Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba priniesol detailný pohľad na hmlovinu Eskimák. Infračervené prístroje odhalili zložité štruktúry prachu a ionizovaného plynu.
Planetárna hmlovina s označením NGC 2392 na detailných záberoch z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI. Image Spracovanie snímky: A. Pagan (STScI)
Planetárna hmlovina NGC 2392 vyzerá ako hlava zababušená v kapucni alebo majestátna levia hriva. Hubblov vesmírny ďalekohľad ju skúmal už v roku 2000, no teraz Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba prináša oveľa ostrejší obraz vďaka vysokému rozlíšeniu svojich prístrojov.
Ako vzniká tento tvar
Tvar hmloviny Eskimák nevznikol náhodou. Vďačíme zaň umierajúcej hviezde v jej strede. Iba veľmi masívne hviezdy na konci života explodujú ako supernovy.
Menšie hviezdy volia pomalší zánik: odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy do okolitého priestoru. Z týchto vrstiev vzniká planetárna hmlovina, pričom jadro hviezdy zostáva mimoriadne horúce a mení sa na bieleho trpaslíka.
Proces postupne formuje ohromné množstvo kozmického prachu a nahromadený materiál vytvára jedinečnú štruktúru celej hmloviny.
Neľútostná radiácia formuje „tvár“
Svetlo a energia bieleho trpaslíka doslova varia okolité prostredie. Intenzívna radiácia vytvára obrovskú bublinu ionizovaného plynu a táto bublina vizuálne pripomína tvár v kapucni alebo leva s hrivou. Plyn sa stále rozpína do okolia a počas pohybu ničí prachové častice na svojej ceste.
Prístroje NIRCam a MIRI umiestnené na Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba tento proces zachytili dokonale. Ukázali detaily chýbajúce na starších záberoch Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Vedci vďaka nim spozorovali dovtedy neviditeľné kompaktné zhluky prachu a opar ionizovaného plynu. Nové údaje potvrdili aj to, že hmlovina mení svoj tvar už tisíce rokov.
Záhadný prstenec vzdoruje skaze
Okolo plynovej bubliny sa nachádza hrubý prstenec materiálu, ktorý evokuje tvar kapucne alebo hrivy. Biely trpaslík túto vrstvu intenzívne osvetľuje. Okraje „kapucne“ obsahujú husté zhluky prachu s dlhými chvostmi.
Štruktúry pripomínajú kométy a odolávajú silnému žiareniu hviezdy. Husté prachové chuchvalce fungujú ako štít pred ničivou radiáciou pre ďalší okolitý materiál. Planetárne hmloviny často obsahujú podobné zložité systémy prstencov. Vedci dodnes úplne nerozumejú presným fyzikálnym procesom ich vzniku.
Pozrite si
Súčasná podoba hmloviny predstavuje iba krátku kapitolu v živote hviezdneho systému. Najnovšie infračervené zábery z prístrojov teleskopu fungujú ako snímky, ktoré zamrazili čas. Smrť hviezdy a presuny materiálu totiž naďalej pokračujú. Plyn a prach postupne odlietavajú od hviezdneho jadra.
Astronómovia odhadujú, že o desaťtisíc rokov celá hmlovina úplne zmizne. Z astronomického hľadiska je tento časový úsek iba letmý okamih. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba medzitým pokračuje vo svojom pátraní po pôvode vesmíru a riešení jeho najväčších záhad.
(KAM)
