Počas Veľkej noci preletela kométa C/2026 A1 (MAPS) najbližším bodom svojej dráhy okolo Slnka, pre jej osud bol rozhodujúci 4. apríl 2026.
Kométa C/2026 A1 (MAPS) na zábere koronografu CCOR-1 na palube satelitu GOES 19 3. apríla 2026. Zdroj: Wikimedia Commons
Prečítajte si viac o vedcovi
Astronomický svet zachvátila misia Artemis II svojím pilotovaným preletom okolo Mesiaca. No dni Veľkej noci patrili aj nenápadnej udalosti, ktorá mohla pokračovať spektakulárnym pohľadom na snáď najjasnejšiu kométu posledných rokov. Snímky z družíc sledujúcich Slnko však ukazujú smutnú realitu.
Pre osud kométy bol kľúčový 4. apríl
Najinkriminovanejším dňom bol 4. apríl 2026, keď mala kométa C/2026 A1 (MAPS) preletieť najbližším bodom svojej dráhy okolo Slnka (viac než 120 000 km od fotosféry). Ale už niekoľko dní predtým merania viacerých pozorovateľov ukazovali, že vývoj jasnosti nie je v súlade s predpoveďou. To nahrávalo myšlienke o možnom konci kométy po priblížení k Slnku.
Kométa sa objavila druhý aprílový deň vo večerných hodinách v zornom poli koronografu LASCO C3 družice SOHO (Solar & Heliospheric Observatory), a teda ju nebolo možné sledovať vizuálne bežnými ďalekohľadmi. V ranných hodinách o dva dni neskôr ju bolo možné vidieť aj v druhom koronografe LASCO C2. Ale i voľným okom na záberoch z tohto prístroja bolo vidieť, že hlava kométy postupne slabne, hoci sa chvost viac a viac predlžuje.
Rozpad kométy C/2026 A1 (MAPS). Zdroj: Youtube/Comet Chasing
Objavili sa predpovede, že práve 4. apríla v doobedňajších hodinách dochádza k fragmentácii a vyparovaniu jadra (aj keď nie sú fragmenty viditeľné). To najzaujímavejšie sa dialo pravdepodobne za Slnkom. Dráha kométy bola totiž taká, že k Slnku sa približovala po vzdialenejšej časti trajektórie od Zeme a vracať sa mala po bližšej časti od Zeme (obrázok 1). Ak by kométa prežila prechod okolo Slnka, videli by sme vo večerných hodinách 4. apríla určite aspoň nejaký pozostatok, nejaký chvost na záberoch z prístroja LASCO C2 približne v oblasti, kde sa nachádzala krátko po poludní v ten istý deň. Nič také nie je vidieť.
Obrázok 1 – Polohy kométy MAPS 4. apríla o 12.00 UT a o 17.00 UT, teda s rozdielom len 5 hodín. Zdroj: M. Husárik
Po kométe zostal len oblak prachu
Jediné, čo je na záberoch evidentné, je postupne rozplývajúci sa oblak prachu a plynu po deštrukcii kométy, ktorá definitívne vyvrcholila asi o 14.15 UT (16.15 hod. nášho času). Najlepšie je to vidieť na záberoch z LASCO C2 zo 4. apríla od 16.00 UT (18.00 hod. nášho času) do ďalšieho dňa (jeden záber je na obrázku 2).
Obrázok 2 – Pozostatok z kométy MAPS zvýraznený modrou krivkou. Čas 23.00 UT (4. apríl). Zdroj: M. Husárik
Predpokladané jadro kométy sa odhadovalo v rozmedzí 1 – 2,5 kilometra. Extrémne podmienky (pôsobenie intenzívneho tepla a slapových síl) pri Slnku museli zákonite spôsobiť jeho zánik. Možno nejaké cenné informácie vyplynú z modelovania unikajúceho materiálu od Slnka vplyvom rýchlosti prachoplynových častíc a slnečného vetra.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
(zh)
