Nová štúdia odhalila, že Jupiter bol v raných fázach slnečnej sústavy dvakrát väčší. Tajomstvo jeho minulosti odhalili dva malé mesiace.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: dottedhippo
Dlho pred tým, ako sa stal Jupiter obrovskou planétou, ktorú vidíme dnes, bol ešte väčší a mal oveľa silnejšie magnetické pole.
Nové výpočty opísané v článku, publikovanom 20. mája v časopise Nature Astronomy, naznačujú, že len 3,8 milióna rokov po vzniku prvých pevných objektov slnečnej sústavy mal Jupiter dvojnásobnú veľkosť a mal magnetické pole najmenej 50-krát silnejšie ako to, ktoré vidíme dnes.
Podmienky pre budúce modely
„Naše zistenia poskytujú presné podmienky, ktorým musia zodpovedať budúce modely, a kladú prísne obmedzenia na to, kedy a ako sa Jupiter sformoval,“ povedal pre Space.com Konstantin Batygin, profesor planetárnej vedy v Kalifornskom technologickom inštitúte, ktorý viedol novú štúdiu. „To nás približuje k pochopeniu, ako sa formoval nielen Jupiter, ale celá slnečná sústava,“ dodal vo vyhlásení.
Aby Batygin a jeho tím odhalili starodávne planetárne podmienky Jupitera, do značnej miery obišli predpoklady existujúcich modelov formovania planét, ako napríklad rýchlosť, akou sa prvotný plyn zhromažďoval na mladých planétach.
Tajomstvo odkryli dva malé mesiace
Namiesto toho sa zamerali na dva menej známe mesiace Jupitera, ktorými sú Amalthea a Thebe. Tieto malé satelity obiehajú veľmi blízko Jupitera po mierne naklonených dráhach, ktoré pomohli vedcom vysledovať minulú polohu Io, najvnútornejšieho veľkého mesiaca Jupitera.
To zase pomohlo výskumníkom presne určiť vnútorný okraj starodávneho cirkumplanetárneho disku Jupitera, čo bolo kľúčové pre určenie rýchlosti, akou sa kedysi Jupiter otáčal. Použitím princípu zachovania momentu hybnosti tím spätne vytvoril pôvodnú veľkosť Jupitera. „Bolo pozoruhodné, že dva relatívne menšie mesiace poskytli taký jasný dôkaz o ranom stave Jupitera,“ uviedol Batygin.
„Skutočným vzrušením bolo dosiahnutie tohto výsledku nezávisle od zložitých akrečných modelov, ktoré závisia od série predpokladov.“
Jupiter nad horizontom Zeme. Zdroj: iStock/edb3_16
Rekonštrukcia slnečnej sústavy
Výpočty tímu naznačujú, že mladý Jupiter mal polomer takmer dvojnásobok svojej súčasnej veľkosti a objem dostatočne veľký na to, aby pojal viac ako 2 000 Zemí. Ako táto nafúknutá magnetická elektráreň časom vyžarovala teplo, postupne sa ochladzovala a zmenšovala. V súčasnosti je Jupiter stále „kráľom planét“, objemovo by pojal 1 321 Zemí.
Hoci štúdia priamo neskúmala, ako by takýto masívny Jupiter ovplyvnil ranú slnečnú sústavu, zdôrazňuje, že formovanie a raný vývoj Jupitera zohrali „kľúčovú úlohu“ pri formovaní celkovej architektúry slnečnej sústavy.
Podľa Batygina a jeho tímu zachytávajú nové zistenia aj Jupiter v kľúčovom bode, keď sa oblak plynu a prachu, ktorý zostal po formovaní Slnka, odparil. To znamenalo koniec formovania planét a uzamklo základné usporiadanie slnečnej sústavy. „To, čo sme tu zistili, je cenným referenčným bodom,“ uviedol Batygin vo vyhlásení. „Bod, z ktorého môžeme s väčšou istotou rekonštruovať vývoj našej slnečnej sústavy.“
Zdroj: Space, Sky and Telescope, Nature Astronomy
(LDS)
