Ničivá sila lesných požiarov vo svete stále rastie. Odborníci z celého sveta preto zdôrazňujú obrovský význam dôslednej prevencie.
Hasiči dnes pri monitorovaní a likvidácii lesných požiarov čoraz častejšie využívajú moderné technológie vrátane dronov. Ilustračný záber. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Toa55
Oheň v prírode existoval odjakživa a niektorým ekosystémom dokonca prospieva. Prirodzene totiž odstraňuje starú vegetáciu a uvoľňuje miesto novým rastlinám.
Dnes však plamene pohlcujú krajinu v doteraz nevídanej miere. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási alarmujúce čísla ohľadom postihnutých území. Oheň v jej európskom regióne zničil v roku 2025 až 2,2 milióna hektárov pôdy. Oproti predchádzajúcim rokom ide o obrovský a rýchly nárast.
Oheň len výnimočne vznikne prirodzene, napríklad po údere blesku. Za vznik deviatich požiarov z desiatich nesú priamu vinu ľudia. Príčinou býva padnuté elektrické vedenie, neopatrnosť pri kladení ohňa alebo dokonca úmysel.
Čo ženie plamene vpred
Človek zvyčajne požiar neopatrnosťou založí a klimatická zmena mu následne dodá ničivú silu. Rastúce teploty a extrémne suchá výrazne predlžujú obdobie požiarov. V prírode tak vzniká mimoriadne nebezpečný cyklus. Oheň uvoľňuje do atmosféry obrovské množstvá skleníkových plynov. Tieto emisie následne veľmi rýchlo urýchľujú globálne otepľovanie. To opäť vytvára ideálne podmienky na vznik ďalších ničivých požiarov.
Štúdia z prestížneho vedeckého časopisu Science zverejnená v októbri 2024 tento nepriaznivý trend jasne potvrdzuje. Vedci na detailnú analýzu dvanástich globálnych lesných zón (pyromes) využili pokročilé počítačové programy. Zistili, že v oblastiach mimo trópov oheň uvoľňuje do ovzdušia čoraz viac oxidu uhličitého. Severské ihličnaté lesy v Eurázii a Severnej Amerike vyprodukovali nedávno takmer trojnásobok bežných emisií. Plamene tu totiž pohlcujú čoraz suchšiu a oveľa horľavejšiu vegetáciu.
Skrytá hrozba v podobe dymu
Počet zhorených hektárov nepredstavuje jediný vážny problém lesných požiarov. Plamene totiž stále produkujú toxický dym. Ten cestuje vetrom tisíce kilometrov a radikálne ničí kvalitu ovzdušia. Obsahuje nebezpečné mikroskopické častice prachu a sadzí, skleníkové plyny aj ťažké jedovaté kovy. Až 90 percent hmotnosti tohto dymu tvoria jemné častice PM2,5. Tieto drobné čiastočky prachu a popola ľahko prenikajú hlboko do ľudských pľúc.
Odborníci z WHO varujú obyvateľov postihnutých oblastí pred skutočne vážnymi zdravotnými následkami. Vdychovanie znečisteného dymu rapídne zhoršuje astmu a vyvoláva ťažké srdcové problémy. Z dlhodobého hľadiska prispieva k ochoreniam pečene či k zhoršeniu pamäti a myslenia.
Najväčšie riziko hrozí najmä deťom, seniorom a tehotným ženám. Deti napríklad vdýchnu oveľa viac vzduchu na kilogram svojej hmotnosti ako dospelí. Ich vyvíjajúce sa orgány preto trpia neporovnateľne viac.
Zničená krajina a ekonomické straty
Lesné požiare okrem zdravia vážne ohrozujú aj ekonomiku a celkový chod spoločnosti. Oheň nenávratne ničí infraštruktúru, znižuje poľnohospodársku úrodu a radikálne osekáva príjmy z turizmu.
Ďalšie miliardy eur stoja štáty opravy majetkov, obnova krajiny a zdravotná starostlivosť. Riziko vzniku obrovských strát v južnej Európe dosahuje mimoriadne kritické hodnoty. Úrady v Madride nedávno vyhlásili stav národnej núdze.
Plamene tam prinútili desaťtisíce ľudí narýchlo opustiť domovy. Južné Francúzsko hlási podobne katastrofálne scenáre a hromadné evakuácie celých komunít. Lesné požiare zničili desiatky domov a mnohých pripravili o živobytie. Krajina sa po zahasení ohňa zotavuje len veľmi pomaly. Úpadok biodiverzity a ťažká degradácia ekosystémov si vyžadujú mimoriadne nákladnú obnovu.
Snímka obrovských požiarov v okolí Bordeaux vo Francúzsku v júli 2022 zo satelitu Sentinel-2. Zdroj: ESA
Prevencia by mala stáť na prvom mieste
Záchranné zložky s obrovským nasadením bojujú s každým vzniknutým požiarom. Samotné hasenie však nedokáže zabrániť budúcim katastrofám. Hospodárska komisia OSN pre Európu (UNECE) preto navrhuje ráznu zmenu prístupu. Krajiny by mali viac energie venovať krokom, ktoré vzniku plameňov zabránia už v zárodku. Ľudia síce nedokážu vzniku ohňa v prírode úplne zamedziť, no správnymi opatreniami minimalizujú jeho šírenie a škody.
Kľúčovú úlohu zohráva trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. V praxi to znamená odstraňovanie nadbytočného suchého dreva a vytváranie ochranných pásov bez horľavej vegetácie.
Rovnako dôležité zostáva vzdelávanie verejnosti. Ľudia totiž musia vedieť, aké konkrétne správanie v lese minimalizuje riziko zapálenia. Moderné technológie ponúkajú v tomto smere naozaj veľkú pomoc. Turecko napríklad úspešne využíva moderné systémy na včasné odhalenie dymu pomocou umelej inteligencie.
Nové technologické riešenia však na potrebnú zásadnú zmenu zďaleka nestačia. Vlády by mali investovať do včasného varovania a budovania odolnejších ekosystémov. Odolnejšie zmiešané lesy totiž nehoria tak rýchlo ako vysušené jednodruhové porasty. Plamene sa v nich šíria pomalšie a záchranári tak získavajú priestor na účinnejší zásah.
Pohľad do budúcnosti
Lesné požiare už dávno nepredstavujú iba výnimočné a zriedkavé udalosti. Stali sa absolútne predvídateľným a pravidelným dôsledkom otepľovania našej planéty.
Najvyšší predstavitelia OSN volajú po rýchlom prechode celosvetového hospodárstva na obnoviteľné zdroje energie. Iba zastavenie klimatickej zmeny vyrieši jej ničivé sprievodné javy, ako sú práve extrémne požiare.
Zdravé lesy fungujú ako „pľúca“ Zeme a uhlík prirodzene pohlcujú. Ochrana zelene a prevencia požiarov preto znamenajú nevyhnutnú investíciu do našej spoločnej a bezpečnej budúcnosti.
Zdroje: United Nations, United Nations, WHO, Science
(KAM)
