Voyager 1 je stále funkčný

Zdá sa, že v úspornom režime môže Voyager 1 fungovať ešte niekoľko rokov, a tak sa ani po takmer polstoročí ešte nechystá do dôchodku.

Kozmická sonda úradu NASA Voyager 1 je stále funkčná. NASA oznámila úžasnú správu. Sonda, ktorú NASA vypustila na prieskum najvzdialenejších oblastí slnečnej sústavy, aj po takmer polstoročí komunikuje so Zemou. V čase písania tohto článku sa nachádzala vo vzdialenosti 25 848 016 000 kilometrov od Zeme, čo je približne 172,79 astronomickej jednotky (1 au = priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka), na prekonanie ktorej potrebuje rádiový signál čas 23 hodín 57 minút 3 sekundy. V novembri 2026 bude Voyager 1 vo vzdialenosti, ktorú prekoná signál presne za jeden deň (rýchlosťou šírenia signálu vo vákuu 299 792 km/s).

Sonda Voyager 1 s hmotnosťou 722 kilogramov bola vypustená 5. septembra 1977 z mysu Canaveral pomocou nosnej rakety Titan 3E Centaur D-1T. Hlavným cieľom bol výskum planét vonkajšej slnečnej sústavy – Jupitera a Saturna spolu s ich mesiacmi a prstencami. Voyager 1 je na hyperbolickej dráhe voči Slnku. Mieri teda do medziplanetárneho priestoru a do slnečnej sústavy sa už nevráti.

Neskôr sa sonda venovala štúdiu heliopauzy. NASA potvrdila, že sonda 25. augusta 2012 opustila priestor, kde prevláda pôsobenie slnečného vetra a v podstate sa tak dostala do medzihviezdneho priestoru, aj keď je ešte stále v miestach, kde prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad pôsobením blízkych hviezd. Napriek obrovskej vzdialenosti od Zeme je sonda stále iba v jednej tisícine vzdialenosti od gravitačnej hranice slnečnej sústavy, kde sa rozprestiera Oortov oblak komét.

Zdrojom energie pre sondu sú tri rádioizotopové termoelektrické generátory, ktoré už dávno prekonali minimálnu plánovanú životnosť. Sú však stále funkčné, o čom nás presviedča pokračujúca komunikácia. Z celkovej hmotnosti tvorilo pri štarte 105 kilogramov palivo sondy – hydrazín, ktorý sa využíva takmer výlučne na korekcie orientácie antény sondy presne k Zemi. Na komunikáciu so Zemou slúži parabolická anténa s priemerom 3,66 metra. Komunikácia môže prebiehať v dvoch pásmach: X (8,4 GHz, rýchlosť prenosu 8 bit/s až 115,2 kbit/s, výkon 23 W) a S (2,3 GHz, rýchlosť prenosu min. 40 bit/s).

Od januára do marca 1979 sa Voyager 1 pohyboval v blízkosti Jupitera. Získal nádherné sekvencie dovtedy neznámych útvarov v premenlivej atmosfére Jupitera i na povrchu jeho mesiacov. Najprekvapujúcejším objavom bola aktuálne prítomná sopečná aktivita na mesiaci Io.

V októbri 1980 sa Voyager 1 priblížil k Saturnu. Snímkoval atmosféru, povrchy Saturnových mesiacov, získal detailné snímky jemnej štruktúry prstencov. Na základe analýzy získaných dát boli dodatočne objavené tri nové mesiačiky Saturna.

V decembri 2023 NASA oznámila, že Voyager 1 namiesto vedeckých a technických údajov odosiela len nezrozumiteľné bloky dát. Bola nutná úprava a odladenie nového firmvéru s odstránenými poškodenými časťami, týkajúcimi sa odosielania údajov vyššími prenosovými rýchlosťami, a s presunom aktívnych programových rutín mimo poškodeného priestoru na disku.

Nový kód odoslaný na sondu v apríli 2024 obnovil korektné spojenie a v júni sonda odvysielala aj aktuálne namerané vedecké údaje. Dňa 16. októbra 2024 došlo ku krátkemu prerušeniu vo vysielaní dát po vypnutí jedného z vysielačov sondy. Pravdepodobnou príčinou bolo automatické vypnutie vysielača v pásme X s príliš veľkou spotrebou energie.

V súčasnosti komunikácia prebieha v pásme S s nižšou spotrebou, ale, samozrejme, aj s nižšou rýchlosťou prenosu údajov. NASA sa pokúsi obnoviť komunikáciu v pásme s vyššou prenosovou rýchlosťou, zatiaľ však testuje, či to bude bezpečné vzhľadom na značnú vyčerpanosť zdrojov energie.

Zdá sa, že v úspornom režime môže Voyager 1 fungovať ešte niekoľko rokov, a tak ani po takmer polstoročí sa ešte nechystá do dôchodku.

(zh)