Už zajtra nastane na severnej pologuli letný slnovrat, keď bude severná pologuľa najviac priklonená k Slnku.
Východ Slnka nad komplexom Stonehenge. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/Lukassek
Letný slnovrat so sebou prináša „najdlhší deň“ a „najkratšiu noc“ v roku. Hoci letný slnovrat pripadá na konkrétny júnový deň, najčastejšie na 21. júna (niekedy aj na 20. alebo výnimočne na 22. júna), v skutočnosti ide o presný okamih, keď je severná zemská pologuľa najviac priklonená k Slnku.
Tohtoročný letný slnovrat pripadá na 21. júna 2026 a nastane o 10.26 hod. SELČ. V tento deň nás čaká okolo 16 hodín svetla. Slnko v Bratislave vyjde nad obzor o 4.50 hod. SELČ a zapadne o 20.54 hod. SELČ.
Tento moment je rovnaký pre celú severnú pologuľu, vzhľadom na príslušné časové pásmo sa líši iba údaj na hodinách.
Letný slnovrat z pohľadu astronómie
Okrem toho, že sa Zem točí okolo svojej osi, čím dochádza k striedaniu dňa a noci, pohybuje sa aj po obežnej dráhe okolo Slnka. Zemská os pritom nie je kolmá na rovinu obežnej dráhy, ale je trvalo naklonená približne o 23,44°. Uhol, pod ktorým slnečné lúče dopadajú na Zem, sa tak mení z mesiaca na mesiac. Dochádza tým k striedaniu ročných období a mení sa aj dĺžka denného svetla. Podľa astronomického kalendára sa ročné obdobia začínajú, keď sa Zem nachádza v určitých bodoch na svojej dráhe okolo Slnka, známych ako body slnovratu a rovnodennosti.
Počas obehu Zeme okolo Slnka nastane okamih, keď je severná pologuľa najviac naklonená k Slnku. Presne vtedy nastáva na severnej pologuli letný slnovrat a na južnej pologuli zimný slnovrat. Na poludnie dosiahne Slnko svoju maximálnu výšku nad obzorom 65º.
O približne pol roka neskôr sa situácia obráti – na severnej pologuli nastane zimný a na južnej letný slnovrat.
Oslavy slnovratu
Dnes už vďaka astronómii vieme letný slnovrat vysvetliť. Slnko, ohnivú guľu na oblohe, však ľudia pozorovali už tisíce rokov dozadu, keďže s ním súviselo striedanie ročných období, závisela od neho úroda i určovanie času. Aj preto pradávne civilizácie a kultúry Slnko uctievali. Neuniklo im teda, že sa mení jeho poloha na oblohe. V deň slnovratu, keď je Slnko na poludnie na oblohe najvyššie, mali pocit, akoby stálo. Z tohto sa vyvinul aj latinský názov pre slnovrat solstitium odvodený od slovného spojenia sol sistere.
Od čias, keď ľudia začali využívať Slnko na meranie času, najmä v súvislosti s poľnohospodárskym cyklom, sa letnému slnovratu v mnohých kultúrach pripisoval mystický význam.
Viac svetla spúšťa v ľudskom organizme zásadné zmeny. Zdroj: iStockphoto.com
Stonehenge a oslavy slnovratu
Snáď najznámejším príkladom je megalitický monument Stonehenge na Salisburskej planine. Odhaduje sa, že jeho prvá svätyňa vznikla okolo roku 3000 pred n. l. a budoval sa v niekoľkých etapách až do roku 1600 pred n. l.
Archeológovia sa domnievajú, že mohlo ísť o akýsi obrovský kalendár. Kamene sú usporiadané tak, aby ohraničovali východ Slnka v deň slnovratu, čo možno naznačuje spojitosť s týmto dňom a oslavu Slnka. Slnko počas slnovratu vychádza za takzvaným pätovým kameňom – starým vchodom do kamenného kruhu – a slnečné lúče osvetľujú priamo stred monumentu.
Nie je však jasné, či bola oslava letného slnovratu skutočne to, na čo slúžil. Kamene totiž označujú aj polohu západu Slnka počas zimného slnovratu, a tak mohlo ísť o kultové miesto, kde sa ľudia schádzali, aby prosili o návrat letných mesiacov.
I dnes sa na tomto mieste schádzajú ľudia, aby oslávili letný slnovrat. Pri tejto príležitosti, majú návštevníci povolené podísť priamo k samotným balvanom tvoriacim monument pod ochranou UNESCO.
Prototyp komplexu Stonehenge
Najnovšie sa archeológovia z Wessexu domnievajú, že objavili prototyp tejto megalitickej stavby, ako informuje The Guardian. Vek monumentu, ktorý sa nachádza v neďalekom Bulforde vo vzdialenosti asi 5 km od komplexu pamiatok Stonehenge, určili na základe rádiokarbónového datovania na 2950 rokov pred n. l.
Podľa odborníkov ide o najstaršiu stavbu vo Wiltshire, ktorá sa orientuje podľa slnovratov, a jednu z vôbec prvých v Británii. Na rozdiel od komplexu Stonehenge, kde obrovské balvany stoja dodnes, sa pamiatka v Bulforde nezachovala. Pozostávať mala z dvoch drevených stĺpov vzdialených od seba 120 metrov, po ktorých v zemi zostali len dve veľké jamy, obklopené menšími jamami s odpadom.
Stĺpy podľa odborníkov presne korešpondujú s východom Slnka v deň letného slnovratu a so západom Slnka v deň zimného slnovratu. Slnko a význam, ktorý mu ľudia prisudzovali, v ňom teda pravdepodobne zohrávalo svoju úlohu. „Nevieme, čo pre nich slnko znamenalo. Nevieme, či ho zosobňovali ako božstvo. Avšak množstvo úsilia, ktoré venovali jeho zaznamenávaniu a sledovaniu jeho pohybov, nás nenecháva na pochybách, že ide o významnú náboženskú udalosť, ktorá sa po tisícročia odráža v celej krajine.“
Zdroj: Royal Museums Greenwich, Slovenský zväz astronómov, NDR, The Guardian, Deutsche Welle, VND
Fagan, Brian M.: Sedemdesiat veľkých vynálezov starovekého svet, vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2005
(zh)
