Satelitný program Európskej vesmírnej agentúry Sentinel-1 zaznamenal v auguste 2026 dramatickú zmenu v severozápadnom Grónsku.
Satelitná radarová snímka misie Copernicus Sentinel-1 zachytáva masívny odlom ľadovej kryhy s rozlohou 76 štvorcových kilometrov z grónskeho ľadovca Petermann. Zdroj: ESA/Copernicus Sentinel (2026)
Základ ľadovca Petermann leží na pevnine. Jeho predná časť však siaha do mora. Tam voľne pláva na hladine. Od tohto plávajúceho konca sa však nedávno odtrhol obrovský kus ľadu.
Novo vzniknutá ľadová kryha má rozlohu newyorského Manhattanu a hrúbku až 150 metrov. Ľadovec Petermann prišiel o najväčšiu časť svojej hmoty od roku 2012. Tento konkrétny odlom zároveň predstavuje najrozsiahlejšiu stratu ľadu v celej Arktíde od roku 2020. Obrovské zmeny jasne ukazujú rýchlu premenu polárneho prostredia vplyvom otepľovania.
Satelitný radar sleduje trhliny v reálnom čase
Túto udalosť nám umožnila zachytiť pokročilá európska technika. Program Sentinel-1 aktuálne využíva dvojicu satelitov, ktoré nesú na palube vlastný radar. Ide o prístroj mapujúci povrch Zeme pomocou rádiových vĺn. Vďaka nemu satelity vidia cez husté mraky a pracujú aj v úplnej tme. Satelit vyšle dvetisíc signálov za sekundu a meria ich návrat. Z týchto odrazov následne vytvára presný obraz povrchu. Výskumníci vďaka technológii sledujú ľadovec Petermann už od roku 2019.
Vďaka neprestajnému sledovaniu vedci presne zachytili vývoj trhlín. V apríli 2026 radarové dáta odhalili postupnú deformáciu v ľade. Tretieho augusta vedci videli výrazné zhoršenie stavu v strede ľadového jazyka. „Jazyk“ je časť ľadovca vytŕčajúca z pevniny na morskú hladinu. O deň neskôr sa celá masa definitívne oddelila.
Vzácny jav prináša cenné informácie
Oddelený kus patrí medzi takzvané tabuľové ľadovce. Majú veľmi rovnú plochu a pripomínajú obrovskú plávajúcu dosku. Obrovské formácie vznikajú v Arktíde len veľmi vzácne. Odborníci z kanadskej Univerzity v Ottawe tento zlom očakávali roky, lebo trhliny sa stále zväčšovali.
Rozsiahle ploché kryhy bežne plávajú v Južnom oceáne okolo Antarktídy. V okolí severného pólu však vznikajú výnimočne. Výskumný tím teraz získa jedinečnú príležitosť študovať pohyb tejto vzácnej formácie v severných vodách.
Nové poznatky vedcom pomôžu pochopiť vplyv odlomených krýh na zvyšok materského ľadovca na pevnine. Keď totiž ľadovec stratí prednú časť v mori, zvyšok zvyčajne zrýchli svoj zosun do oceánu.
Hrozia ďalšie obrovské zlomy
Plávajúci ľadový jazyk slúži ako prirodzená brzda pre masu na pevnine. Bez tejto prekážky sa zvyšný ľad začne zosúvať oveľa rýchlejšie.
Súčasný odlom pravdepodobne nepredstavuje poslednú veľkú zmenu v oblasti. V plávajúcom jazyku ľadovca Petermann sa naďalej šíria hlboké trhliny. Tie môžu čoskoro oddeliť ďalšie dva obrovské ľadové ostrovy. Ich odhadovaná rozloha by mohla byť až 97 a 87 štvorcových kilometrov.
Pevninský ľad prináša do oceánu novú vodu a dvíha jeho hladinu. Ohrozuje to najmä nízko položené pobrežné oblasti.
Topenie ľadu spôsobuje aj ďalší vážny problém. Biela ľadová plocha mizne a nahrádza ju tmavá morská voda. Tmavá hladina pohlcuje oveľa viac slnečného tepla. Rýchlejšie ohrievanie oceánu následne výrazne zrýchľuje globálne otepľovanie.
Riziko pre lode a cenné dáta pre vedcov
Obrovské ľadové masy dokážu v oceáne plávať roky. Postupne sa lámu na menšie úlomky, ktoré radary zachytávajú čoraz ťažšie. Predstavujú tak obrovské riziko pre lodnú dopravu a pobrežnú infraštruktúru. Ťažko viditeľné kusy ľadu pod hladinou môžu vážne poškodiť lode alebo ropné plošiny.
Kanadské úrady preto stále monitorujú trasu nového ľadového ostrova. Satelity Sentinel-1 budú aj naďalej kľúčovým nástrojom na sledovanie týchto zmien.
(KAM)
