Ostrov svätej Heleny v južnom Atlantiku je domovom viac než piatich stoviek endemických druhov, bohatej morskej biodiverzity a dejiskom fascinujúcej histórie.
Helena Bennettová (Kredit: Sophia Joshua) a ostrovné endemity – húf motýlích rýb (Chaetodon sanctaehelenae) (Kredit: Marine Section, St Helena Government) a národný vták ostrova kulík svätohelenský (Anarhynchus sanctaehelenae) (Kredit: Tom Noah). Zdroj: koláž autora
Ostrov svätej Heleny leží osamelo uprostred južného Atlantiku, na polceste medzi Afrikou a Južnou Amerikou, no už viac ako 400 rokov patrí pod britský patronát. Ostrov sa preslávil ako miesto exilu bývalého francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta. Pozostáva najmä z vulkanických hornín, ale jeho reliéf je prekvapivo pestrý – nájdeme tu lúky, hmlové lesy až po subtropické údolia plné divokých kvetov, kaktusov a sukulentov. A hoci má menej než 47 štvorcových míľ (asi veľkosť Manchestru), táto drobná bodka na mape je domovom 502 endemických druhov, čo je viac než tretina všetkých druhov v rámci britských území.
Žije tu aj Helena Bennettová, riaditeľka neziskovej organizácie St. Helena National Trust, ktorá sa stará o ochranu miestnej prírody a vzdeláva návštevníkov o bohatej histórii ostrova. „Priznávam, je to vcelku nezvyčajné,“ hovorí o svojej práci, ktorá pokrýva všetko od obnovy historických budov až po ochranu ohrozených druhov, ako je napríklad operenec drongo svätohelenský (Dicrurus balicassius).
Tvárou v tvár minulosti
Ako väčšina obyvateľov Ostrova svätej Heleny, tak aj Helenina rodinná história ukazuje, aké zamotané sú dejiny tohto ostrova. „Ostrov svätej Heleny je jeden veľký taviaci kotol. Väčšina ostrovanov má aspoň 16 rôznych DNA markerov,“ vysvetľuje Helena. „Zo strany mojej mamy sme vystopovali rodokmeň až do roku 1645 k Bennettovcom z Lancastru, ktorí sem prišli, pretože tu chceli loviť veľryby. Zo strany otca pochádza 24 percent mojej DNA z južnej Indie, takže pravdepodobne išlo o pracovníkov Východoindickej spoločnosti. Zistili sme aj to, že 14 percent pochádza z Konga alebo Kamerunu, čiže ide o stopu po obchode s otrokmi. Človek je tu vlastne živým kúskom ostrovnej histórie. A pre mňa je to úplne fascinujúce.“
Pohľad z Jakubovho rebríka na Jamestown, historické hlavné mesto Ostrova svätej Heleny, ktoré leží medzi strmými útesmi údolia James Valley. Pre najlepší výhľad na mesto sa treba vyšplhať po tomto schodisku so 699 schodmi a 187 metrami stúpania, ktoré stúpa takmer kolmo k pevnosti Ladder Hill Fort. Každý rok absolvujú bežci beh po schodisku ako súčasť Ladder Challenge. Súčasný držiteľ rekordu dosiahol vrchol za pôsobivých päť minút a štyri sekundy. Zdroj: iStock/Uwe Moser
V posledných rokoch sa ostrov začal otvorene vyrovnávať aj s nepríjemnejšími kapitolami svojej minulosti. V snahe zastaviť nelegálny transatlantický obchod zachytávalo britské námorníctvo v rokoch 1840 až 1872 lode prevážajúce otrokov z Afriky do Ameriky. Viac než 25-tisíc oslobodených Afričanov z týchto lodí bolo privezených na Ostrov svätej Heleny. Väčšinu z nich potom poslali späť do Afriky alebo do iných krajín, ale asi tretina tu zostala a neskôr bola pochovaná v Rupertovom údolí, skalnatej rokline pár kilometrov od hlavného mesta Jamestownu.
Keď sa v roku 2008 začalo stavať ostrovné letisko, pozostatky 325 ľudí museli byť exhumované a znova pochované na novom cintoríne. Dnes sa pracuje na vybudovaní vzdelávacieho centra a pamätníka, ktorý má pomôcť spopularizovať ich príbeh.
Organizácia St. Helena National Trust poskytuje sprevádzané prehliadky Rupertovho údolia, ktoré pomáhajú návštevníkom lepšie pochopiť úlohu svätej Heleny pri zrušení medzinárodného obchodu s otrokmi. Múzeum svätej Heleny v Jamestowne zas ponúka historické pozadie z lodných denníkov, listov námorníkov a artefaktov z vrakov lodí.
Bennettová takisto odporúča vydať sa na túru k pevnosti High Knoll, citadele na kopci, ktorá sa týči vysoko nad hlavným mestom. „Výhľady sú úžasné a vždy si predstavujem, ako to tu muselo vyzerať v 18. alebo 19. storočí, keď bola pevnosť plná života a čulého ruchu.“
High Knoll – najväčšia, najvýznamnejšia a najkompletnejšia z pevností na ostrove. Zdroj: Marc Lavaud/Tourist Information Office.
Ochrana prírody
Pre väčšinu cestovateľov je hlavným lákadlom Ostrova svätej Heleny jej úchvatná príroda. Pobrežie ostrova je od roku 2016 vyhlásené za morské chránené územie a v roku 2023 bolo zaradené medzi Hope Spots, teda medzi miesta s mimoriadnym významom pre morskú biodiverzitu. „Je veľmi povzbudivé a dojemné dostať takéto oficiálne uznanie,“ hovorí Bennettová.
Zvlášť ju potešil prístup miestnych rybárov, ktorí po počiatočných obavách projekt prijali a zapojili sa doň, a to od zavedenia rybolovných kvót až po boj proti plastovému znečisteniu. Výsledok sa čoskoro dostavil, keďže Ostrov svätej Heleny je dnes považovaný za jedno z najlepších miest v južnom Atlantiku na pozorovanie morskej megafauny, ako sú delfíny, zelené korytnačky či žraloky veľrybie.
Návštevníci Ostrova svätá Helena môžu mať šťastie a zazrieť žraloka veľrybieho plávajúceho pri pobreží ostrova. Zdroj: iStock/crisod
V súčasnosti čelí ostrovný hmlový les, v ktorom sa nachádza viac než 70 percent endemických druhov Ostrova svätej Heleny vrátane slimáka červeného či svinky žltej, hrozbám zo strany inváznych druhov a patogénov, napríklad vodnej plesne fytoftóry. Ak sa chcete dozvedieť viac o zalesňovacích projektoch, ktoré pomáhajú zachraňovať ohrozené rastliny ostrova, Bennettová odporúča sprevádzané túry na Blue Point alebo Southwest Point. „Odtiaľ vidno hmlový les v celej jeho kráse,“ hovorí.
Helena Bennettová má s pôsobením neziskovej organizácie na ostrove veľké plány. Patrí medzi ne rekonštrukcia historických budov, program obnovy trávnatých biotopov, výstavba kultúrneho centra s ostrovnou knižnicou a digitalizovaným archívom, ale aj nový výskumný projekt zameraný na miestne druhy žralokov.
„Čaká nás veľa vzrušujúcej práce,“ hovorí. „Robíme veci, ku ktorým sa zvyšok sveta ešte len snaží dopracovať. Aj keď sme len malý opustený ostrovček v šírom oceáne, dokážeme nastoliť trend.“
S cieľom zachovania vlasti a jej nezvyčajnej biodiverzity sa miestni obyvatelia rozhodli spojiť, aby ju ochránili. Ich úspechy prekonali všetky očakávania. Dokument o divokej prírode a jedinečných živočíchoch. Zdroj: Youtube/DW Documentary
Nezabudnuteľné zážitky, ktoré nemožno opomenúť
-
Post box caching
Ostrov svätej Heleny je pre turistov rajom. 21 turistických chodníkov s poštovými schránkami ponúka zámienku na objavovanie jej najodľahlejších kútov. Tieto schránky sú ukryté po celom ostrove – na pustých mysoch, odľahlých plážach a vrcholkoch zahalených v oblakoch. Chodníky s dĺžkou od necelého kilometra do 7,5 kilometra sú hodnotené od 1 do 10: pre túry strednej náročnosti je dobré najať si sprievodcu, ktorý vás povedie. Odškrtnutie jednej alebo dvoch túr je dosť jednoduché, ale iba tí najodolnejší turisti absolvujú všetkých 21.
Sopečné vrcholy na Ostrove svätá Helena. V pozadí je vidieť aj Atlantický oceán. Zdroj: iStock/ZambeziShark
-
Po stopách Napoleona Bonaparta
Na ostrove možno nájsť tiež dom Napoleona Bonaparta. Francúzsky panovník ostal po 10-týždňovej plavbe v exile v Longwood House až do svojej smrti v roku 1821. Dom uchováva fascinujúce napoleonské predmety vrátane nábytku, máp a listov. Hostia môžu navštíviť aj jeho hrob, hoci Napoleonove pozostatky boli v roku 1840 repatriované do Francúzska.
-
Jedna z najvzácnejších káv na svete
Káva sa na Ostrove svätej Heleny pestuje od roku 1733, keď prvé stromy doviezli obchodníci Východoindickej spoločnosti. Ostrov sa špecializuje na vzácnu odrodu arabica Green Tipped Bourbon, ktorá má tóny čiernej čerešne a horkej čokolády. Je veľmi vyhľadávaná a v zahraničí dosahuje závratné ceny. Návštevníci ju tu však môžu ochutnať bez toho, aby museli minúť horibilné sumy, a to zúčastnením sa na prehliadke pražiarne v Rosemary Gate Estate alebo v kaviarni St. Helena Coffee Shop v Jamestowne.
-
Najstarší obyvateľ ostrova
V Plantation House, záhradách pri oficiálnom sídle guvernéra, môžu návštevníci naraziť na starého pána, ako sa pokojne pasie na tráve. Volá sa Jonathan a predpokladá sa, že sa vyliahol v roku 1832. Je to obrovská seychelská korytnačka. Vo veku približne 192 rokov je nielen najstarším obyvateľom Ostrova svätej Heleny, ale podľa Guinnessovej knihy rekordov aj najstarším žijúcim suchozemským zvieraťom na svete.
Jonathan, 192-ročná seychelská korytnačka, sa pasie na pozemku Plantation House, oficiálnej rezidencie guvernéra.
Zdroj: Des Jacobs Photography
Zdroje: National Geographic (1, 2), St. Helena National Trust, Múzeum Svätej Heleny, High Knoll Fort, Longwood House, Rosemary Gate Estate, St. Helena Coffee Shop
(RR)
