Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Českým vedcom sa podarilo objaviť nový minerál

VEDA NA DOSAH

Minerál pomenovali králíkit. Je taký malý, že ho geológovia nemôžu pozorovať ani pod mikroskopom.

Minerál

Králíkit vznikol ako soľný kvapeľ v miestach, kde do banských priestorov presakuje slaná voda z nadložných hornín. Zdroj: Dalibor Matýsek

Hlboko v ostravsko-karvinských baniach českí vedci objavili nový minerál. Králíkit, ako ho pomenovali, museli podrobiť špeciálnemu výskumu, ktorý zahŕňal aj meranie na synchrotróne.

Na výskume spolupracovali českí geológovia z rôznych inštitúcií, najmä z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého, odborníci z Českého inštitútu výskumu a pokročilých technológií (CATRIN) Univerzity Palackého, z Vysokej školy banskej – Technickej univerzity Ostrava, Univerzity v Jene a Technologického inštitútu v Karlsruhe.

Minerál vznikol ako soľný kvapeľ v miestach, kde do banských priestorov presakuje slaná voda z nadložných hornín. „Vzorky sme nazbierali predovšetkým preto, lebo dlhodobo pracujeme na knihe o mineráloch ostravsko-karvinských baní. Keď sa však kolega na jej povrch pozrel elektrónovým mikroskopom, ukázalo sa, že sa na ňom nachádza doslova mineralogická zoo. Chemické zloženie králíkitu je pritom pomerne jednoduché. Ide o dihydrát. BaCl₂·2H₂O. Minerál je veľmi dobre rozpustný vo vode,“ uviedol Jakub Jirásek z Katedry geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého.

Minerál je priehľadný

Minerál je veľmi malý. Nie je možné ho skúmať pod mikroskopom, čo vedcom sťažilo výskum. Prvýkrát ho zaznamenal Dalibor Matýsek z Vysokej školy banskej – Technickej univerzity v Ostrave, keď skúmal vzorku pod elektrónovým mikroskopom. Minerál sa nachádza priamo na kryštáloch kamennej soli, a keďže je rovnako priehľadný ako soľ, bolo ťažké ho rozoznať.

Aby mohli minerál oficiálne uznať príslušné orgány, bolo potrebné spoľahlivo určiť jeho chemické zloženie a ďalšie vlastnosti. Ako však uviedol Jakub Jirásek, nemohli ho skúmať iba bežnými mineralogickými metódami.

Vedci preto postupne skúšali niekoľko analytických postupov. Na výskume sa okrem Dalibora Matýska a Jakuba Jiráska podieľal aj Ján Filip z CATRIN a Juraj Majzlan s Jörgom Göttlicherom z Nemecka, ktorí vykonali synchrotrónové meranie. To ponúklo dáta, ktoré nebolo možné zistiť metódami dostupnými v Českej republike.

Nový minerál dostal meno králíkit na počesť vedca Jiřího Králíka z Vysokej školy banskej. Jeho odbornú kariéru v minulosti negatívne ovplyvnili politické pomery, kvôli ktorým nemohol plne rozvíjať svoju vedeckú prácu, napriek tomu po sebe zanechal množstvo vysoko kvalitných publikácií citovaných dodnes.

Zdroj: Šárka Chovancová, Univerzita Palackého v Olomouci

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup