Cloud-9, ktorého objav umožnil Hubblov vesmírny ďalekohľad, pomôže pochopiť vznik galaxií, vývoj raného vesmíru aj samotnej podstaty tmavej hmoty.
Objekt Cloud-9 je od Zeme vzdialený 14 miliónov svetelných rokov. Zdroj: NASA
Tím astronómov zažíva veľké nadšenie po tom, čo sa im podarilo identifikovať dosiaľ neznámy objekt v hlbokom vesmíre. Útvar prezývaný Cloud-9 sa nachádza vo veľmi veľkej vzdialenosti od našej Mliečnej cesty. Jeho objav umožnil Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý vďaka dlhým expozičným časom dokáže zaznamenať mimoriadne detailné snímky slabého svetla. Zistenia vedci publikovali v odbornom časopise The Astrophysical Journal Letters.
Nový útvar Cloud-9
Objekt označovaný za Cloud-9 predstavuje prvý potvrdený objav svojho druhu vo vesmíre. Ide o mimoriadne slabý a rozptýlený útvar, ktorý je pre bežné ďalekohľady prakticky neviditeľný, lebo nevyžaruje svetlo.
V prípade útvaru Cloud-9 ide podľa astronómov o štruktúru v hlbokom vesmíre, ktorú netvoria hviezdy. „Objekt vykazuje vlastnosti, ktoré nezapadajú do bežných kategórií známych galaxií alebo hviezdokôp. Vedci ho opisujú ako galaktický oblak, ktorý obsahuje len veľmi málo hviezd, ale zato veľké množstvo medzigalaktického plynu,“ uvádza článok na webovej stránke Astronomického klubu Bratislava.
Bezhviezdny plynný mrak, tvorený najmä tmavou hmotou, by tak mohol výrazne prispieť k lepšiemu pochopeniu vzniku galaxií, vývoja raného vesmíru aj samotnej podstaty tmavej hmoty.
Stavebný kameň galaxie
Na existenciu objektu Cloud-9 upozornili vedcov už pred tromi rokmi nezvyčajné signály v okolí galaxie Messier 94, ktoré zachytil čínsky rádioteleskop FAST. Neskôr pozorovania pokračovali pomocou ďalekohľadu Green Bank a siete observatórií Very Large Array. Kľúčovú úlohu napokon zohral aj tím pracujúci s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom.
Podľa hlavného riešiteľa výskumného programu a spoluautora štúdie Alejandra Beniteza-Llambayu z Univerzity Milano-Bicocca v Taliansku Cloud-9 predstavuje príklad neúspešného zrodu galaxie. Ako uviedol, veda sa často viac naučí z neúspechov než z úspechov. „V tomto prípade to, že nevidíme žiadne hviezdy, potvrdzuje platnosť teórie. Hovorí o tom, že sme v lokálnom vesmíre našli základný stavebný prvok galaxie, ktorá sa nikdy úplne nevytvorila.“
„Tento mrak je oknom do tmavého vesmíru,“ vysvetlil člen výskumného tímu Andrew Fox z Asociácie univerzít pre výskum v astronómii a z Inštitútu pre vedu o vesmírnych ďalekohľadoch (AURA/STScI) pre Európsku vesmírnu agentúru. „Teoretické modely naznačujú, že väčšina hmoty vo vesmíre má podobu tmavej hmoty, ktorú je však mimoriadne náročné pozorovať, pretože nevyžaruje svetlo. Cloud-9 tak ponúka vzácny pohľad na objekt, v ktorom tmavá hmota výrazne dominuje.“
Pozostatok z raného vesmíru
Objekt sa nazýva Reionization-Limited H I Cloud, skrátene RELHIC. Označenie H I sa vzťahuje na neutrálny vodík, kým skratka RELHIC odkazuje na vodíkový mrak pochádzajúci z raného obdobia vývoja vesmíru – fosílny relikt, z ktorého nikdy nevznikli hviezdy.
Existenciu takýchto objektov vedci predpokladali, ale až detailné pozorovania Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom definitívne ukázali, že Cloud-9 skutočne neobsahuje žiadne hviezdy. Astronómovia sa domnievajú, že objekty RELHIC predstavujú zhluky tmavej hmoty, ktoré nedokázali zachytiť dostatočné množstvo plynu potrebného na formovanie hviezd. Ide tak o jedinečný pohľad do najskorších fáz formovania galaxií.
Objav Cloud-9 zároveň naznačuje, že vo vesmíre môže existovať veľké množstvo podobných malých štruktúr, v ktorých dominuje tmavá hmota, sú to akési neúspešné galaxie. Tento nález prináša nové poznatky o tmavých zložkách vesmíru, ktoré sa len ťažko skúmajú tradičnými metódami zameranými na jasné objekty, ako sú hviezdy a galaxie.
(zh)
