Život pod havajskou sopkou sa môže podobať životu na Marse

Vedci z NASA a ďalších inštitúcií skúmajú podzemie pod najväčšou aktívnou sopkou na planéte. Výskum môže pomôcť pri hľadaní života na Marse.

Vedci hľadajú pod havajskou sopkou Mauna Loa mikroskopické formy života, ktoré by mohli prežiť pod ňou, v tmavom a izolovanom podzemnom prostredí známom ako lávový tunel.

Výskum havajských sopiek môže pomôcť pri hľadaní života na Marse najmä preto, že niektoré vulkanické prostredia na Havaji sa podobajú podmienkam, ktoré mohli existovať na mladom Marse. Vedci skúmajú, aké minerály sa vytvorili v horninách vyprodukovaných sopkou a aké chemické podmienky môžu podporovať mikrobiálny život. V sopečných oblastiach sa nachádzajú vysoké teploty, kyslé prostredie, málo vody a ďalšie náročné podmienky. Mikroorganizmy, ktoré tam dokážu prežiť, ukazujú, aké formy života by mohli teoreticky prežiť v podobne nepriaznivých podmienkach na Marse.

Havajské lávové tunely poskytujú chránené podzemné prostredie. Ak na Marse niekedy existoval život na povrchu, po zhoršení podmienok mohol prežiť práve pod povrchom, kde je lepšia ochrana pred žiarením a extrémnymi podmienkami. Prieskumníci sa spustili pod sopku do 10-metrovej hĺbky cez otvor v zemi, ktorý sa vytvoril tam, kde sa časť stropu lávového tunela zrútila. V tuneli bola nižšia teplota a zvýšená vlhkosť vzduchu. Prieskumníkom sa zdalo, akoby vstúpili do iného sveta, možno aj na Mars. A to je presne dôvod, prečo prieskumníci prišli na havajské sopky.

Vedci predpokladajú, že mikróby, ktoré našli na Havaji, by mohli byť podobné mikróbom, ktoré kedysi žili na Marse, alebo dokonca mikróbom, ktoré tam žijú dnes. Prieskumníci zistili, že v lávovom tuneli Mauna Loa sa mikróbom darilo dokonca aj v oblastiach, kde neprichádzalo žiadne slnečné svetlo, ktoré väčšina živých tvorov na Zemi potrebuje na prežitie. V týchto tmavých oblastiach mikróby pravdepodobne používali na výživu chemikálie z prítomných minerálov.

Vedci objavili desiatky predtým neidentifikovaných druhov mikróbov. Zhromaždili tiež poznatky o ich biotopoch, ktoré budú dôležité pri stanovení stratégií, keď budú ľudia jedného dňa zbierať vzorky v marťanských lávových tuneloch. Študovaný lávový tunel sa nachádza na severnom úbočí sopky. Vznikol asi pred 200 rokmi, vďaka čomu ho môžeme označiť za mladý v geologickej časovej škále miliárd rokov. Mladý havajský lávový tunel, ktorý je menej ovplyvnený vodou a inými poveternostnými podmienkami ako staršie tunely, sa viac podobá marťanským lávovým tunelom.

Keď sa na Marse prvýkrát vytvorili lávové tunely, Mars bol aktívnymi sopkami, atmosférou, teplejšou klímou a tečúcou vodou pravdepodobne podobný Zemi. Keďže tieto podmienky pomohli rozvinúť život na Zemi, možno urobili to isté na Marse. Aj keď sa povrch Marsu stal pre živé tvory nehostinný po tom, ako planéta asi pred 3 miliardami rokov stratila atmosféru, ochladila sa a vyschla, mikróby sa mohli podľa vedcov presunúť do podzemia.

Materiály skúmané vnútri havajského lávového tunela obsahovali celý rad minerálov vrátane sadry a kalcitu. Štúdium minerálov sa zameriava na zistenia, či sú niektoré z nich s väčšou pravdepodobnosťou hostiteľmi mikróbov ako iné. Výsledok tohto výskumu by mohol pomôcť marťanským roverom určiť sľubné miesta, z ktorých by sa dali odobrať známky minulého alebo súčasného života.

Vedci v lávovom tuneli sopky Mauna Loa našli minerály podobné tým, ktoré na povrchu Marsu a tesne pod ním našiel rover NASA Curiosity, ktorý skúma Mars a tiež analyzuje vzorky odobraté z povrchu vo svojom palubnom chemickom laboratóriu.

Po týždni práce v lávovom tuneli vedci priniesli späť do laboratória asi 20 vzoriek s veľkosťou polovice čajovej lyžičky. Z buniek prítomných vo vzorkách extrahovali DNA, pričom celkove získali sekvencie genómov 72 nových organizmov.

(zh)