Klimatický jav El Niño výrazne ovplyvňuje globálne počasie. Vedci najnovšie zistili, že okrem teploty vody dokáže tento fenomén včas predpovedať aj salinita oceánu.
Snímka zobrazuje slanosť povrchových vôd Tichého oceánu v júni 2026 pri formovaní klimatického javu El Niño. Zdroj: Obsahuje upravené dáta Copernicus CMEMS (2026), spracovala ESA.
El Niño je prirodzený klimatický jav, ktorý vzniká každých niekoľko rokov. Oslabené pasáty pri ňom presúvajú teplú vodu na východ a tento proces mení zabehnuté vzorce počasia na celom svete. Zmeny prinášajú rozsiahle suchá i katastrofálne povodne.
Aby vedci dokázali túto hrozbu včas predpovedať, odborníci doteraz sledovali najmä povrchovú teplotu mora. Dnes však výskumníci upriamujú pozornosť na ďalší dôležitý parameter.
Voda prezrádza zmeny
Novým kľúčovým ukazovateľom je salinita povrchovej vody. Tichý oceán nie je všade rovnako slaný. Bežne silné vetry udržiavajú v západnom Tichom oceáne obrovskú masu povrchovej vody s nižším obsahom soli.
Počas formovania El Niña tieto vetry zoslabnú alebo úplne otočia smer. Menej slaná voda následne presúva svoj objem na východ. Spolu s ňou putujú aj oblasti intenzívnych zrážok. Presuny vodných más slúžia ako skorý varovný signál, že prichádza nový cyklus El Niña.
Slanosť poháňa oceán
Zmeny v rozložení menej slanej vody ovplyvňujú hustotu oceánu. Silné dažde pridávajú do mora vodu bez soli a znižujú jeho slanosť. Silné odparovanie zas zvyšuje koncentráciu solí vo vode. Práve kombinácia slanosti a teploty určuje celkovú hustotu morskej vody.
Rozdiely v hustote spúšťajú a poháňajú oceánske prúdy. Voda pritom funguje ako prenášač tepla. Morský prúd zoberie ohriatu vodu z trópov a presunie ju do chladnejších oblastí. Teplejšia voda potom ohrieva okolitý vzduch. Tento vzduch stúpa nahor, mení tvorbu oblakov a posúva zabehnuté vzdušné prúdy po planéte.
Pohľad z vesmíru
Dôležité dáta o slanosti oceánu dnes získavame z vesmírnych satelitov. Európska vesmírna agentúra (ESA) prevádzkuje satelit SMOS už viac ako pätnásť rokov. Povrch našej planéty prirodzene vyžaruje veľmi slabú mikrovlnnú energiu a prístroj dokáže zaznamenať nepatrné zmeny v tomto žiarení. Vďaka tomu satelit presne mapuje slanosť oceánov aj vlhkosť pôdy.
Americká agentúra NASA dopĺňa tieto merania pomocou družice SMAP. Moderné technológie poskytujú vedcom komplexný globálny pohľad.
Presnejšie predpovede
Získané satelitné údaje výrazne zlepšujú takzvané klimatické modely. Zložité počítačové programy dokážu presnejšie predpovedať vývoj počasia. Výskumníci v súčasnosti vyvíjajú celkom nový hodnotiaci systém na základe slanosti, ktorý pomôže efektívnejšie merať celý klimatický cyklus.
Celý cyklus sa skladá z troch fáz. Teplá fáza El Niña vzniká pravidelne každé dva až sedem rokov. Po nej väčšinou nasleduje neutrálna fáza alebo opačná, chladná fáza La Niña. Aktuálna teplá fáza postupne naberá na sile.
Odborníci vďaka sledovaniu salinity oveľa lepšie rozumejú prepojeniu oceánu s atmosférou. Nové poznatky pomôžu ľudstvu zvládnuť extrémne výkyvy počasia oveľa lepšie. Presnejšie predpovede v budúcnosti ochránia nielen ľudské životy, ale aj globálne ekosystémy.
