Rozsiahle premeny planéty spôsobené ľudskou činnosťou, ako napríklad roztápanie ľadovcov či odlesňovanie, silno zasahujú aj našu psychiku. Ľudia čoraz častejšie pociťujú žiaľ z nezvratného poškodzovania prírody.
Klimatický žiaľ a úzkosť sú prirodzenou reakciou na viditeľné poškodzovanie našej planéty, ktorú mnohí vnímajú ako stratu bezpečného domova. Zdroj: iStockphoto.com
Človekom poháňané extrémne výkyvy počasia a strata biodiverzity menia tvár Zeme. Obyvatelia zasiahnutých oblastí, ale aj bežní pozorovatelia týchto zmien následne prežívajú intenzívny smútok. Odborníci tento novodobý jav nazývajú klimatický žiaľ. Ide o psychologický fenomén, ktorý sa vo vedeckej literatúre vyformoval len v posledných rokoch.
Rozmanité podoby klimatického žiaľu
Klimatický žiaľ nadobúda mnoho podôb. Niekedy pripomína klasický smútok zo straty blízkeho človeka. Ľudia ho intenzívne prežívajú napríklad po ničivých požiaroch. Obyvatelia Amazónie alebo Austrálie poznajú túto bolesť veľmi dobre.
Tradičné komunity môžu so zánikom domovského prostredia prichádzať o svoje zvyky a zaužívaný spôsob života. Fyzický zánik domova tak priamo spôsobuje hlboké psychické utrpenie zasiahnutých obyvateľov.
V iných prípadoch ide o takzvaný prechodný žiaľ. Človek si postupne uvedomuje prebiehajúce zmeny. Aj ľudia, ktorých sa to bytostne zatiaľ netýka, smútia za stratou rastlín a zvierat.
Úzkosť pramení z neistoty
Neriešený klimatický smútok pritom veľmi úzko súvisí s klimatickou úzkosťou. Panu Pihkala z Helsinskej univerzity skúma tieto moderné fenomény. Výskumník upozorňuje na jeden dôležitý detail. Ak človek nespracuje žiaľ, ten postupne prerastie do úzkosti.
Úzkosť pritom vo väčšine prípadov pramení z pocitu neistoty alebo strachu. Klimatická kríza prináša obrovskú neistotu do každodenného života. Vedci síce chápu globálne otepľovanie, no nevedia presne predpovedať jeho lokálne účinky alebo ako rýchlo sa situácia bude zhoršovať. Nikto zatiaľ nedokáže presne určiť, kedy a kde udrú najbližšie suchá či povodne. Táto nevedomosť vytvára živnú pôdu pre strach.

Neistota z budúcnosti a chýbajúce systémové riešenia klimatickej krízy vyvolávajú v spoločnosti napätie, ktoré ľudí motivuje k otvorenému vyjadreniu nespokojnosti. Zdroj: iStockphoto.com
Pomenovanie pocitov prináša úľavu
Strach a neistotu dokážu ľudia zmierniť pomenovaním vlastných pocitov. Filozof Glenn Albrecht zaviedol napríklad špecifický pojem solastalgia. Tento termín označuje smútok za domovom, ktorý zničili environmentálne zmeny.
Fíni zasa bežne používajú slovo pre zimný žiaľ. Fínsky výraz opisuje smútok za stratou tradičných zasnežených zím.
Keď emócie dostanú presné meno, ľudia ich ľahšie zvládajú. Jednotlivci sa tak o svoje pocity môžu jednoduchšie podeliť s okolím. Otvorená komunikácia rozvíja psychickú odolnosť človeka. Vďaka nej sa jednotlivci lepšie vyrovnajú so stresom z meniacich sa ročných období.
Ako žiť v novom svete
Výskumník celkového ľudského smútenia z Harvardovej univerzity William Worden definuje smútenie ako adaptáciu na nové prostredie.
Psychológ Thomas Attig považuje smútok za proces učenia sa fungovať v zmenenej realite.
Ľudstvo svojou činnosťou narušilo stabilitu prírody. Obyvateľstvo preto musí okrem hľadania riešení nájsť aj fungujúci spôsob, ako žiť v nepredvídateľnejšom prostredí s častejšími výkyvmi počasia a prírodnými katastrofami.
Adaptácia nepredstavuje jednoduchú úlohu. Jednotlivci totiž musia prehodnotiť svoje doterajšie návyky a vyrovnať sa s narušením svojho pohodlia.
Prijatie zmien však dodá ustarosteným ľuďom motiváciu konať. Okrem zakladania podporných skupín pomáha hlavne konkrétna akcia v lokálnom prostredí.
Človek môže napríklad sadiť stromy vo svojom meste alebo podporovať miestnych ekologických poľnohospodárov. Vďaka praktickej činnosti ľudia dokážu postupne spracovať prežitú negatívnu udalosť alebo traumu. Nakoniec nájdu novú silu na každodenné fungovanie v zmenenom svete. Pochopenie vlastného klimatického žiaľu tak motivuje človeka k aktívnej ochrane prírody a prináša skutočnú nádej.
Zdroje: BBC Future, Sustainable Development, BBC Future, BBC Future
(KAM)





