozptýlenejšie olympijské hry v histórii. Výsledkom nebude jeden samostatný rezort pre športovcov, ale až šesť.
Aj preto smeruje väčšina rozpočtu do rozvoja verejnej dopravy, najmä železničnej siete, ktorá má zabezpečiť presuny medzi jednotlivými dejiskami. Samotná športová infraštruktúra pritom tvorí menej než štvrtinu celkových výdavkov.
Niektoré stavebné projekty však vyvolali výrazné kontroverzie. Nová bobová dráha v Cortine d’Ampezzo si napríklad vyžiadala výrub stoviek stromov. Hoci ide o menší zásah než pri hrách v Pekingu, faktom zostáva, že organizácia olympiády narúša miestnu biodiverzitu.
V centre Cortina Sliding Centre, dejisku pretekov v boboch, sánkach a skeletonovom športe, prebehli stavebné práce. Zdroj: Youtube/Infrastrutture Milano Cortina 2026 S.p.A.
Pri dočasných stavbách sa organizačný výbor zaviazal obnoviť poškodené ekosystémy a celkovo kompenzovať zvyškové emisie, najmä nákupom uhlíkových kreditov. Kritici však namietajú, že to, čo bolo zničené, sa už nikdy nedá úplne obnoviť a že žiadna finančná ani ekologická náhrada nedokáže skutočný účinok vymazať.
Z adaptačného hľadiska je problematická aj výroba technického snehu. Aj pri optimalizovaných systémoch spotrebúva veľké množstvo vody a energie a zároveň zhoršuje kvalitu pôdy. Riešenie, ktoré má zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania, tak paradoxne samo k problému prispieva. To iba podčiarkuje potrebu lepšie premyslených adaptačných stratégií.
Napokon sú tu aj obavy miestnych obyvateľov z džentrifikácie. V Miláne výstavba olympijskej dediny viedla k vysťahovaniu niektorých obyvateľov a plánované nájomné po jej premene na študentské bývanie je podľa kritikov príliš vysoké. Z pohľadu sociálnej spravodlivosti sa preto natíska zásadná otázka: Kto bude skutočným víťazom nových zariadení a investícií v dlhodobom horizonte? Miestni obyvatelia alebo len úzky okruh užívateľov a investorov?
Pozrite si
Blýska sa na lepšie časy?
Celková stratégia ukazuje skutočný posun v tom, ako dnes uvažujeme o udržateľnosti zimných olympijských hier. Organizátori sa poučili z predchádzajúcich hier a prichádzajú s ešte inovatívnejšími prístupmi, než sme videli doteraz.
Hoci sa očakáva, že emisie skleníkových plynov budú nižšie než v Pekingu či juhokórejskom Pchjongčchangu, v prípade týchto olympijských hier sa stále odhadujú takmer na jeden milión ton ekvivalentu oxidu uhličitého. V tomto kontexte pretrváva nádej, že sa výboru podarí naplno realizovať všetky plánované opatrenia a čo najviac týchto emisií kompenzovať.
Zároveň netreba zabúdať, že ďalšie zimné olympijské hry sa uskutočnia vo francúzskych Alpách. Novovzniknutý organizačný výbor pre hry v roku 2030 nepochybne pozorne sleduje rozhodnutia prijaté v Taliansku. A to s vedomím, že klimatické výzvy budú v nasledujúcich rokoch ešte naliehavejšie.
Medzitým sa môžeme spoľahnúť na športovcov a parašportovcov, ktorí sú v zdarnom závere svojej vysokohorskej tréningovej prípravy, aby nás opäť dokázali ohromiť – hoci len na krátky, no výnimočný okamih.
Zdroje: Olympics (1, 2, 3, 4, 5, 6), Current Issues in Tourism, Nature, Council on Foreign Relations, BBC, OSN, Perspectives in Plant Ecology, Evolution and Systematics
(zh)
