Koncentrácie prachu narastali na väčšine európskeho kontinentu, najviac v južnej Európe a v Stredomorí.
V niektorých európskych lokalitách došlo v posledných desaťročiach k nárastu intenzity a frekvencie výskytu prachových búrok prenášaných z púští. Satelitná snímka z roku 2025, ktorú zachytil spektrorádiometer MODIS (Moderate Resolution Imaging Spectroradiometer) na satelite Terra agentúry NASA ukazuje vrstvu saharského prachu nad Červeným morom. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/MODIS Land Rapid Response Team, NASA GSFC
Prachové znečistenie v Európe rastie a môže stále výraznejšie ovplyvňovať kvalitu ovzdušia i zdravie obyvateľov. Na túto skutočnosť upozorňuje medzinárodná štúdia publikovaná v renomovanom časopise Nature. Na výskume sa podieľali vedci z Ústavu chemických procesov Akadémie vied ČR, ktorí poskytli dlhodobé merania atmosférického aerosólu z Národného atmosférického observatória Košetice (NAOK). Ich merania sú jedným z najcennejších dátových súborov svojho druhu v strednej a východnej Európe.
Najviac postihnuté sú južná Európa a Stredomorie
Štúdia vychádza z približne 18 500 denných meraní prvkového zloženia atmosférického aerosólu, ktoré vedci uskutočnili na 103 meracích staniciach v Európe v rokoch 2012 až 2021. Analýza preukázala, že koncentrácie prachu narastali na väčšine európskeho kontinentu, najviac v južnej Európe a v Stredomorí. Vedci tento trend dávajú do súvisu s meniacou sa cirkuláciou atmosféry a pokračujúcou dezertifikáciou (procesom, pri ktorom sa úrodná pôda mení na neúrodnú a suchú krajinu) v severnej Afrike.
Vplyv na kvalitu ovzdušia a verejné zdravie
Autori výskumu varujú, že by zhoršujúce sa znečistenie prachom mohlo mať stále závažnejší negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia a verejné zdravie. Analýza tiež odhalila, že transportovaný prach predstavoval v južnej Európe do roku 2021 v priemere 31 % ročnej smernej hodnoty PM10 (častice atmosférického aerosólu s veľkosťou do 10 mikrometrov), ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
S veľkým množstvom prachu v ovzduší sú spojené tzv. prachové udalosti. Obyvatelia južnej Európy im čelili približne 46-krát ročne. Štúdia navyše dokladá, že kým častosť prachových udalostí sa výrazne nezmenila, jej intenzita v niektorých častiach južnej Európy vzrástla.
Česká stopa vo výskume koncentrácií kovov
Mapovať každodenné koncentrácie prachu v európskom ovzduší umožňuje model strojového učenia. Model využíva dáta o koncentráciách kovov obsiahnutých v prachu (hliníka, titánu, kremíka, vápnika a železa). „Naše dlhodobé merania prvkového zloženia atmosférického aerosólu s vysokým časovým rozlíšením sú v strednej a východnej Európe ojedinelým dátovým súborom a mimoriadne cenné aj s ohľadom na časovú, personálnu a finančnú náročnosť ich získavania,“ hovorí Petra Vondráková Pokorná z Ústavu chemických procesov Akadémie vied ČR (ÚCHP AV ČR), spoluautorka článku.
Výskumná skupina chémie a fyziky aerosólov z ÚCHP AV ČR poskytla pre štúdiu dlhodobé merania prvkového zloženia atmosférického aerosólu z Národného atmosférického observatória Košetice (NAOK). Tieto merania sa realizujú v rámci veľkej výskumnej infraštruktúry ACTRIS-CZ, ktorej hostiteľom je Český hydrometeorologický ústav. ACTRIS-CZ je súčasťou európskej výskumnej infraštruktúry ACTRIS ERIC, ktorá prepája špičkové pracoviská zamerané na výskum atmosféry, aerosólov a klímy v Európe.
„Kontinuálne a presné merania atmosférického aerosólu sú nevyhnutné pre pochopenie kvality ovzdušia, klimatických procesov a dosahov na ľudské zdravie. NAOK patrí v tejto oblasti medzi kľúčové výskumné pracoviská nielen v Českej republike, ale aj v európskom kontexte,“ dopĺňa Vladimír Ždímal, vedecký riaditeľ infraštruktúry ACTRIS-CZ.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
