Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Viete čítať mená komét?

Ján Svoreň

Kľúč na pomenúvanie komét prešiel zaujímavým vývojom, kým sa ustálil v podobe, akú má dnes.

Kométa C/2020 F3 (NEOWISE) 9. júla 2020, pozorovaná v Utahu, USA. Bola objavená 27. marca 2020 infračerveným kozmickým teleskopom Wide-field Infrared Survey Explorer (WISE) v rámci projektu NEOWISE. Zdroj: NASA

Kométa C/2020 F3 (NEOWISE) 9. júla 2020, pozorovaná v Utahu, USA. Bola objavená 27. marca 2020 infračerveným kozmickým teleskopom Wide-field Infrared Survey Explorer (WISE) v rámci projektu NEOWISE. Zdroj: NASA

Ľudstvo pozoruje kométy viac ako 3000 rokov, najstaršie záznamy o kométach pochádzajú z obdobia okolo roku 1000 pred naším letopočtom z Číny a z Chaldejska (na území dnešného Iraku). V starých kronikách nachádzame záznamy o kométach spojené s rokom pozorovania, napr. Veľká kométa z roku 1680.

Pravdepodobne prvou kométou, ktorá bola pomenovaná po nejakom človeku, bola Caesarova kométa viditeľná v roku 44 pred n. l. krátko po zavraždení Júliusa Caesara.

Halley a jeho kométa sa minuli

Ďalšie kométy už niesli mená astronómov, a to buď objaviteľov, alebo vedcov, ktorí vypočítali ich dráhy v slnečnej sústave. Najznámejšia zo všetkých komét – Halleyho periodická kométa – má meno po Edmundovi Halleyovi (1656 – 1742), ktorý si prvý všimol, že sa objavuje v pravidelných intervaloch.

Edmund Halley bol anglický astronóm, ktorý použil gravitačný zákon sformulovaný Newtonom na výpočet dráh 24 komét pozorovaných v rokoch 1337 – 1698 na dostatočne dlhom oblúku. Zistil, že jasné kométy z rokov 1531, 1607 a 1682 sa pohybujú po veľmi podobných dráhach.

Správne usúdil, že ide o opakované návraty jedného telesa a predpovedal jeho návrat na rok 1758. Halley zomrel v roku 1742, avšak 25. decembra 1758 bola kométa skutočne objavená nemeckým amatérom Johannom Georgom Palitzschom (1723 – 1788). Dostala meno 1P/Halley, čo znamená, že je to prvá známa periodická kométa.

Nová kométa nemusí byť vždy nová

Periodická kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák má meno kombinované s dvomi objaviteľmi a jedným výpočtárom. Kométu v roku 1858 objavil americký astronóm H. P. Tuttle (1837 – 1923). Tá sa potom na ďalších osem návratov k Slnku stratila a znovu ju objavil v roku 1907 francúzsky astronóm M. Giacobini (1873 – 1938).

No jej osud sa opakoval. Astronómom sa stratila na ďalších sedem návratov. Pri systematickom hľadaní komét ju v roku 1951 ako novú kométu objavili v observatóriu na Skalnatom Plese. Profesor Ľubor Kresák (1927 – 1994) výpočtom dokázal identitu objavenej kométy s kométou Tuttle-Giacobini, ktorá odvtedy nesie aj jeho meno – kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák.

Prvá kométa, ktorá bola pomenovaná po človeku, ktorý ju objavil, a nie po tom, ktorý vypočítal jej dráhu, bola kométa objavená Hervé Fayem (1814 – 1902) v roku 1843.

Vľavo: Kométa C/1969 Y1 (Bennett), pôvodne 1969i alebo 1970 II. Snímka získaná 0,3-m astrografom observatória AsÚ SAV na Skalnatom Plese 10. apríla 1970. Foto M. Antal – archív AsÚ SAV. Vpravo: Snímka kométy Tempel 1 (objavil ju Ernst Wilhelm Leberecht Tempel v roku 1867) z roku 2005. Vznikla 67 sekúnd po tom, ako do nej plánovane vrazil nárazový modul (impaktor) sondy Deep Impact. Zdroj: NASA

Vľavo: Kométa C/1969 Y1 (Bennett), pôvodne 1969i alebo 1970 II. Snímka získaná 0,3-m astrografom observatória AsÚ SAV na Skalnatom Plese 10. apríla 1970. Foto M. Antal – archív AsÚ SAV. Vpravo: Snímka kométy Tempel 1 (objavil ju Ernst Wilhelm Leberecht Tempel v roku 1867) z roku 2005. Vznikla 67 sekúnd po tom, ako do nej plánovane vrazil nárazový modul (impaktor) sondy Deep Impact. Zdroj: NASA

Keď sa minú písmená

Napriek tomu, že kométy boli známe podľa mien svojich objaviteľov, s pribúdajúcim počtom objavov bolo potrebné zaviesť aj číselné označenie. Systém, ktorý platil jedno storočie, sa skladal z takzvaného predbežného a definitívneho označenia.

Predbežné označenie (rok a malé písmeno abecedy) dostávali kométy podľa poradia objavov v príslušnom roku, napríklad tretia kométa objavená v roku 1915 bola označená 1915c.

Definitívne označenie (rok a rímsku číslicu) dostávali podľa poradia prechodu perihéliom (najbližším bodom dráhy k Slnku). Napríklad kométa, ktorá prešla ako druhá perihéliom v roku 1949, dostala označenie 1949 II. V minulosti sa systém osvedčil, postupne však s vývojom pozorovacej techniky používanej na hľadanie komét začali vznikať problémy, ktoré mohla vyriešiť až radikálna zmena v označovaní.

Prvé signály, že systém nevyhovuje, sa objavili po roku 1980. Vďaka zavedeniu CCD techniky sa do objavovania komét výrazne posunula hraničná zdanlivá hviezdna jasnosť objavovaných komét a počet objavených komét v jednom roku prekročil počet písmen v abecede.

Slepá ulička

Dočasným riešením bolo indexovanie, vznikali však zámeny a nezrovnalosti. Ďalším problémom sa ukázali objavy komét na platniach starých prehliadok oblohy – nebolo jednoduché vložiť doplnené objavy do zverejneného systému po niekoľkých rokoch. Periodická kométa P/Tempel 1, hoci prešla ako prvá perihéliom v januári 1967, dostala po dodatočnom objave označenie 1966 VII.

Podobne komplikovali situáciu objavy periodických komét niekoľko rokov pred prechodom perihéliom alebo po ňom; napríklad periodická Halleyho kométa mala pri poslednom návrate predbežné označenie 1982i (objav v októbri 1982) a definitívne až 1986 III (prechod perihéliom vo februári 1986).

Došlo tiež k niekoľkým zámenám s asteroidmi, a tak komisia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) pripravila návrh na zmenu, ktorý dala posúdiť kongresu IAU. Ten je totiž jediný kompetentný urobiť takéto závažné rozhodnutia.

Prehľadnejší systém

Nakoniec prijal teda 22. kongres IAU v Haagu v auguste 1994 rezolúciu, ktorá riešila nový spôsob označovania komét. Okrem spomínaných dôvodov kongres skonštatoval, že nové označenie pri každom návrate periodickej kométy je zbytočná komplikácia.

Najmä keď sú kométy objavované „rutinne“, blízko predpovedaného miesta alebo ak ide o kométu pozorovanú po celom oblúku dráhy. Odborníci odporučili nahradiť súčasné označovanie novým systémom, ktorý je blízky (ale nie totožný) systému označovania asteroidov.

Bolo rozhodnuté, že predbežné označenie (rok/písmeno) aj definitívne označenie (rok/rímska číslica) budú nahradené spoločným označením, vytvoreným z roku pozorovania, veľkého písmena špecifikujúceho polmesiac objavu v priebehu roka (rovnako ako v prípade planétok) a číslice vyjadrujúcej poradie objavu v tomto polmesiaci.

Názvoslovie komét

Napríklad tretia kométa, objavená v prvej polovici februára 2021, má označenie C/2021 C3. Označenie udeľuje kométam Minor Planet Center (Ústredie pre malé planéty) IAU súčasne so zverejnením objavu v niektorom z oficiálnych cirkulárov (International Astronomical Union Circular, Minor Planet Circular alebo Minor Planet Electronic Circular). Označovanie nových objektov Ústredie konzultuje s Výborom pre pomenovanie malých telies 20. komisie IAU.

Označenie môže byť doplnené predponou na lepšie špecifikovanie podstaty objektu (špeciálne je to vhodné, ak je kométa chybne označená ako asteroid alebo vice versa). V súčasnosti sa používajú nasledovné predpony:

  • A/ – označenie planétky, ktorá bola pôvodne chybne považovaná za kométu,
  • P/ – periodická kométa (definovaná ako kométa s obežnou dobou do 200 rokov alebo pozorovaná pri viac než jednom návrate do perihélia),
  • C/ – kométa, ktorá nie je periodická (vo vyššie uvedenom zmysle),
  • X/ – kométa, pre ktorú sa nedá vypočítať zmysluplná dráha (napríklad historické kométy s málo presnými údajmi alebo krátky pozorovací oblúk väčšiny komét objavených koronografmi sondy SOHO),
  • D/ – kométa, ktorá zanikla alebo je považovaná za zmiznutú (napríklad periodická kométa P/Shoemaker-Levy 9, ktorá zanikla po zrážke s Jupiterom, má označenie D/1993F2),
  • I/ – označuje medzihviezdny objekt (doteraz známe len 2 prípady: objekt Oumuamua (1I/ 2017 U1) a medzihviezdna kométa Borisov (2I/2019 Q4)).

Ak ide o ďalší návrat periodickej kométy, pred označením P/ by malo byť poradové číslo pridelené Ústredím pre malé planéty. Napríklad návrat periodickej Halleyho kométy z roku 1682 je označený ako 1P/1682Q1.

V prípade, že dôjde k rozpadu na jednotlivé zložky, tieto časti sú rozlíšené príponami -A, -B a tak ďalej k označeniu alebo k P/, resp. D/ časti označenia periodických komét.

V niektorých prípadoch môže známy asteroid začať vykazovať kometárne vlastnosti (napríklad sa objaví kóma (plynný obal obklopujúci jadro kométy)), a preto môže byť dodatočne klasifikovaný aj ako kométa. Takéto telesá sú evidované v obidvoch systémoch, napríklad asteroid 2060 Chiron a tiež periodická kométa 95P/Chiron.

Fragmenty kométy Shoemaker-Levy 9, zachytené Hubblovým teleskopom 17. mája 1994. V júli dopadli na Jupiter. Zdroj: NASA

Fragmenty kométy Shoemaker-Levy 9, zachytené Hubblovým teleskopom 17. mája 1994. V júli dopadli na Jupiter. Zdroj: NASA

Mená objaviteľov sú stále „in“

Napriek vyššie spomenutým zmenám sa odporúča zachovať aj tradičné označovanie komét menami objaviteľov. Kométa môže mať pomenovanie po najviac prvých troch nezávislých objaviteľoch. Všeobecným pravidlom dnes je, že akonáhle je objav kométy oznámený astronomickej verejnosti prostredníctvom internetu, už nie je možné pridávať ďalšie mená z dôvodu „nezávislého objavu“.

Nový systém čiastočne zasiahol aj označovania iných objektov v slnečnej sústave. Keďže nesprávnym umiestnením medzery v označení by mohlo dôjsť k zámene s označením nových mesiacov planét, odporúča sa, aby pred označenie mesiacov bola doplnená predpona S/.

V posledných dvoch dekádach boli mnohé kométy objavené početnými výskumnými tímami. Názov kométy je potom odvodený od projektu alebo prístroja, ktorý slúžil na objav. Niekoľko desiatok komét bolo objavených vďaka projektu Lincoln Near-Earth Asteroid Research, nesú preto meno LINEAR.

Kométu IRAS–Araki–Alcock objavil tím pomocou infračervenej družice IRAS a nezávisle amatérski astronómovia Genichi Araki a Georg Alcock.

Ak niekto ako jednotlivec alebo skupina objaviteľov objaví viac komét, sú k menám priradené poradové čísla. Napríklad známa kométa, ktorá v roku 1994 narazila po rozpade do Jupitera, mala označenie Shoemaker–Levy 9 (bola to deviata kométa objaviteľov Carolyn Shoemakerovej, Eugene Shoemakera a Davida Levyho).

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky