Satelity nedávno zachytili výraznú zmenu farby Čierneho mora. Jarné a letné mesiace pravidelne menia tmavé vody na žiarivú tyrkysovú plochu.
Pohľad z obežnej dráhy Zeme odhaľuje fascinujúcu premenu Čierneho mora na žiarivú tyrkysovú lagúnu. Zdroj: ISS, NASA
Hladina Čierneho mora máva zvyčajne veľmi tmavú farbu. Na prelome jari a leta však ukazuje úplne inú tvár. Voda vtedy získava výrazný mliečny modrý odtieň. Úkaz najlepšie vynikne pri pohľade z vesmíru. Satelitné snímky z júna 2026 odhalili obrovské víry v tyrkysových odtieňoch. Útvary sa tiahnu od pobrežia až po úžinu Bospor. Zaujímavá farebná šou pravidelne láka pozornosť vedcov.
Za zmenou farby stojí fytoplanktón
Mnohí ľudia by si mohli myslieť, že túto zmenu farby spôsobuje umelé chemické znečistenie. Tyrkysové Čierne more má však na svedomí mikroskopický fytoplanktón. Konkrétne ide o rastlinám podobné organizmy nazývané kokolity.
Drobné stvorenia dominujú povrchovým vodám koncom jari a začiatkom leta. Ich telá pokrývajú špeciálne šupiny z uhličitanu vápenatého. Tieto krycie štruktúry pripomínajú miniatúrne disky a fungujú ako drobné zrkadlá. Odrážajú slnečné svetlo a dodávajú vode typický mliečny vzhľad. Samotné organizmy nie sú tyrkysové. Svetlo sa však odráža od ich bielych šupín. Tento odraz následne dodáva vode magický tyrkysový efekt.
Konkurenti stmavujú vodnú hladinu
Kokolity však nepredstavujú najpočetnejší druh v morskej vode počas celého roka. V iných obdobiach roka sa vo vode najviac množia rozsievky. Ide o iný druh mikroskopických rias. Rozsievky majú schránky tvorené z oxidu kremičitého. Ich masívne množenie vodu, naopak, výrazne stmavuje.
Oceánograf z Rutgersovej univerzity Oscar Schofield presne vysvetľuje toto striedanie organizmov. Rozsievky sa množia skoro na jar a rýchlo spotrebujú prísun nových živín. Až po ich ústupe koncom jari nastupujú kokolity.
Morské prúdy spolu s „kvitnúcim“ fytoplanktónom vykresľujú na hladine Čierneho mora pútavé víry v odtieňoch tyrkysovej farby. Zdroj: ISS / NASA
Pohľad z vesmíru uľahčuje výskum
Rôzne farby pobrežných vôd často veľmi komplikujú morský výskum. Rieky totiž prinášajú do mora množstvo kalu. Tento kal mení sfarbenie vody a zakrýva prítomnosť fytoplanktónu. Výskumníci preto intenzívne využívajú najmodernejšie satelitné technológie.
Nová vesmírna misia PACE prináša v tomto smere obrovský prelom. Nové satelity dokážu zachytiť oveľa viac farebných odtieňov svetla ako staršie modely. Vedci vďaka tomu presne rozoznávajú jednotlivé druhy fytoplanktónu. Pozorovanie pomocou satelitov nahrádza náročný odber vzoriek vody priamo z výskumných lodí. Vesmírne pozorovania tak výrazne zrýchľujú spoznávanie celých morských ekosystémov.
Masívne množenie fytoplanktónu, inak nazývané aj kvitnutie vody, neprináša len estetický zážitok. Mikroskopické organizmy hrajú mimoriadne dôležitú úlohu v uhlíkovom cykle. Kokolity počas života pohlcujú obrovské množstvá atmosférického uhlíka. Po svojom odumretí klesajú priamo na morské dno. Uhlík tam následne bezpečne ukladajú na veľmi dlhé časové obdobia. Tyrkysové Čierne more tak každoročne pomáha stabilizovať našu globálnu klímu.
(KAM)
