Európska sonda Mars Express zachytila detailné zábery fascinujúcich útvarov v rovníkovej oblasti planéty. Tieto snímky jasne dokazujú rozsiahlu prítomnosť dravých vôd v dávnej histórii Marsu.
Topografická mapa údolia Shalbatana Vallis. Pestré farby nevyjadrujú skutočný vzhľad Marsu, ale znázorňujú výškové rozdiely terénu. Modrá a zelená farba označujú najnižšie položené miesta, zatiaľ čo červená a biela farba zasa najvyššie vrcholy. Zdroj: ESA/DLR/FU Berlin
Červená planéta dnes svojím vzhľadom pripomína suchú a prašnú púšť, podobne ako známa planéta Arrakis z filmu Duna. Fotografie z jej obežnej dráhy však rozprávajú úplne iný príbeh. Pred miliardami rokov povrch Marsu formovala nespútaná a silná vodná masa.
Obrovské záplavy zmenili planétu
Kamera nemeckého strediska pre letectvo a kozmonautiku detailne nasnímala rovníkovú oblasť. Vedci tu skúmajú predovšetkým impozantné údolie Shalbatana Vallis. Toto ohromné koryto meria približne 1300 kilometrov. Svojou dĺžkou teda pripomína celú rozlohu Talianska.
Samotné údolie vzniklo zhruba pred 3,5 miliardy rokov. V tom čase obrovské množstvá podzemnej vody náhle vyrazili na povrch. Voda prúdila extrémnou rýchlosťou z južných vysočín do severných nížin. Tieto katastrofické záplavy rýchlo vyryli do pevnej horniny hlboké koryto. Hlavné údolie dosahuje šírku desať kilometrov a hĺbku 500 metrov. Pôvodná hĺbka koryta však zrejme siahala ešte oveľa nižšie. Dno časom totiž čiastočne zaplnili rôzne iné materiály. Patrí sem napríklad tmavý sopečný popol, ktorý sem postupne priniesli silné marťanské vetry.
Globálny pohľad na Mars zobrazuje presnú polohu údolia Shalbatana Vallis v širšom kontexte. Farebná mierka vpravo dole znázorňuje nadmorskú výšku povrchu planéty. Biele štvorce ohraničujú konkrétnu oblasť, ktorú sonda detailne nasnímala. Zdroj: NASA/USGS; ESA/DLR/FU Berlin
Ako vznikol marťanský chaos
Korytá týchto obrovských dávnych riek zvyčajne pramenia vo veľmi špecifickom geologickom prostredí. Silné záplavy totiž vznikli v oblastiach, kde sa masívne roztápal podzemný ľad. Tento ľad odpočíval uväznený hlboko pod povrchom planéty. Keď sa ľad premenil na vodu a odtiekol, vznikli prázdne dutiny. Pôda nad nimi následne stratila oporu a zrútila sa.
Odborníci tento prepadnutý priestor nazývajú chaotický terén. Názov presne opisuje tento úplne rozbitý a neusporiadaný labyrint nakopených skalných blokov. Takýto terén leží aj v širších častiach údolia Shalbatana Vallis. Podobné štruktúry sondy zaznamenali i v ďalších oblastiach planéty. Patrí medzi ne Iani Chaos alebo Aram Chaos. Prostredníctvom nich ukazuje povrch Marsu dramatické zmeny vo svojej kôre.
Mapa znázorňuje prepojenie medzi rozsiahlou depresiou Iani Chaos a začiatkom koryta Ares Vallis. Tento prechodový bod dosahuje šírku až 100 kilometrov. Snímka jasne ukazuje rozsah územia, ktoré v minulosti formovali masívne toky vody. Zdroj: ESA/DLR/FU Berlin (G. Neukum)
Skryté zdroje pre budúcnosť
Chaotické terény predstavujú mimoriadne dôležitý cieľ budúceho vesmírneho výskumu. Kráter Aram Chaos napríklad ukrýva stopy dávneho podzemného vodného prostredia. Výskumníci v tejto oblasti predpokladajú prítomnosť ložísk hlbokého ľadu. Tieto špecifické miesta navyše obsahujú mimoriadne vysoké koncentrácie síranov a hematitu.
Sírany dokážu pri nižších teplotách uvoľňovať cennú a potrebnú vodu. Zároveň môžu slúžiť ako spojivo na výrobu lokálneho stavebného materiálu. Hematit zasa predstavuje vynikajúci zdroj železa. Astronauti by mohli z neho priamo na mieste vyrábať náhradné diely. Zložitý terén s priehlbinami by navyše ponúkal posádkam prirodzenú ochranu. Členitý povrch by dokázal účinne tieniť nebezpečné a silné vesmírne žiarenie.
Pohľad z vtáčej perspektívy na časť údolia Shalbatana Vallis v blízkosti rovníka. V ľavej časti koryta môžete vidieť kopcovitý a rozbitý terén. Na pravej strane je koryto užšie a má priamejší, aerodynamický tvar. Zdroj: ESA/DLR/FU Berlin
Dve desaťročia objavov
Sonda Mars Express krúži okolo červenej planéty už viac ako dvadsať rokov. Jej prístroje neustále mapujú povrch, skúmajú minerály a analyzujú riedku atmosféru. Získané dáta zásadne a natrvalo menia naše chápanie susednej planéty. Doterajší výskum jasne dokazuje dominantnú úlohu vody v dávnej minulosti. Zmapované stopy prastarých riek nám dnes ukazujú cestu k budúcim objavom.
(KAM)
