Pred dvadsiatimi rokmi zmenilo valné zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe definíciu planét. Pluto bolo vyradené zo zoznamu planét a preradené medzi trpasličie planéty.
Zložená snímka vo vylepšených farbách zachytáva trpasličiu planétu Pluto (vpravo dole) a jej najväčší mesiac Cháron (vľavo hore). Záber vyhotovila sonda NASA New Horizons 14. júla 2015 počas svojho historického preletu. Zdroj: NASA/Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory / Southwest Research Institute
Americký astronóm Clyde Tombaugh objavil Pluto ešte v roku 1930. Mal vtedy len dvadsaťštyri rokov. Použil špeciálny prístroj na podrobné porovnávanie fotografií nočnej oblohy. Tento drobný svet vedci dlhé desaťročia považovali za deviatu planétu slnečnej sústavy.
Neskôr však odborníci objavili ďalšie podobne veľké telesá. Napríklad v roku 2005 našli takmer rovnako veľké teleso ako Pluto a pomenovali ho Eris. Astronómovia by museli do zoznamu planét pridávať stále ďalšie podobne veľké objekty. Z tohto dôvodu sa odborníci rozhodli upraviť definíciu planéty.
V roku 2006 preto Pluto na základe nových pravidiel oficiálne preradili do kategórie trpasličích planét. Jeho vyradenie vtedy vyvolalo mnohé vášnivé diskusie.
Pozrite si
Prekvapivo živý svet na okraji systému
Tento ľadový svet dlhé roky predstavoval iba rozmazanú bodku na oblohe. Situáciu zmenila až sonda New Horizons v júli 2015. Preletela tesne okolo Pluta a získala vôbec prvé unikátne zábery.
Namiesto mŕtvej skaly ukázala nesmierne aktívne a zložité teleso. Priemerná teplota tam klesá na extrémnych mínus 230 stupňov Celzia. Napriek chladu má Pluto modrú oblohu a vysoké hory. Tieto monumentálne štíty dosahujú výšku amerických Skalnatých hôr. Povrch dokonca pokrýva padajúci červený sneh.
Prelietavajúca sonda odfotografovala na povrchu obrovský ľadovec v tvare srdca. Táto impozantná oblasť dostala meno Sputnik Planitia. Dosahuje šírku približne tisíc kilometrov. Predstavuje vôbec najväčší známy ľadovec v celej slnečnej sústave.
Srdce „riadiace” celú klímu
Ľadovec v tvare srdca „riadi” počasie a atmosféru celej trpasličej planéty. Ľadovec je tvorený prevažne hlboko zmrznutým dusíkom, ktorý počas dňa sublimuje priamo do plynného skupenstva. Počas studenej noci tento plyn opäť zamrzne a padá na povrch v pevnom skupenstve.
Tento cyklus funguje ako obrovské bijúce srdce. Poháňa silné vetry s rýchlosťou približne tridsať kilometrov za hodinu, ktoré vanú opačným smerom, než rotuje planéta. Samotná rotácia Pluta trvá viac ako šesť pozemských dní. Protismerné vetry dokážu vďaka tomu veľmi efektívne zachytávať a presúvať častice metánového ľadu. Vytvárajú tak rozsiahle duny na západnom okraji ľadovca.
Skrytý oceán a ľadové sopky
Pod hrubou ľadovou kôrou pravdepodobne existuje obrovský tekutý oceán. Voda v tekutom stave dramaticky menila a stále mení geológiu samotného Pluta. Expanzia mrznúcej vody vytvára na povrchu obrovské tektonické trhliny. Niektoré zlomové línie majú hĺbku až štyri kilometre. Podzemná voda si v dávnej minulosti našla cestu na povrch.
Dôkazom pre túto teóriu sú masívne hory Wright Mons a Piccard Mons. Ide o špecifické ľadové sopky, takzvané kryovulkány. Z týchto gigantických sopiek však namiesto horúcej lávy prúdila mrazivá zmes, ktorá obsahovala najmä vodu a amoniak.
Na povrchu vedci navyše objavili neustále bublajúce štruktúry. Z hlbín planéty totiž uniká teplo, ktoré nepretržite tlačí teplejší ľad nahor. Studený ľad, naopak, klesá nadol, čím vznikajú obrovské tvary podobné bublinám v lávovej lampe.
Dvojitá planéta
Pluto nikdy necestuje mrazivým vesmírom úplne osamote. Obieha okolo neho celkovo päť doteraz známych mesiacov. Najväčší z nich nesie meno Cháron. Svojou veľkosťou predstavuje takmer polovicu samotného Pluta.
Ide o nezvyčajný úkaz, keďže mesiace bývajú oveľa menšie ako planéty, okolo ktorých obiehajú. Astronómovia tento jedinečný systém často nazývajú dvojitá planéta.
Cháron obehne okolo Pluta za presne rovnaký čas, ako sa Pluto otočí okolo vlastnej osi. Tento mesiac preto visí na oblohe neustále nad tým istým miestom. Z opačnej strany trpasličej planéty ho vôbec nevidno.
Záhady Kuiperovho pásu
Obidve telesá ležia v Kuiperovom páse. Ide o obrovský mrazivý prstenec na samom okraji slnečnej sústavy.
Tento priestor za planétou Neptún obsahuje milióny ľadových objektov. Tie občas narážajú do iných telies a vytvárajú krátery. Na povrchu Pluta a Chárona však vedci našli prekvapivo málo malých kráterov. Ak by v prstenci lietalo veľa malých objektov, povrch Pluta by bol posiaty malými jamami. Ich nedostatok preto naznačuje, že Kuiperov pás zrejme obsahuje prevažne väčšie telesá.
Veľký zdroj vedeckých prekvapení
Trpasličia planéta Pluto a jej okolie naďalej fascinujú súčasnú vedu. Dnešné údaje nám ukazujú jeden z najzaujímavejších objektov nášho vesmírneho okolia. Dnes ho vnímame ako mimoriadne dynamické a komplexné teleso.
Nová klasifikácia Pluta navyše motivovala vedcov k podrobnejšiemu skúmaniu ďalších podobných telies. Výskumníci vďaka nemu objavujú doteraz skryté tajomstvá na okraji slnečnej sústavy.
(KAM)
