Hoci je Grónsko geologicky jedinečné a bohaté na zdroje, jeho potenciál neznamená jednoduché zisky ani rýchlu ťažbu.
Koncentrácia prírodného bohatstva Grónska súvisí s jeho mimoriadne pestrou geologickou históriou za posledné 4 miliardy rokov. Zdroj: iStock.com/Rixipix
Spojené štáty opäť rinčia zbraňami nad Grónskom. Prírodné bohatstvo najväčšieho ostrova na svete je v centre pozornosti len rok po tom, ako vtedajší poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz vyhlásil: „Tu nejde len o Grónsko. Tu ide o Arktídu. (…) Tu ide o kritické nerasty, ide o prírodné zdroje. Ide o ropu a plyn. Ide o našu národnú bezpečnosť. Ide o kritické nerastné suroviny.“
Aktuálna politická situácia
Minulú stredu uverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social príspevok aj americký prezident Donald Trump, podľa ktorého je čokoľvek „menej“ než kontrola USA nad Grónskom neprijateľné. Argumentoval pritom tým, že Spojené štáty potrebujú toto územie na účely národnej bezpečnosti, ktorá by mohla následne posilniť aj samotnú Severoatlantickú alianciu (NATO). S odkazom na systém protiraketovej obrany, ktorý vyvíja Pentagon, dodal, že je „životne dôležité pre Zlatú kupolu, ktorú budujeme“. Taktiež argumentoval, že lídri NATO by mali presadzovať, aby Spojené štáty získali Grónsko do svojho vlastníctva.
Dôvodov, prečo chce Trumpova administratíva posilniť vplyv v Arktíde, je viac, a to vrátane snahy získať výhodu voči Rusku a Číne. Ťažba surovín však pravdepodobne nebude hlavným motívom. USA majú už dnes v Grónsku vojenské základne na základe obrannej dohody s Dánskom. O to viac sa zdá, že súčasné kroky Washingtonu sú skôr ďalšou kapitolou návratu amerických imperialistických ambícií než realistickým plánom na ekonomické ovládnutie grónskych zdrojov.
Keďže Trump pokračuje vo vyhrážkach prevzatím moci nad ostrovom, tamojšia vláda a dánske ministerstvo obrany oznámili, že posilnili vojenskú prítomnosť v oblasti ostrova a jeho okolí v reakcii na bezpečnostné napätie.
Niekoľko faktorov, ktoré ešte zvýraznila klimatická kríza, ako napríklad jeho geopolitická poloha, bohaté prírodné zdroje a potenciálne severné námorné trasy okolo ostrova, robí z Grónska dôležitý strategický región.
Vysoký zdrojový potenciál ostrova
Grónsko disponuje pod svojím mohutným ľadovým pancierom obrovskými zásobami nerastných surovín a fosílnych palív. Podľa Amerického geologického úradu (USGS) môže mať severovýchodné Grónsko pod ľadom rovnako veľké zásoby ropy, ako má celý kontinent USA. Okrem ropy a zemného plynu sa tu nachádza množstvo kovov – olovo, meď, železo, zinok, lítium – a aj vzácne zeminy a iné kritické prvky, ktoré sú nevyhnutné na výrobu polovodičov (dôležitých komponentov elektronických zariadení), magnetov, lietadiel, elektrických vozidiel, pevných diskov, LED obrazoviek, veterných turbín a mnohých ďalších technických aplikácií. Ťažba a proces separácie z vyťaženej rudy však vyžadujú vysokotechnologickú infraštruktúru. Okrem toho pri tom vznikajú veľké množstvá toxického odpadu, ktorý vedie ku kontaminácii pôdy a vody.
Tieto materiály vznikali počas posledných štyroch miliárd rokov geologických procesov vrátane dlhých epizód horotvorby, procesov riftovania (relaxácie a rozťahovania zemskej kôry) a vulkanizmu (sopečnej činnosti). Práve tieto kompresné sily rozrušili kôru Grónska, čo umožnilo ukladanie zlata, drahokamov, ako sú rubíny, a grafitu v zlomových a prasklinových štruktúrach. Grafit je kľúčový pre výrobu lítiových batérií, ale v porovnaní s hlavnými producentmi, teda Čínou a Južnou Kóreou, zostáva podľa Geologickej služby Dánska a Grónska slabo preskúmaný.
Avšak najväčšia časť prírodných zdrojov Grónska vrátane najnovšieho vzniku Atlantického oceánu na začiatku jury pred viac ako 200 miliónmi rokov pochádza z období riftovania.
Hlavné geomorfologické provincie Grónska s typmi hornín a ich vekom. Zdroj: MacGregor et al. 2024.
Pobrežné sedimentárne panvy v Grónsku, ako je panva Jameson Land, sa javia ako oblasti s najväčším potenciálom zásob ropy a zemného plynu. Analogické sú s bohatým kontinentálnym šelfom Nórska. Doposiaľ však tomu bránili mimoriadne nákladné podmienky spojené s arktickou klímou, ľadovou pokrývkou, nedostupnosťou územia a chýbajúcou infraštruktúrou. Zároveň pribúdajú výskumy, ktoré naznačujú existenciu rozsiahlych ropných systémov v morských oblastiach pozdĺž celého grónskeho pobrežia. Kovy ako olovo, meď, železo a zinok sa tiež nachádzajú v sedimentárnych panvách na pevnine, predovšetkým v oblastiach bez ľadu, a boli tu ťažené lokálne a v malom meradle už od roku 1780.
Prvky vzácnych zemín
Zatiaľ čo prvky vzácnych zemín nie sú tak úzko späté so sopečnou činnosťou ako na neďalekom Islande, ktorý unikátne leží na križovatke riftového chrbta a plášťa Zeme, mnoho z kritických surovín Grónska vďačí za svoju existenciu jeho vulkanickej histórii. V magmatických horninách boli objavené prvky vzácnych zemín ako niób, tantal a yterbium, podobne ako boli v južnom a juhozápadnom Anglicku objavené a následne ťažené zásoby striebra a zinku, ktoré boli uložené teplými hydrotermálnymi vodami cirkulujúcimi na konci veľkých sopečných intrúzií.
Podľa predpovedí sú v troch veľkých ložiskách hlboko pod ľadom uložené vzácne prvky zemín ako dysprózium či neodým, ktoré by mohli pokryť významnú časť globálneho dopytu po týchto surovinách. Odhaduje sa, že celkový objem zásob vzácnych prvkov na ostrove sa môže vyšplhať až na 40 miliónov ton.
Niektoré z najstarších hornín na Zemi možno nájsť práve tu, rovnako ako kusy rodného železa s veľkosťou nákladných áut, ktoré nie sú meteorického pôvodu. V 70. rokoch minulého storočia boli objavené diamanty obsahujúce kimberlitové komíny, ktoré doteraz neboli využité, z veľkej časti pre logistické výzvy spojené s ich ťažbou.
Náročná cesta k zisku
Hoci bohatstvo Grónska znie lákavo, previesť ho do ziskov nie je jednoduché. Západná strana ostrova je takmer celá pokrytá ľadovcom, väčšina územia je odľahlá a chýba na ňom cestná infraštruktúra či prístavy, ktoré by dokázali obslúžiť veľké tankery alebo kontajnerové lode. Bez základnej infraštruktúry by museli verejné a súkromné firmy investovať do budovania elektrární, prístavov, ciest a pracovných síl ešte skôr, než by mohli začať ťažiť.
Ťažobné a energetické projekty po celom svete sú extrémne kapitálovo náročné. Najprv sú potrebné obrovské investície a následne dlhý čas, kým sa začne zisk vracať. To znamená, že ťažba v Grónsku by si vyžadovala státisíce až miliardy dolárov ešte pred tým, než by sa vykopala prvá tona kovu alebo by sa vyťažil prvý barel ropy.
Štátne vlastníctvo alebo súkromné firmy?
Grónsko dnes vlastní svoje prírodné zdroje, ale stále dostáva od Dánska do štátneho rozpočtu veľký ročný príspevok, ktorý tvorí takmer polovicu celkového rozpočtu krajiny. Na stole sú otázky. Nechať súkromné nadnárodné spoločnosti ťažiť a riskovať, že sa väčšina zisku ocitne mimo ostrova? Alebo trvať na štátnej kontrole a snažiť sa získať výhody pre miestnu ekonomiku aj napriek obrovským nákladom a nedostatku odborníkov či infraštruktúry?
Miestne aj zahraničné firmy sa pokúšali v Grónsku postaviť ťažobné projekty už niekoľko desaťročí, no žiadna veľká komerčná ťažba sa zatiaľ nerozbehla, či už pre drsné klimatické podmienky, náročné geologické podmienky, alebo politické a environmentálne obmedzenia.
V roku 2021 zakázala grónska vláda ťaženie uránu z obáv o životné prostredie. Tento zákaz viedol k súdnym sporom o miliardy korún medzi spoločnosťou Energy Transition Minerals a vládami Grónska a Dánska, ktoré však dánske súdy väčšinou zamietli ako neopodstatnené.
Prepletená globálna geopolitika
Záujem o grónske zdroje narástol tiež preto, lebo Európa aj USA chcú oslabiť dominanciu Číny v dodávkach kritických surovín. Grónsko má 25 z 34 surovín považovaných Európskou úniou za strategicky dôležité, čo z neho robí potenciálne významného hráča v budúcnosti technologického a ekologického priemyslu.
Na druhej strane je Grónsko stále pokryté ľadom. Jeho rýchlo sa otepľujúci ľadový štít sa rozširuje z dôvodu klimatických zmien, čo teoreticky zlepšuje prístup k podkladovým ložiskám. Zároveň však predstavuje hrozbu pre svetové hladiny morí a životné prostredie.
Samotná ťažba nemusí pre Grónsko znamenať rýchlu cestu k bohatstvu. Ako uviedla grónska ministerka pre obchod a nerastné zdroje Naaja Nathanielsenová v máji 2025, krajina nechce byť nutne obrovskou ťažobnou veľmocou. Skôr sa snaží využiť svoje zdroje mierne a strategicky, aby doplnila tradičný rybolov a podporila trvalo udržateľný rozvoj.
Grónsko je síce bohaté na prírodné zdroje, jeho potenciál sa však nedá ľahko premeniť na zisky. Vysoké náklady, odľahlosť, chladné podnebie, prísne environmentálne pravidlá a politická vôľa robia z ťažby dlhodobú, komplikovanú a riskantnú investíciu, nie však rýchly zdroj zárobku.
Zdroj: Epochtimes.de, Truth Social, CNN, Arctic Review, CNBC, The GEUS Jupiter Database, Tretí ruka, Európska komisia, Danwatch
(zh)
