Dvadsiateho októbra si pripomíname Medzinárodný deň stromov. Tento deň upozorňuje na obrovský význam stromov pre náš život a našu planétu a na problémy svetových lesov.
Stromy zohrávajú kľúčovú úlohu pri viazaní uhlíka a ochrane biodiverzity. Zdroj: iStock.com/blew_i
Sviatok stromov vznikol v devätnástom storočí v americkej Nebraske. Novinár J. Sterling Morton chcel poukázať na význam stromov pre život, a preto inicioval ich hromadné sadenie.
Myšlienka sa postupne rozšírila do celého sveta, no rôzne krajiny oslavujú tento deň v odlišných termínoch. V strednej Európe je to dvadsiaty október. Tento jesenný termín je v období prirodzeného vegetačného pokoja, vďaka čomu sa mladé stromy bez problémov zakorenia.
Práve výsadba nových drevín predstavuje jeden z kľúčových krokov pre záchranu globálnej biodiverzity.
Bohatý prínos pre celú planétu
Stromy tvoria základný pilier prežitia mnohých organizmov. Zabezpečujú dôležitý kolobeh vody, uhlíka a živín v prírode. Produkujú kyslík, ukladajú zachytený oxid uhličitý a živočíchom poskytujú bezpečné útočisko aj potravu. V lesnom prostredí vytvárajú živú sieť vzťahov, v ktorej podporujú nespočetné množstvo ďalších druhov. Ich prítomnosť zároveň výrazne ochladzuje okolité prostredie všade tam, kde rastú. Korene zdravých stromov chránia úrodnú pôdu pred eróziou. Napríklad pobrežné stromy, nazývané mangrovy, svojimi koreňmi tlmia silné morské vlny a bránia erózii či rozbíjaniu brehov.
Stromy však neslúžia len prírode, obrovský úžitok z nich má aj človek. Viac ako päťtisíc druhov ľudia bežne využívajú ako stavebné drevo. Tieto nenahraditeľné funkcie dnes však vážne ohrozuje neuvážená ľudská činnosť.
Kontrast medzi Európou a trópmi
Európske štáty zažívajú v súčasnosti veľmi pozitívny lesnícky trend. Organizácia FOREST EUROPE zverejnila pred niekoľkými rokmi rozsiahlu správu. Odborníci v nej potvrdili rastúcu výmeru európskych lesov. Za tri desaťročia stúpla ich rozloha o deväť percent. Slovensko dokonca patrí medzi najlesnatejšie krajiny celého starého kontinentu. Stromy u nás pokrývajú až 41 percent celkového územia.
Opačný a veľmi tragický vývoj však ukazuje amazonský prales. Tamojšie stromy miznú alarmujúcim tempom z dôvodu rozširovania agresívneho poľnohospodárstva. Pre časté požiare a odlesňovanie dnes tento prales vypúšťa do ovzdušia viac oxidu uhličitého, než stíha zachytávať. Zhoršujúca sa situácia v trópoch hlboko znepokojuje vedcov po celom svete.
Alarmujúca správa svetových ochranárov
Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) nedávno zverejnila prvé globálne hodnotenie. Tisícka expertov spoločne preskúmala viac ako 47-tisíc druhov stromov.
Výsledky tohto snaženia priniesli ľudstvu šokujúce čísla. Viac ako tretina všetkých druhov čelí bezprostrednému globálnemu vyhynutiu. Počet ohrozených stromov vysoko prevyšuje všetky ohrozené vtáky a cicavce.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí stromom na ostrovoch, kde ľudia rúbu pôvodné lesy pre poľnohospodárstvo a výstavbu. Tieto izolované ostrovné druhy navyše ťažko čelia inváznym rastlinám a novým škodcom. Kritická situácia pretrváva aj v Južnej Amerike vrátane spomínaného amazonského pralesa, kde lesy ustupujú chovu dobytka a ťažbe. V Južnej Amerike pritom rastie najpestrejšia škála stromov na celej planéte. Keď vyhynie určitý strom, často spolu s ním navždy vymiznú aj viazané rastliny, huby či živočíchy.
Zodpovednosť leží v našich rukách
Budúcnosť svetových lesov závisí od nášho každodenného správania aj od rozhodnutí politikov. Pomôcť môžeme napríklad jednoduchým znížením svojej každodennej spotreby papiera či kartónu. Tiež môžeme preferovať elektronické dokumenty pred tlačenými, opakovane používať tú istú tašku či namiesto kúpy nového nábytku opraviť starý alebo ho kúpiť z druhej ruky. Veľký zmysel má aj neustále sadenie pôvodných lokálnych druhov drevín.
Zodpovedný prístup nielen zo strany jednotlivcov, ale aj vlád, firiem a inštitúcií nakoniec celkom určite pomôže zachovať biodiverzitu pre budúcnosť.
Zdroje: SAV, IUCN, BGCI, Wildlife Conservation Trust
(KAM)






