Počas Dňa Zeme si priblížime inovatívne technológie, ktoré pomáhajú chrániť životné prostredie a bojovať proti klimatickým zmenám.
Deň Zeme 2026. Zdroj: iStock.com/Benjavisa. Titulný obrázok vytvorený pomocou ChatGPT/Canva.
Tohtoročný Deň Zeme 2026 sa nesie v duchu minuloročného motta Our Power, Our Planet, ktoré môžeme preložiť ako Naša energia, naša planéta, ale aj Naša sila, naša planéta. Hlavné posolstvo znie, že osud modrej planéty máme ako ľudstvo vo svojich rukách.
Iniciatíva vyzdvihuje význam ľudí a komunít z celého sveta v oblasti ochrany životného prostredia. Cieľom je mobilizovať jednotlivcov, organizácie, verejný i súkromný sektor, aby spojili svoje sily v boji za ochranu planéty. „Musíme vychovať globálnu občiansku spoločnosť, ktorá bude ovládať problematiku klimatických zmien a bude inšpirovaná environmentálnou výchovou k tomu, aby konala v záujme našej planéty,“ uviedla Kathleen Rogersová, prezidentka EARTHDAY.ORG.
Aj na Slovensku si každý rok 22. apríla pripomíname Deň Zeme. Okrem lokálnych upratovacích akcií sa uskutočnia aj väčšie podujatia, na ktorých nebudú chýbať prednášky, workshopy, súťaže či koncerty zamerané na ochranu prírody a životného prostredia. Informácie o jednotlivých akciách nájdete na webových stránkach príslušných obcí alebo na internete.
Veda v službách planéty
S riešením problémov spojených s klimatickými zmenami a s ochranou životného prostredia pomáhajú i inovácie a technológie z rôznych oblastí vedy a výskumu. Stránka medzinárodnej organizácie EARTHDAY.ORG, ktorá organizuje a zastrešuje aktivity ku Dňu Zeme už od roku 1970, uvádza príklady niekoľkých inšpiratívnych projektov.
Ochrana koralových útesov pomocou svetla
Globálne otepľovanie má ďalekosiahle dôsledky aj na život v moriach a oceánoch. Okrem iného spôsobuje aj proces známy ako bielenie koralov, ktorý môže viesť až k ich odumieraniu. Vedci sa domnievajú, že našli spôsob, ako tomu predísť, a tak zabrániť ekologickej katastrofe, ktorú by spôsobilo odumieranie koralových útesov. Hoci koraly zaberajú len menej ako 1 percento z celkovej plochy svetových oceánov, patria medzi najbohatšie ekosystémy na Zemi. Obýva ich obrovské množstvo organizmov od rýb, kôrovcov až po rôzne mikroorganizmy.
Vedci zistili, že väčší príjem potravy posilňuje odolnosť koralov proti stúpajúcim teplotám vody. Pomôcť má v tomto ohľade technológia vyvinutá v roku 2025 s názvom Underwater Zooplankton Enhancement Light Array (podvodné svetelné pole na zvýšenie množstva zooplanktónu) alebo skrátene UZELA. Ide o autonómne svetlo fungujúce pod vodou, ktoré priťahuje zooplanktón, ktorým sa koraly živia. Výskum ukázal, že hodinová prevádzka počas noci zvýšila príjem potravy miestnych koralov 10- až 50-násobne v porovnaní s oblasťami bez zariadenia. Technológia svojím pôsobením pomohla posilniť zdravé aj oslabené koraly.
Podmorský koralový útes s množstvom rýb. Zdroj: iStockphoto.com
Boj s odlesňovaním z vesmíru
Odlesňovanie (deforastation) predstavuje celosvetový problém. Okrem toho, že oberá živočíchy a rastliny o životný priestor, prispieva aj ku globálnemu otepľovaniu. Ničenie ekosystémov, najmä odlesňovanie, totiž znamená, že sa do atmosféry uvoľňuje uhlík uložený v stromoch a pôde. Zároveň ubúda vegetácie, ktorá by oxid uhličitý pohlcovala. Tento dvojitý efekt, čiže vyššie emisie a nižšia schopnosť krajiny viazať uhlík, urýchľuje rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a tým aj otepľovanie planéty.
V tomto smere je dôležité, aby boli prijaté potrebné zákony, ktoré by zastavili klčovanie lesov. Ako môžu pomôcť technológie? Na monitorovanie dažďových pralesov a identifikáciu lokalít, kde dochádza k nelegálnemu odlesňovaniu, sa už dlhší čas používajú satelity. Územie monitorujú z výšky, vďaka čomu umožňujú komplexný pohľad na zalesnenú krajinu.
Tradičné satelity však nedokážu snímať cez mraky, ktoré dažďové pralesy často zakrývajú. Ide o prekážku sťažujúcu sledovanie odlesňovania v reálnom čase. Keď sa príslušné úrady dostanú k satelitným snímkam, je už väčšinou neskoro.
Zmenu prinášajú satelity využívajúce rádiové vlny, ktoré dokážu snímať aj cez mraky. Misia Copernicus Sentinel-1 Európskej vesmírnej agentúry pozostáva z dvoch satelitov obiehajúcich okolo Zeme. Využívajú radar na detekciu odlesňovania, nazývaný RADD, ktorý vytvára deväťnásobne podrobnejšie snímky než tradičné satelity. Je taký presný, že dokáže detegovať zmeny takmer na úrovni jednotlivých stromov. Organizácia Global Forest Watch zhromažďuje satelitné dáta, aby mali všetci na svete prístup k údajom o lesných porastoch. Stačí kliknúť na jednotlivé krajiny a získať vizuálny prehľad o lesnom poraste, biodiverzite a rôznych typoch lesov na celom svete.
Lacnejšia solárna energia
Obnoviteľné zdroje energie sa čoraz viac dostávajú do popredia ako alternatíva k fosílnym palivám, keďže sú šetrnejšie k životnému prostrediu než ich spaľovanie.
Pre ich využívanie sú zásadnými faktormi cena aj účinnosť. Vývoj v oblasti solárnych panelov priniesol aj zníženie ceny. Kým v roku 1975 stál jeden watt solárneho panelu (v dnešných cenách) takmer 130 dolárov, v roku 2024 jeho cena klesla na menej než 0,30 dolára. Do roku 2023 sa navyše účinnosť solárnych panelov zvýšila tak, že vyprodukovali rovnaké množstvo energie, aké sa spotrebovalo na ich výrobu približne za jeden rok.
Odborníci sa zároveň snažia, aby bola i samotná výroba solárnych panelov čo najšetrnejšia k životnému prostrediu. Hliník, z ktorého sa vyrábajú rámy panelov, vzniká spracovaním bauxitu. Ide o proces, ktorý je mimoriadne energeticky náročný a sprevádzajú ho vysoké emisie skleníkových plynov. Práve preto má výroba hliníka výraznú uhlíkovú stopu. Jedným zo spôsobov, ako ju znížiť, je využívanie elektriny z obnoviteľných zdrojov pri prevádzke hút namiesto fosílnych palív.
Okrem toho sa čoraz viac presadzuje tiež recyklácia hliníka, ktorá je výrazne menej náročná na energiu než výroba z primárnych surovín. Recyklácia si vyžaduje len približne 5 percent energie potrebnej na výrobu nového materiálu. Moderné technológie a inovácie teda postupne pomáhajú znižovať environmentálny dosah výroby a robia zo solárnej energie ešte udržateľnejšie riešenie.
Solárne panely na výrobu obnoviteľnej zelenej energie. Zdroj: iStockphoto.com
Boj s lesnými požiarmi zo vzduchu a z vesmíru
V posledných rokoch sme v dôsledku klimatických zmien svedkami extrémnejších prejavov počasia, ako sú mimoriadne horúčavy, reťaziace sa obdobia sucha a s tým spojené požiare.
Projekt FUEGO (The Fire Urgency Estimator from Ground to Orbit), ktorý inicioval fyzik z Kalifornskej univerzity v Berkeley Carlton Pennypacker, prináša technológiu, ktorá by mohla priniesť prelom v boji s lesnými požiarmi. Používateľom má poskytnúť údaje o tom, ako a kam sa požiar šíri v reálnom čase. „Misia FUEGO (Fire Urgency Estimator from Ground to Orbit) bude nepretržite pozorovať rozsiahle územie Zeme (predovšetkým západné Spojené štáty), aby rýchlo identifikovala vznik lesných požiarov a sledovala ich pohyb. FUEGO poskytuje agentúram a hasičom na Zemi informácie v reálnom čase, ktoré majú oveľa vyššie priestorové rozlíšenie a sú aktualizované častejšie, než sa to deje v súčasnosti. Predpokladáme, že snímky a upozornenia z FUEGO budú vstupovať do integrovaného systému informácií o požiaroch a ich riadenia, aby pomohli obmedziť škody spôsobené lesnými požiarmi,“ uvádza sa na stránke projektu.
Cieľom je rýchlo identifikovať lesný požiar a sledovať šírenie ohňa. Každých 30 sekúnd bude systém skenovať oblasť južnej Kalifornie, ktorá je vzhľadom na vznik požiarov mimoriadne riziková. Hasičom tak poskytne rýchle a aktuálne údaje. Pennypackerov tím už vytvoril prototyp tejto technológie, ktorú v rámci testovacej prevádzky nainštaloval na pozorovacie lietadlá. Porovnával údaje o vlhkosti a rýchlosti vetra, aby preukázal jej účinnosť v boji s lesnými požiarmi.
Zdroj: EARTHDAY.ORG (1, 2, 3), VND (1, 2), fuego.ssl.berkeley.edu
(zh)
