Armáda klonovaných samíc z východnej Ázie likviduje bresty a japonské zelkovy. Ich bleskovému šíreniu pomáha najmä to, že na rozmnožovanie nepotrebujú samce.
Ploskanka Aproceros leucopoda. Zdroj: Wikimedia/christine123
Aj keď môže pravidelný špirálovitý vzor na listoch brestov vyzerať roztomilo, nejde o prírodnú ozdobu. V skutočnosti je to stopa po ploskanke Aproceros leucopoda – nebezpečnom inváznom hmyze. Ide o drobnú osu s hrubým pásom, ktorá v posledných rokoch spôsobuje v Severnej Amerike vážne škody na brestoch a zelkovách ostrolistých (Zelkova serrata).
Pôvod hmyzu
Ploskanky pochádzajú z východnej Ázie, kde sú súčasťou miestnych ekosystémov. Mimo svojho pôvodného areálu sa však správajú ako agresívni votrelci. V Európe sa prvýkrát vyskytli v roku 2003 v Poľsku a Maďarsku. Do Severnej Ameriky dorazili oveľa neskôr, až v roku 2020 ich objavili v kanadskom Québecu. Odvtedy sa tam šíria alarmujúcim tempom.
Dospelý jedinec ploskanky Aproceros leucopoda. Zdroj: Wikimedia/Johannes
Evolučná výhoda
Jedným z hlavných dôvodov ich úspechu je nezvyčajná stratégia rozmnožovania. Ploskanky nepotrebujú samce, rozmnožujú sa totiž pomocou procesu zvaného telytokická partenogenéza, teda vytvárajú potomstvo bez oplodnenia. Samice kladú neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu ďalšie samice. Samec zatiaľ nebol objavený ani jediný. Prakticky to znamená, že jeden zavlečený jedinec môže bleskovým spôsob založiť úplne novú populáciu. Vzniká tak doslova armáda geneticky takmer identických samíc.
Podľa entomologičky Kelly Otenovej zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne sa ploskanky aktuálne vyskytujú už v pätnástich amerických štátoch a štyroch kanadských provinciách. Larvy dokážu počas krátkeho času úplne obrať stromy o listy, čo ich oslabuje a robí náchylnejšími na choroby a ďalšie škodce.
Obzvlášť ohrozené sú mestské výsadby, kde brestové a zelkové stromy často zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochladzovaní miest a zlepšovaní kvality ovzdušia. Hoci môžu samotné kľukaté vzory na listoch vyzerať dekoratívne, pre stromy predstavujú vážny problém. Keď je ploskaniek príliš veľa, dokážu ohlodať listy až na žilnatinu, opakovane oslabovať stromy, spôsobiť odumieranie konárov a spomaliť ich rast. Pre odborníkov to znamená výzvu, ako inváziu zastaviť skôr, než spôsobí rozsiahle ekologické a ekonomické škody.
Inváznu ploskanku prezrádzajú špirálovité vzory na listoch. Zdroj: Wikimedia/ B. Schoenmakers
Keďže zelkovy kvitnú skôr ako bresty, ploskanky majú potravu k dispozícii už na začiatku sezóny. To predlžuje ich reprodukčné okno, a tak dokážu produkovať viac generácií počas jedného leta a rýchlejšie sa množiť.
Ľudský faktor
Hoci dokážu dospelé ploskanky lietať desiatky kilometrov ročne, vo svetovom rozmachu im najviac pomáhajú ľudia. Výskumníci zaznamenali kukly prichytené na nákladných autách či stavebných prvkoch, takže sa ploskanky šíria rýchlejšie a ďalej, než by dokázali prirodzene.
Proti invázii ploskaniek zatiaľ neexistuje účinný spôsob ochrany. Testujú sa pesticídy, ale výsledky budú známe až o niekoľko mesiacov. Dovtedy odborníci odporúčajú zvýšenú ostražitosť. Ak sa na listoch brestov, najmä na jar a začiatkom leta, objaví typický špirálovitý vzor, treba upozorniť miestne lesnícke alebo poľnohospodárske úrady. V opačnom prípade sa budú invázne ploskanky šíriť ďalej.
Zdroje: IFL Science, Journal of Integrated Pest Management
(RR)
