Predmetom výskumu paleontológov a paleobiológov Petra Vršanského a Ivany Koubovej sú fosílne šváby pochádzajúce z čias dinosaurov.
Vľavo ilustrácia Dr. Ivany Koubovej zobrazujúca novoobjavený druh vyhynutého švába Kedysi akokolvek z dorzálneho a ventrálneho pohľadu. Vpravo fosília švába v mjanmarskom jantári, ktorá sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Zdroj: DOI:10.1127/pala/0171. Ilustrácia: I. Koubová
Prečítajte si viac o vedcovi
Jantár, skamenená živica ihličnatých stromov, je ako prírodná časová schránka. Lepkavá hmota má neobyčajne dobré konzervačné vlastnosti, vďaka čomu sa nám uchoval aj prehistorický organický materiál, ktorý by sa inak rozložil. V jantári nachádzame rozmanité živočíchy, rastliny, huby a mikroorganizmy vrátane hmyzu, pavúkovcov, vtákov, jašteríc a dokonca sa nám zachovali aj celé dinosaury.
Najstaršie dochované vzorky fosílií z jantáru pochádzajú zo Švajčiarska, z Talianska a Libanonu a sú staré približne 210 až 152 milión rokov.
Nový druh vyhynutého švába
Paleontológovia a paleobiológovia Peter Vršanský a Ivana Koubová z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., skúmali vzorku fosílie v mjanmarskom jantári, ktorá sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Ide o novoobjavený druh vyhynutého švába, ktorý vedci pomenovali Kedysi akokolvek (Mesoblattinidae).
Vzorky ako táto podávajú svedectvo o dávno vyhynutých organizmoch a prastarých ekosystémoch z čias dinosaurov, pre vedcov sú preto mimoriadne cenné. Príkladom je aj novoobjavený druh vyhynutého švába Kedysi akokolvek. „Je zástupcom čeľade, ktorá vyhynula. Nič podobné na Zemi nenájdeme,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH Dr. Peter Vršanský.
Paleontológ a paleobiológ Dr. Peter Vršanský sa výskumu prehistorických švábov, o ktorých napísal aj rozsiahlu publikáciu 2539 fossil Karabastau cockroaches, venuje dlhodobo. O jeho zanietení pre danú problematiku svedčí tiež fakt, že na knihe, do ktorej zozbieral údaje o nálezoch fosílnych švábov z najznámejšieho fosílneho náleziska v Strednej Ázii, Karabastau v Kazachstane, pracoval 30 rokov. Kniha je zadarmo dostupná aj na internete.
Mgr. Peter Vršanský, PhD., z geologického odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.
Aj ďalšia vzorka, ktorú skúmala Dr. Koubová spolu s Tomášom Mlynským ešte v roku 2020, obsahuje vyhynutý druh. Dr. Koubová jedinca, ktorého aj prekreslila, pomenovala Perspicuus pilosus. „Názov by sa dal preložiť ako prenikavec (v zmysle prenikavo chápajúci) chlpatý (pokrytý chĺpkami),“ objasnil vedec Peter Vršanský. „Ide o hmyz, konkrétne o vyhynutú skupinu chrobákom podobných švábikom, ktoré opeľovali prvé kvetiny a boli zodpovedné za premenu prírody z ihličnatých lesov z čias dinosaurov na prírodu plnú kvetov, ako ju poznáme dnes. Tento hmyz si zachoval aj vonkajší obal so sfarbením, čo je pre vedcov výhoda. Na základe toho máme predstavu, ako vyzerali,“ uviedol vedec.
Súčasťou výskumu fosílneho jantáru je tiež zakreslenie vzorky, pri ktorej odborníci prenesú na papier miniatúrne objekty uchované v živici. Ako ukazuje kresba vzorky Perspicuus pilosus, Dr. Ivana Koubová je na tomto poli skutočnou majsterkou a vyhynuté organizmy pod jej rukami doslova ožívajú. Perspicuus pilosus bol deformovaný konzerváciou, plynová bublina zasahuje viac ako 60 percent povrchu vzorky. „Táto vzorka ukázala, že hmyz v jantári sa za milióny rokov predsa len deformuje, a to až o 60 percent, čo je zatiaľ spomedzi meraných vzoriek najviac na svete. A Dr. Koubová to rozpoznala.“ Ide o dospelého jedinca, ktorý je unikátny v tom, že má extrémne dlhé chlpy, čo naznačuje autochtónne prostredie zachyteného peľu v čase smrti.
Vyhynutý druh švába Perspicuus pilosus a jeho kresba.
Rekonštrukcia nálezu pomocou kresby
Časť výskumu, ktorej úlohou je organizmus zdokumentovať, nám priblížil Peter Vršanský. Ak ide o novonájdenú fosíliu, samotnej kresbe predchádza fotografovanie. V prípade novoobjaveného jedinca Kedysi akokolvek odborníci fosíliu zdokumentovali pomocou optickej mikrofotografie. Aj fotografovanie môže so sebou prinášať výzvy, napríklad v podobe odleskov, zlomov a nepriehľadných častí v jantári, ktoré následne komplikujú detailné zostavovanie vzorky.
Novoobjavený druh vyhynutého švába Kedysi akokolvek. Fosília je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Zdroj: DOI:10.1127/pala/0171
Pri zdokumentovaní nálezu má svoje miesto okrem využitia technológií stále i ručná práca v podobe kresby. Hlavnou prednosťou manuálnej kresby je, „že ponúka presný pohľad na celého jedinca bez vynechania akéhokoľvek detailu, ktorý môže byť zakrytý prekážkou (bublinou, prasklinou v jantári, iným hmyzom, rastlinnými zvyškami) z jedného uhla pohľadu pri použití iných tradičných zobrazovacích techník. Prostredníctvom ilustrácie môžeme vidieť časti, ktoré fotografická technika neukazuje. Vytvorenie podrobného portrétu jedinca uzavretého v jantári vyžaduje značné množstvo času a jemnú manipuláciu so vzorkou a svetlom. Tmavé časti objektu je možné nakresliť podrobne, ak sa pozorujú pod rôznymi uhlami svetla a ak sa použije ručné nastavenie kontrastu. Znalosť základnej anatómie je vodidlom, ale vzhľadom na vek vzorky musí mať ilustrátor tiež túžbu zachytiť aj to, čo nikdy nikto predtým nevidel ani na fotografii,“ uvádzajú vedci v štúdii.
Kresba fosílií si vyžaduje trpezlivosť aj dlhoročné skúsenosti
Podľa Petra Vršanského sa samotná kresba môže laikovi na prvý pohľad javiť ako jednoduchá úloha, „trivialita, banalita, manuálna rutina a nuda“. Táto zdanlivo jednoduchá práca si však vyžaduje veľkú zručnosť, trpezlivosť, ako aj vedomosti z danej problematiky. Jednou z najlepších odborníčok v tejto oblasti je práve Dr. Ivana Koubová z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorá je tiež autorkou kresby novoobjaveného druhu vyhynutého švába.
„Má neuveriteľnú fotografickú pamäť, neskutočný talent, dlhoročné skúsenosti a nekonečnú trpezlivosť. Jej kresby sa dostávajú do učebníc a sú publikované v najlepších paleontologických časopisoch v Nemecku,“ vyzdvihol prácu kolegyne Dr. Peter Vršanský. Svedčí o tom i ilustrácia nižšie zobrazujúca organizmus Pabuonqed eulna sp. n., ktorý je považovaný za najstarší organizmus objavený v mjanmarskom jantári. Vzorka fosílie sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. „Ide o jednu z najvzácnejších vzoriek uložených v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave,“ hovorí Peter Vršanský. Zaujímavosťou je tiež názov organizmu, ktorý sa číta rovnako, aj keď ho otočíme o 180 stupňov.
Vynikajúca ilustrácia najstaršieho organizmu z mjanmarského jantáru Pabuonqed eulna sp. n. Vzorka sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a patrí medzi jeho najvzácnejšie vzorky. Zdroj: P. Vršanský. Ilustrácia: I. Koubová
Svedectvo o prehistorických ekosystémoch
Novoopísaný druh prehistorického švába Kedysi akokolvek sa uchoval v mjanmarskom jantári (angl. Kachin amber) pochádzajúcom z údolia Hukawng v severnom Mjanmarsku.
Flóra a fauna „uväznené“ v mjanmarskom jantári reprezentujú prvky prírodného ekosystému z čias dinosaurov. Ich vek sa odhaduje na 100 mil. rokov. Ide o jediný úplný a zachovaný príklad starovekého ekosystému, podľa ktorého vedia vedci porovnávať pravekú prírodu s tou dnešnou. Ide teda o akýsi vzor, ktorý nám ukazuje, ako sa život a prostredie vyvíjali. Výskum fosílneho jantáru pomáha vedcom pochopiť, prečo starobylé ihličnaté lesy, ktoré ho produkovali, vyhynuli. Pomáha tiež skúmať, či existujú paralely s dnešnými faktormi, ktoré majú vplyv na miznutie a hynutie lesov v súčasnosti. Pochopenie evolúcie švábov tak prispieva k ochrane dnešných ohrozených živočíchov aj rastlín.
„Aby sme využili potenciál tejto lokality, starostlivo sme preskúmali dobre zachovaného švába (Kedysi akokolvek; syninklúzie sú nejasné fragmenty semien rastlín s malými koreňmi, samec pakomárika a cikádka) z dnes vyhynutej čeľade Mesoblattinidae priamo zasiahnutej „veľkou zelenou revolúciou“ spojenou s prechodom na dnešné biomy krytosemenných rastlín. Jeho malá veľkosť (9,2 mm) potvrdzuje, že v jantári sa zachoval extrémne malý hmyz (šváby v priemere len 7,0 mm) vďaka nízkej viskozite jantáru. Zrejme odhaľuje rad znakov prítomných iba v žijúcom rode Neoblattella, ktorý predstavuje existujúcu čeľaď zahŕňajúcu aj šváby žijúce s ľuďmi. To by mohlo naznačovať, že hlavná čeľaď, do ktorej patrí aj bežný nemecký šváb rus domový, mohla byť odvodená od Kedysi akokolvek nezávisle a viackrát a že toto rozdelenie má pravdepodobne taxonomický základ. Dôvody obratu v čeľadiach švábov pravdepodobne presahovali zmenu ekosystémov krytosemenných rastlín,“ uvádzajú Peter Vršanský a Ivana Koubová v článku v októbrovom čísle v časopise Palaeontographica. „Je to zaujímavé. Pretože čo už môže byť významnejšie a dôležitejšie ako najväčšia známa zmena v divokej prírode – prechod ku kvitnúcemu svetu okolo nás? Nevieme!“ dodal na záver Peter Vršanský.
Zdroj: DOI:10.1127/pala/0171, geo.sav.sk
(zh)
