Viete, prečo sa kedysi zvyklo hovoriť, že nad britským impériom slnko nikdy nezapadá? A kedy zapadá Slnko najdlhšie?
Západ slnka má svoje čaro aj v meste. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/deberarr
Západy slnka, najmä tie v letných mesiacoch, majú v sebe niečo magické. Pod pojmom západ Slnka chápeme miznutie Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.
Západ sa začína v okamihu, keď sa Slnko dotkne horizontu, a končí sa, keď sa celkom stratí. Ak sa Slnko dotkne obzoru a potom opäť stúpne, nespĺňa kritériá západu, pretože pri použití ľubovoľnej prekážky by sme vyvolali len ilúziu západu Slnka kedykoľvek – stačilo by sa napríklad ukryť za skalu.
Keďže svetlo letí zo Slnka na Zem približne 8 minút, v čase, keď sa Slnko zdanlivo dotkne horizontu pri západe, sa v skutočnosti nachádza už pod horizontom. Navyše treba brať do úvahy aj refrakciu (lom) svetla. Index lomu svetla vo vzduchu spôsobí, že Slnko sa javí sploštené a o pol stupňa vyššie, ako v skutočnosti je. Vo chvíli, keď celý slnečný disk zmizne pod horizontom, sa začína súmrak. Zenitová vzdialenosť Slnka je v okamihu jeho západu 90° 50´.
Západy slnka vo svete
Čas západu Slnka sa počas roka mení. V zime Slnko zapadá skôr ako v lete. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti trvá západ Slnka na rovníku o máličko viac ako dve minúty, no napríklad v Londýne trvá do 300 sekúnd.
Najdlhší západ je v lete a v zime. Keby sme začiatkom marca boli na južnom póle a nehybne by sme pozorovali Slnko, videli by sme, ako zostáva na oblohe celý deň a absolvuje celú dráhu nad obzorom. V deň jarnej rovnodennosti sa Slnko dotkne obzoru, aby jediný raz v roku zapadlo. Tento západ trvá asi 40 hodín, čo znamená, že pri zachádzaní prejde po obzore viac než celý okruh.
V nórskom mestečku Longyearbyen, hlavnom meste súostrovia Svalbard na Špicbergoch a zároveň najsevernejšie položenom meste sveta, ktoré leží bližšie k severnému pólu ako McMurdova stanica v Antarktíde k južnému pólu, trvá najdlhší západ Slnka asi trištvrte hodiny.
Západy slnka v lete pri mori vedia byť mimoriadne krásne. Zdroj: iStock.com/Larison
Pozrite si
Ríša, kde slnko nikdy nezapadá
Viete, prečo sa kedysi zvyklo hovoriť, že nad britským impériom slnko nikdy nezapadá? Britské impérium, alebo ak chceme Britská koloniálna ríša, bola najväčšia koloniálna ríša v dejinách ľudstva. V čase svojho najväčšieho rozmachu začiatkom 20. rokov minulého storočia predstavovala jej rozloha štvrtinu celkovej rozlohy zemskej súše. Na niektorom mieste územia Jeho či Jej Veličenstva tak bol vždy deň.
Nezmenilo sa to ani vtedy, keď Veľká Británia v roku 1926 vytvorila voľné združenie Spojeného kráľovstva a jeho bývalých domínií a kolónií (zámorských území), známe ako British Commonwealth of Nations, Britské spoločenstvo národov, ktoré sa v roku 1949 premenovalo na Commonwealth of Nations, Spoločenstvo národov.
Členmi Spoločenstva národov sú však všetko nezávislé štáty, ktorých formálnou hlavou je britský panovník, v súčasnosti kráľ Karol III.
Jazero Neusiedl pri západe slnka. Zdroj: iStock.com/Roman Bjuty
Ďalšie zaujímavosti o západe slnka sa dočítate v pôvodnom článku Fyzika romantiky v archívnom čísle časopisu Quark.
Zdroj: Časopis Quark
Autor textu: redakcia časopisu Quark: Fyzika romantiky. In: Quark 6/2018
Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu, publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu. Po zakúpení predplatného získate aj prístup k archívu od roku 1995.
(zh)
