Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci z IPCC: nástroje na zníženie globálneho oteplenia máme

Andrea Fedorovičová

Šanca, že ho udržíme pod dvomi stupňami Celzia, je však v skutočnosti mizivá.

horiaci budík v horiacom lese. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Medzinárodný panel OSN pre zmeny klímy (IPCC) vydal v pondelok večer tretiu časť veľkého hodnotenia stavu klímy. Zo správy vyplýva to, o čom klimatológovia po celom svete už dávno hovoria. Ak okamžite neznížime emisie vo všetkých sektoroch, nedokážeme zachovať oteplenie planéty len na úrovni 1,5 stupňa Celzia. Problematické bude i podržanie nárastu globálnej teploty o 2 stupne.

Vedci z IPCC sa však napriek nekompromisným faktom ďalej vyjadrujú diplomaticky. Vraj sme zatiaľ „na križovatke“ a rozhodnutia, ktoré urobíme teraz, nám ešte môžu zabezpečiť znesiteľnú budúcnosť. Predseda IPCC Hoesung Lee tvrdí, že nástroje a vedomosti na zníženie globálneho oteplenia máme.

Robiť podobné vyhlásenia je ako kráčať po tenkom ľade. Ak by totiž chceli štáty dodržať ciele Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 a udržať oteplenie na úrovni 1,5 stupňa Celzia, svetové emisie skleníkových plynov by museli dosiahnuť svoj strop najneskôr do troch rokov, v roku 2030 by mali byť o 43 percent nižšie oproti dnešku a okrem oxidu uhličitého by museli klesať aj emisie metánu zo zemného plynu, ropy a uhlia.

Ak by sme chceli udržať globálne oteplenie na dvoch stupňoch Celzia, takisto nám neostáva veľa času. Emisie by totiž tiež mali vyvrcholiť už pred rokom 2025 a v roku 2030 by mali byť aspoň o štvrtinu nižšie. Ak by sa to náhodou podarilo, uhlíkovú neutralitu by mohol svet dosiahnuť asi na začiatku 70. rokov.

Keď sa ciele rozchádzajú s realitou

Vízie hlavných predstaviteľov IPCC sa navyše celkom rozchádzajú s aktuálnymi klimatickými záväzkami jednotlivých krajín. Krajiny síce vo veľkom deklarujú sprísnené klimatické ciele, no ako väčšina z nich ďalej dodáva, strop emisií zrejme dosiahne až po roku 2030 a k uhlíkovej neutralite by sa krajiny mohli dopracovať najskôr v polovici storočia. Emisie Číny, Indie, Brazílie či Ruska navyše zatiaľ stále rastú. Svoj strop s výhľadom na uhlíkovú neutralitu okolo roku 2060 by podľa vlastných slov mohli pravdepodobne dosiahnuť najskôr po roku 2030. Je teda viac než nepravdepodobné, že sa ciele vyplývajúce z Parížskej dohody podarí naplniť.

Mladá žena drží v rukách architektonický model zeleného mesta budúcnosti. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Naivne o nevyužitom potenciáli

Členovia panelu napriek tomu naivne poukázali na to, že jednotlivé krajiny na celom svete nevyužívajú v snahe o znižovanie emisií svoj plný potenciál. V prvom rade podľa nich treba podstatne znížiť používanie fosílnych palív a zlepšiť užívanie alternatívnych, ako je vodík.

V rámci priemyselnej výroby, ktorá je pôvodcom asi štvrtiny celosvetového objemu emisií, by mali krajiny dbať na efektívnejšie používanie materiálov, opätovné použitie a recykláciu produktov aj minimalizáciu odpadu. Ukazuje sa taktiež potreba zaviesť nové výrobné procesy s nízkymi alebo nulovými emisiami.

Mestá by mohli dosiahnuť zníženú spotrebu energie vytvorením kompaktných miest, kde by sa dalo chodiť pešo, ale aj elektrifikáciou dopravy v kombinácii s nízkoemisnými zdrojmi energie. Do pozornosti sa vedcom z IPCC dostáva i výstavba budov s nulovou spotrebou energie alebo nulovými emisiami uhlíka. Správy jednotlivých miest by sa podľa nich mali zamyslieť i nad efektívnejším využitím prírody, ktorá by tiež, ak by bola zdravá, mohla z mestských infraštruktúr v okolí vo zvýšenej miere pohlcovať a ukladať uhlík i oxid uhličitý. V neposlednom rade môžu byť pri znižovaní emisií nápomocní aj poľnohospodári a lesníci, ktorí by sa zasa mali postarať o to, aby bola pôda v lesoch dlhodobo v čo najlepšom stave.

Podľa spolupredsedu III. pracovnej skupiny Priyadarshiho Shukla by sme všetky tieto zmeny životného štýlu pocítili i na vlastnej koži. Celkovo by totiž prispeli k lepšiemu zdraviu jednotlivcov a väčšej pohode.

Spis hanby

Nádejné závery skupiny vedcov, zasadajúcich v IPCC, si však zatiaľ veľkú podporu vo svete nezískali. Vzhľadom na v súčasnosti badateľný výrazný odklon od sľubov, ktoré predstavitelia jednotlivých krajín dali ešte v roku 2015, nazval šéf OSN António Guterres novú správu IPCC obyčajným spisom hanby. „Je to spis zaznamenávajúci prázdne klimatické sľuby, ktoré nás pevne usádzajú na cestu k svetu, v ktorom sa nedá žiť,“ povedal.

Správa podľa neho len ukazuje „realizovateľné a finančne dostupné“ cesty k naplneniu spomínaného teplotného cieľa, ktorý už je zakotvený v Parížskej dohode.

Nový súhrnný dokument vyjde spolu s dvomi predošlými správami v šiestej hodnotiacej správe neskôr v tomto roku.

Zdroje: IPCC, Dennik N, SME, BBC news, SME

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky