Poľnohospodárska pôda na celom svete čelí masívnemu znečisteniu plastami. Tento neviditeľný problém vážne ohrozuje potravinovú bezpečnosť aj ľudské zdravie.
Neviditeľné znečistenie, ktoré priamo ohrozuje kvalitu našej poľnohospodárskej pôdy. Zdroj: iStock/Svetlozar Hristov
Zábery oceánov plných odpadu pravidelne plnia titulky svetových médií. Odborníci z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) však varujú. Pôda totiž obsahuje ešte väčšie množstvo nebezpečných mikroplastov. Takmer 95 percent našich potravín pochádza priamo zo zeme. Zdravá pôda zabezpečuje nielen dostatok jedla pre rastúcu populáciu, ale aj lepšiu výživu pre miliardy ľudí na planéte.
Obrovský rozsah plastovej krízy
Poľnohospodárstvo ročne spotrebuje neuveriteľných 12,5 milióna ton plastových produktov. Potravinársky priemysel navyše minie ďalších 37,3 milióna ton na obaly. Ázijské krajiny spotrebujú takmer polovicu tohto celosvetového množstva. Plasty farmárom výrazne uľahčujú prácu a pomáhajú zvyšovať úrodu. Fólie chránia rastliny pred burinou. Ochranné plastové siete zase chránia plodiny pred zvieratami a nepriaznivým počasím, čím predlžujú pestovateľskú sezónu.
Používanie umelých materiálov na poliach však neskôr prináša veľké ekologické škody, pretože plasty zostávajú v prírode. Ľudstvo do roku 2015 nedokázalo správne zlikvidovať väčšinu plastového odpadu. Toto globálne zlyhanie priamo zhoršuje aj súčasnú situáciu v poľnohospodárstve.
Od veľkých fólií k neviditeľným hrozbám
Veľké poľnohospodárske fólie a obaly ponechané voľne na poliach sa vplyvom počasia časom rozpadajú na drobné úlomky. Mikroplasty merajú menej ako päť milimetrov. Z povrchu nenápadne prenikajú hlbšie priamo do poľnohospodárskej pôdy.
Prítomnosť týchto čiastočiek postupne mení samotnú fyzikálnu štruktúru zeme a upcháva takzvané póry v pôde. Umelé materiály totiž odpudzujú vlhkosť a narúšajú prirodzené zhluky hliny. Pôda z toho dôvodu stráca svoju schopnosť zadržiavať vodu. Drobné plasty navyše obmedzujú rast koreňov a vstrebávanie dôležitých živín.
Z kontaminovanej pôdy sa mikroplasty dostávajú do rastlín a potravinovým reťazcom až do ľudského tela. Výskumníci objavili tieto cudzorodé látky už aj v ľudskej placente. Matky tieto škodlivé častice počas tehotenstva nevedomky odovzdávajú svojim nenarodeným deťom.
Zdroje mikroplastov. A) Makroplasty, farby, platové pelety, syntetické textílie, pneumatiky, výrobky osobnej spotreby. B) Objem odpadu podľa ich pôvodu (v kilotonách za rok) (Thompson a kol., 2024).
Skryté cesty plastov do našej potravy
Nečakaný zdroj znečistenia pôdy mikroplastami predstavujú organické hnojivá. Poľnohospodári často miešajú zvierací trus s iným biologickým odpadom z miest, aby vytvorili lacnejšie a ekologickejšie hnojivo.
Tento mestský odpad však bežne obsahuje neviditeľné plastové mikroguľôčky zo šampónov, z mydiel či čistiacich prostriedkov. Z našich kúpeľní tak putujú priamo na polia. Do vodných tokov a následne do pôdy prenikajú aj uvoľnené vlákna zo syntetického oblečenia počas prania.
Európska únia preto už obmedzila používanie určitých druhov plastov, odborne nazývaných polyméry, priamo vo výrobe hnojív. Odborníci z Programu OSN pre životné prostredie požadujú od kompetentných úradov ďalšie rázne opatrenia. Vlády by mali farmárov motivovať k hľadaniu ekologickejších alternatív.
Biodostupnosť plastov a mikroplastov podľa veľkosti a kľúčových zdrojov. Spolu s tým, ako sa plasty rozkladajú ma menšie časti, sa stávajú dostupné pre väčší počet organizmov (znázornené horizontálnymi šípkami). Zároveň sa zvyšuje potenciál prenosu prostredníctvom potravových reťazcov (diagonálne šípky). Zdroj: Thompson a kol., 2024.
Príroda ponúka vlastné riešenia
Výrobcovia poľnohospodárskych potrieb dnes ponúkajú farmárom rôzne biologicky rozložiteľné fólie a obaly. Vedci však upozorňujú, že aj tieto takzvané ekologické plasty môžu obsahovať nebezpečné toxické látky rovnako ako tie bežné. Biologické plasty navyše nedokážu vždy garantovať stopercentný rozklad v prírode, takže ich zvyšky naďalej kontaminujú polia.
Lepšie riešenie preto predstavujú napríklad takzvané krycie plodiny. Farmári ich nepestujú na zber. Slúžia výlučne na ochranu pôdy pred vysychaním. Tieto rastliny prirodzene potláčajú burinu a zlepšujú celkovú úrodnosť obhospodarovanej zeme. Prírodné riešenia tak môžu postupne nahradiť syntetické materiály.
Kľúč k zdravej budúcnosti planéty
Svetová pôda aktuálne ukrýva trikrát viac uhlíka ako celá atmosféra. Ochrana tohto prírodného bohatstva vo forme zdravej a čistej hliny priamo súvisí so zmierňovaním klimatických zmien.
Ak ľudstvo nezmení svoj prístup, znehodnotí väčšinu úrodných polí. Každý z nás vie pomôcť znížiť celkový plastový odpad. Používanie opakovane použiteľných tašiek a vyhýbanie sa plastovým obalom predstavuje jeden z množstva spôsobov. Môžeme napríklad tiež podporovať udržateľné poľnohospodárstvo nakupovaním od malých lokálnych biofarmárov. Podobné zodpovedné kroky nám pomôžu zachovať kvalitu potravín aj pre budúce generácie.
Zdroje: United Nations, United Nations, United Nations
(KAM)
