Nová štúdia, uverejnená v Environmental Research Letters, skúma, nakoľko je život ľudí na planéte dlhodobo udržateľný.
Najrýchlejší rast populácie nastal začiatkom 50. rokov 20. storočia, krátko po konci 2. svetovej vojny. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/1971yes
Prečítajte si viac o vedcovi
Téma dlhodobej udržateľnosti ľudskej civilizácie na našej planéte nie je nová. Jedny z prvých známych katastrofických prognóz sa objavili už koncom 18., respektíve začiatkom 19. storočia. Ich hlavným autorom bol ekonóm Thomas Malthus, ktorý ukázal, že pri vyčerpaní zásob uhlia by hrozil aj dramatický pokles počtu ľudí. Na jeho pioniersku prácu neskôr nadviazal slávny Rímsky klub, ktorého názov bol zvolený zámerne, lebo evokuje neslávny osud slávnej Rímskej ríše. Autori Rímskeho klubu použili na začiatku 70. rokov uplynulého storočia sofistikovanejšie vedecké metódy ako Malthus, aby v sérii publikácií pod spoločným titulkom Limity rastu ukázali, že pokračujúci ekonomický rast bude mať spolu s nárastom potrieb energetických zdrojov za následok začiatok poklesu svetovej populácie približne po roku 2030.
Po vydaní Limitov rastu sa objavila očakávaná reakcia, ktorá by sa dala najlepšie zhrnúť ako popieranie. Väčšina ekonómov označila prácu prírodovedcov ako prehnane pesimistickú. Kritici Limitov rastu poukazovali na ľudskú schopnosť invencie, ktorá akémukoľvek kolapsu v budúcnosti zabráni, takže opatrenia v rozhodovacej sfére by boli podľa nich nielen nepotrebné, ale aj kontraproduktívne. Či už vedome, alebo nie, svet do značnej miery kopíroval taký istý scenár rozvoja priemyslu ako dovtedy a z neradostnej budúcnosti si príliš hlavu nelámal.
Aká je situácia po viac ako polstoročí od prvého vážneho varovania?
V novej štúdii, vydanej v Environmental Research Letters, sa vedci znovu bližšie pozreli na otázku, nakoľko je život ľudí na planéte dlhodobo udržateľný. Spoluautorom novej práce je aj stanfordský biológ Paul Ehrlich, ktorý sa preslávil najmä kontroverznou knihou Populačná bomba z roku 1968. Vydania novej štúdie sa už nedožil. Zomrel 13. marca 2026, teda niekoľko dní po jej publikovaní, vo veku nedožitých 94 rokov.
Hlavný autor austrálsky ekológ profesor Corey Bradshaw zdôraznil, že ich „práca ukazuje jasné známky, že ľudstvo operuje za prirodzenými limitmi planéty“. Poznatok, že ľudstvo prekročilo bezpečné hranice a rýchlosť regenerácie ekosystémov, nie je nový. Vie sa o ňom už od začiatku 70. rokov 20. storočia a poukazovali naň aj predošlé práce vrátane už zmieňovaného Rímskeho klubu.
Autori novej práce poukazujú na skutočnosť, že negatívne dôsledky nešetrného hospodárenia už začíname pociťovať. Spoločne s vývojom spotreby energetických zdrojov, klimatickej zmeny a ekologickej stopy sa opierajú o 200-ročné údaje o vývoji globálnej populácie a jej trendoch. Zároveň zanalyzovali regionálne trendy a ich vplyv na environmentálnu záťaž.
Cena za využívanie fosílnych palív sa prejavuje v podobe znečistenia, ekologickej degradácie a zintenzívňovania klimatickej zmeny. Koncept klimatickej zmeny a prírodnej katastrofy. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Začiatok éry antropocénu
Najrýchlejší rast populácie nastal začiatkom 50. rokov 20. storočia, krátko po konci 2. svetovej vojny, a bol sprevádzaný nástupom masívneho rozvoja technológií. Toto obdobie niektorí autori tiež považujú za začiatok éry antropocénu. Avšak o necelú dekádu neskôr sa začal populačný rast spomaľovať a svet podľa Bradshawa vstúpil do obdobia negatívnej demografickej fázy (Obr. 1). Táto fáza by mala vyvrcholiť približne o sto rokov (teda okolo roku 2060) s maximálnym celkovým počtom ľudí okolo 12 miliárd. Samozrejme, za predpokladu, ak nenastane scenár, ktorý by tento vývoj narušil. Navyše takýto vysoký počet ľudí je možný iba vďaka neudržateľnej miere spotreby energetických, primárne fosílnych zdrojov. Podľa Bradshawa je dlhodobo udržateľný počet ľudí, ktorí by žili v limitoch svojho prostredia a zároveň na komfortnej úrovni, približne na úrovni 2,5 miliardy.
Obr. 1: Vývoj rýchlosti rastu svetovej populácie (os X, čierne body) od roku 1800 až do súčasnosti v porovnaní s ekologickou záťažou, vyjadrenou ako počet planét (sekundárna os X, modrá, resp. červená čiara). Na osi Y je vyjadrený celkový počet ľudí v miliardách (dnes približne 8,3 miliardy). Populácia rástla najrýchlejšie v rokoch 1951 – 1963, odvtedy sa rast spomaľuje (negatívna fáza populačného rastu). Od roku 1970 (s počtom obyvateľov asi 3,7 miliardy) ľudstvo pre svoje potreby prekračuje možnosti planéty a výsledkom je postupná degradácia životného prostredia. Zdroj: Bradshaw a kol., 2026
Vývoj v budúcnosti
Takýto markantný rozdiel v udržateľnom a skutočnom vývoji populácie je maskovaný práve dostupnosťou fosílnych palív, pričom cena za ich využívanie sa prejavuje v podobe znečistenia, ekologickej degradácie a zintenzívňovania klimatickej zmeny. Autori nepredpovedajú nejaký náhly kolaps v počte ľudí, ale hovoria o rastúcich tlakoch, ktoré budú formovať vývoj v budúcnosti. Lepší indikátor negatívneho tlaku ľudí predstavuje celková populácia, nie spotreba konkrétnych jednotlivcov. Autori však zdôrazňujú, že kým scenár náhleho kolapsu nie je realistický, bez zásadných zmien v sociokultúrnych praktikách, ktoré by zahŕňali zníženie nášho kolektívneho tlaku na okolitú prírodu, pokračovanie doterajšieho vývoja jednoducho nie je možné. Autori tiež v diskusii upozorňujú na fyzikálne limity (vrátane klimatickej zmeny), ktoré si zásadnú zmenu vynútia tak či onak.
Autorom dáva za pravdu aj súčasný geopolitický vývoj, keď zažívame najvyšší počet vojnových konfliktov od druhej svetovej vojny a čoraz intenzívnejší súboj o zvyšné zdroje. Momentálne je najvýraznejším príkladom tohto trendu zablokovanie Hormuzského prielivu, cez ktorý až donedávna prúdila štvrtina vývozu ropy a skvapalneného zemného plynu vrátane ďalších dôležitých komodít. Nasledujúci logický nárast cien potravín na svetových trhoch bude nevyhnutne predstavovať ďalší fyzický limit rastu populácie a spotreby – teda presne to, pred čím varujú autori štúdie.
Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/ae51aa/pdf
(zh)
