Dlhokrký dinosaurus, ktorého pozostatky zo zeme vyzdvihol nemecko-argentínsky tím, meral 20 metrov a žil pred 155 miliónmi rokov.
Stavec bicharracosaura počas preparovania v Paleontologickom múzeu Egidio Feruglio v Trelewe v Argentíne. Vpravo pastier Dionide Mesa, ktorý fosíliu objavil. Zdroj: snsb.de. Foto: Amalia Villafañe (vľavo), María Agustinho (vpravo)
Štátne prírodovedné zbierky Bavorska (SNSB) v Mníchove informujú na svojich stránkach o vzácnom náleze dlhokrkého dinosaura z jurského obdobia na južnej pologuli. Tím paleontológov pod vedením experta na dinosaury zo SNSB Olivera Rauhuta opísal nález v štúdii uverejnenej v odbornom časopise PeerJ.
Dlhokrký dinosaurus Bicharracosaurus dionidei
Nový dlhokrký dinosaurus, ktorého vedci pomenovali Bicharracosaurus dionidei, žil na území dnešnej Argentíny v období vrchnej jury pred 155 miliónmi rokov. Podľa odhadov expertov meral 20 metrov. Keďže nálezy dlhokrkých dinosaurov z jurského obdobia na južnej pologuli sú vzácne, nová fosília prispieva k lepšiemu pochopeniu evolúcie týchto obrovských bylinožravcov na južných kontinentoch.
Zo zeme vyzdvihli časti chrbtice s viac ako tridsiatimi krčnými, chrbtovými a chvostovými stavcami, viacero rebier a úlomok panvy. Kostná štruktúra bicharracosaura naznačuje, že ide o dospelé zviera, ktoré žilo na vtedajšom južnom kontinente Gondwana. Kostra vykazuje okrem toho podobnosti s africkým giraffatitanom, brachiosauridom z Tanzánie. Iné znaky, najmä na chrbtových stavcoch, sa, naopak, podobajú diplodokovi a jeho najbližším príbuzným zo Severnej Ameriky.
Pre mohutné telo, dlhý krk a chvost a drobnú hlavu sú dlhokrké dinosaury – sauropody – pre mnohých ľudí stelesnením typického dinosaura. K sauropodom patria najväčšie známe suchozemské zvieratá vôbec, s dĺžkou tela až 40 metrov. Najznámejšími predstaviteľmi sú diplodokus alebo brachiosaurus.
Dôležitý nález na južnej pologuli
„Naše fylogenetické analýzy kostry naznačujú, že Bicharracosaurus dionidei bol príbuzný s brachiosauridmi – išlo by teda o prvých brachiosauridov z jurského obdobia v Južnej Amerike,“ vysvetlila Alexandra Reutterová, hlavná autorka štúdie a doktorandka univerzity Ludwig-Maximilians-Universität München. Fosília spája charakteristiky rôznych skupín sauropodov: niektoré časti kostry sa podobajú africkému giraffatitanovi, iné – najmä chrbtové stavce – diplodokovi a jeho severoamerickým príbuzným.
Vedúci štúdie Oliver Rauhut zo SNSB zdôrazňuje význam tohto nálezu pre výskum: „Naše poznatky o evolúcii sauropodov z vrchného jurského obdobia sa doteraz opierali prevažne o početné nálezy skamenelín zo Severnej Ameriky a z iných nálezísk na severnej pologuli. Na južných kontinentoch existovalo dlho iba jedno významné nálezisko v Tanzánii.“
Pomenovaný po pastierovi
Nález skameneliny bicharracosaura v argentínskej provincii Chubut teraz poskytuje dôležitý porovnávací materiál, ktorý doplní a prehodnotí obraz o vývoji týchto zvierat, najmä na južnej pologuli, hovorí Rauhut.
Dinosaurus bol pomenovaný na počesť pastiera Dionideho Mesu. Názov rodu je odvodený od španielskeho slova bicharraco, ktoré v preklade znamená veľké zviera. Fosília je uložená v Museo Paleontológico Egidio Feruglio v argentínskom Trelewe.
Zdroj: Staatliche Naturwissenschaftliche Sammlungen Bayerns, science.ORF.at
(zh)
