To, prečo zatmenie Slnka nevidíme každý mesiac a prečo niekde pozorujeme úplné a niekde iba čiastočné zatmenie, sa dočítate v článku.
Čiastočné zatmenie Slnka pozorované v roku 2009 v indickom štáte Kerala. Zdroj: Wikimedia Commons/Riyaz Ahamed
Zatmenie Slnka sa blíži! Nastane už v túto stredu 12. augusta 2026 v podvečerných hodinách. Z nášho územia ho budeme môcť v prípade dobrého počasia pozorovať ako výrazné čiastočné zatmenie Slnka nízko nad horizontom. Dočkáme sa ho po 27 rokoch.
Ak sa chystáte pozorovať úkaz, nájdite si miesto s dobrým výhľadom na západný až severozápadný obzor. „Takmer ideálne podmienky na Slovensku, s ohľadom na skvelý obzor, kde bude zatmenie viditeľné až do západu Slnka, sú na hrade Devín. Tu bude pozorovanie pre verejnosť organizovať Slovenský zväz astronómov,“ uvádza stránka SZA.
Pozorovanie v spoločnosti astronómov môžete zažiť v stredu 12. augusta 2026 v areáli Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej. Odborníci si tu pre verejnosť pripravili bohatý program. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Nech už budete kdekoľvek, ak sa chystáte pozorovať zatmenie Slnka, nezabudnite si chrániť zrak. Všetko potrebné sa dozviete v článku Praktický návod, ako bezpečne pozorovať zatmenie Slnka na našom portáli VEDA NA DOSAH.
Úkaz môžete sledovať aj prostredníctvom priameho prenosu.
Úplné zatmenie Slnka 2026 – priamy prenos
Pozývame vás na online sledovanie úplného zatmenia Slnka v roku 2026, po 27. rokoch opäť v Európe. Vďaka portálu timeanddate.com...
Pozície vesmírnych telies a nov
Ako vlastne nastáva tento astronomický úkaz? V stredu sa bude Mesiac nachádzať vo fáze novu, čo je jeden z predpokladov pre vznik zatmenia Slnka. Keď sa Mesiac na svojej dráhe dostane medzi Zem a Slnko, dopadá slnečné svetlo na stranu Mesiaca privrátenú k Slnku, tmavá strana je otočená k Zemi. Mesiac, ktorý sa nachádza v nove, preto na oblohe nevidíme.
Ďalším predpokladom pre vznik zatmenia je vzájomná poloha Slnka, Mesiaca a Zeme, keď sa objekty nachádzajú takmer v jednej priamke. Mesiac nachádzajúci sa medzi Slnkom a Zemou prekryje slnečný disk čiastočne alebo úplne. Na Zem dopadá jeho tieň (umbra) alebo polotieň (penumbra).
Umbra je najtmavší tieň Mesiaca, ktorý sa premieta na Zem vtedy, keď je Slnko úplne zakryté Mesiacom. Pozorovateľ v tomto tieni môže sledovať úplné zatmenie Slnka. Pri penumbre je zakrytá len časť Slnka. Pozorovateľ nachádzajúci sa v penumbre môže sledovať len čiastočné zatmenie Slnka.
A prečo nenastáva zatmenie počas každého novu? Rovina mesačnej dráhy nie je totožná s dráhou Zeme okolo Slnka. „Zatmenie Slnka nastane v okamihu, keď sa medzi pozorovateľom na Zemi a Slnkom nachádza Mesiac vo fáze novu a slnečný disk tak čiastočne alebo celkom zakryje. Keďže Mesiac obieha našu planétu po dráhe mierne naklonenej k rovine zemskej dráhy (uhol je asi 5°), Mesiac v nove väčšinou slnečný disk na dennom nebi minie a k žiadnemu zatmeniu nedôjde. Len približne raz za pol roka sa Mesiac v nove dostane na svojej dráhe veľmi blízko pomyselnej priamky medzi Zemou a Slnkom a na Zemi tak môžeme pozorovať tento úkaz,“ vysvetľujú odborníci zo Slezskej univerzity v Opave v uverejnenej tlačovej správe.
Vedeli ste?
Počas jedného kalendárneho roka väčšinou nastanú dve slnečné zatmenia. Zriedkavo môže počas jedného roka nastať až päť zatmení Slnka. Podľa výpočtov úradu NASA bolo za posledných 5 000 rokov len približne 25 rokov, v ktorých nastalo päť slnečných zatmení. Naposledy to bolo v roku 1935. Päť zatmení najbližšie nastane až v roku 2206.
Druhy zatmenia Slnka
Úplné zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď Mesiac z pohľadu pozorovateľa v určitom páse Zeme (pás úplného zatmenia) úplne zakryje slnečný disk. Zo Zeme vtedy vidíme len vonkajšiu atmosféru Slnka, takzvanú slnečnú korónu.
Prstencové zatmenie Slnka nastáva, keď sa Mesiac nachádza blízko svojho apogea (najvzdialenejšieho bodu od Zeme). Vtedy je z pohľadu pozorovateľa príliš malý na to, aby Slnko úplne zakryl. Okolo tmavého okraja disku Mesiaca vtedy vidíme tenký jasný ohnivý prsteň. K tomuto javu dochádza preto, lebo vzdialenosť Mesiaca od Zeme – a jeho zdanlivá veľkosť na oblohe – sa mení v závislosti od jeho pohybu po eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme.
Čiastočné zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď Mesiac zakrýva iba časť slnečného disku. Je viditeľné z oveľa širšej oblasti okolo pásma úplného alebo prstencového zatmenia.
V Európe uvidíme čiastočné aj úplné zatmenie
Z väčšiny európskych krajín, medzi nimi je aj Slovensko, uvidíme čiastočné zatmenie Slnka.
Pozorovatelia nachádzajúci sa v Spojenom kráľovstve a Írsku budú pozorovať čiastočné slnečné zatmenie, pri ktorom Mesiac zakryje približne 90 až 96 percent slnečného disku.
V rozsiahlych častiach Európy vrátane Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a severných regiónov Talianska, sa tiež naskytne pohľad na zákryt v rozsahu približne 88 až 95 percent.
Na Slovensku sa bude maximum zákrytu Slnka pohybovať okolo 80 percent.
Niektorými európskymi krajinami, ako je Španielsko, Island či Grónsko, však bude prechádzať pás úplného zatmenia, kde Mesiac z pohľadu pozorovateľa prekryje celý slnečný disk. Tí šťastlivci, ktorí budú na mieste, si tak vychutnajú úplné zatmenie Slnka. To ďalšie Európa zažije až v roku 2081.
Zdroj: ESA, Slezská univerzita v Opave, Royal Museums Greenwich, timeanddate.com (1, 2), SZA, planetarium.sk, VND, Wikipedia (1, 2), astro.sk, NASA
(zh)
