Spolupráca krajín a tiež rivalita medzi nimi budú v roku 2026 posúvať hranice našich poznatkov o vesmíre.
Rok 2026 môže na poli astronómie, astrofyziky a kozmonautiky zásadne ovplyvniť naše poznanie vesmíru aj budúcnosť ľudstva mimo Zeme. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/Alones Creative
V roku 2026 budú astronauti po prvýkrát od éry programov Apollo opäť obiehať okolo Mesiaca, nové a mimoriadne výkonné vesmírne teleskopy sa začnú pripravovať na mapovanie miliárd galaxií a viaceré krajiny vyšlú misie zamerané na hľadanie obývateľných svetov, vody na Mesiaci a stôp po tom, ako vznikla naša slnečná sústava.
Tieto plánované udalosti predstavujú zlomový moment v tom, ako skúma ľudstvo vesmír, a tiež v tom, ako štáty spolupracujú a zároveň si konkurujú za hranicami Zeme.
Nová éra mapovania vesmíru
Viaceré z najambicióznejších vesmírnych misií, ktoré majú odštartovať v roku 2026, spájajú spoločné ciele: zmapovať vesmír v čo najväčšom meradle a odhaliť, ako sa počas miliárd rokov vyvíjali planéty, galaxie a najväčšie kozmické štruktúry.
Ústredným pilierom tohto úsilia je vesmírny teleskop Nancy Grace Roman od NASA. Jeho konštrukcia bola dokončená v decembri v Goddardovom vesmírnom stredisku NASA a ak pôjde všetko podľa plánu, na obežnú dráhu by mohol byť vypustený už na jeseň 2026.
Od ostatných vlajkových teleskopov NASA sa Roman nelíši len tým, čo bude pozorovať, ale najmä tým, akú veľkú oblohu dokáže sledovať naraz. Jeho 300-megapixelová kamera zachytí oblasti oblohy približne 100-krát väčšie, než je zorné pole Hubblovho teleskopu, a to pri porovnateľnej ostrosti. Počas päťročnej základnej misie by mal Roman objaviť viac než 100-tisíc vzdialených exoplanét, zmapovať miliardy galaxií rozptýlených naprieč kozmickým časom a pomôcť vedcom skúmať temnú hmotu a temnú energiu, ktoré dohromady tvoria až 95 percent vesmíru.
Teleskop Roman nesie aj koronograf – priekopnícky prístroj, ktorý dokáže odtieniť oslepujúce svetlo hviezdy, a tak umožniť priame snímkovanie planét, ktoré okolo nej obiehajú. Ide o technologický predvoj budúcich misií.
Práve tento prístup by mohol otvoriť cestu k projektom, akým je plánované Observatórium obývateľných svetov (Habitable Worlds Observatory) NASA. Jeho ambíciou bude hľadať známky života na planétach podobných Zemi, čo by znamenalo zásadný prelom v našom chápaní miesta ľudstva vo vesmíre.
Hľadanie Zemi podobných planét
Európska vesmírna agentúra (ESA) sa chystá na štart misie PLATO (PLAnetary Transits and Oscillations of stars), ktorá je naplánovaná na december 2026. Do vesmíru ju vynesie nová európska raketa Ariane 6. PLATO bude pomocou sústavy 26 kamier sledovať približne 200-tisíc hviezd a pátrať po malých kamenných (terestriálnych) planétach nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne svojich hviezd, teda v oblasti, kde by mohla existovať voda v kvapalnom stave. Zároveň bude misia presne určovať vek hviezd, čo je kľúčové pre pochopenie vývoja planetárnych systémov.
Čína ako astrofyzikálna mocnosť
Pre Čínu bude nový rok znamenať historický míľnik iného druhu. Do kozmu totiž pošle prvý veľký vesmírny ďalekohľad. Teleskop Sün-tchien (Xuntian) by mal byť vypustený koncom roka 2026. Mapovať bude obrovské oblasti oblohy s kvalitou obrazu porovnateľnou s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom, no so zorným poľom viac než 300-krát väčším.
Podobne ako americký teleskop Roman, tak aj Sün-tchien sa zameria na najväčšie otázky modernej kozmológie. Bude hľadať temnú hmotu a temnú energiu, mapovať miliardy galaxií a sledovať, ako sa v priebehu času vyvíjala štruktúra vesmíru. Jeho jedinečnou výhodou je, že bude na rovnakej dráhe ako čínska vesmírna stanica Tchien-kung (Tiangong), čo umožní astronautom teleskop opravovať, modernizovať a potenciálne predĺžiť jeho životnosť na celé desaťročia.
Ilustrácia vesmírneho teleskopu Tchien-kung, ktorý by mal byť vypustený koncom roka 2026. Zdroj: NAOC
Spolu s novým Observatóriom Very C. Rubinovej, ktoré bude opakovane snímať celú južnú oblohu a zaznamenávať, ako sa vesmír mení v čase, budú teleskopy Roman, PLATO a Tchien-kung skúmať kozmos nielen ako statický obraz, ale ako dynamický, vyvíjajúci sa systém.
Pilotované vesmírne lety
Zatiaľ čo robotické observatóriá potichu rozširujú náš pohľad na vesmír, rok 2026 prinesie aj výrazný posun v pilotovaných letoch. Misia NASA Artemis II, ktorej štart sa pripravuje už na apríl 2026, vyšle štvorčlennú posádku na desaťdňovú cestu okolo Mesiaca a späť. Pôjde o prvý let ľudí za nízku obežnú dráhu Zeme od misie Apollo 17 v decembri 1972.
Artemis II má byť kľúčovým krokom k návratu ľudí na Mesiac a neskôr k ešte ambicióznejším cieľom. Nejde len o technickú skúšku, ale misia má tiež potvrdiť, že ľudia sú opäť pripravení podnikať dlhšie a riskantnejšie cesty do hlbín vesmíru.
Aj na opačnej strane sveta v Indii sa schyľuje k historickému míľniku. Prostredníctvom vesmírneho programu Gaganján (Nebeská loď) plánuje Indická organizácia pre výskum vesmíru (ISRO) v roku 2026 sériu nepilotovaných testovacích letov, ktoré majú pripraviť cestu indickým astronautom. Ak sa cieľ podarí, India sa stane len štvrtou krajinou, ktorá dokáže vyslať ľudí do vesmíru vlastnými silami, čo je obrovský technologický aj symbolický úspech.
Čína bude v roku 2026 pokračovať v pravidelných pilotovaných letoch na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung. Tie sú súčasťou širšej stratégie naberania skúseností, budovania infraštruktúry a technológií potrebných pre plánované čínske misie ľudí na Mesiac v druhej polovici desaťročia.
Súbežne s tým sa NASA čoraz viac spolieha na komerčné kozmické lode, ktoré zabezpečujú dopravu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a späť. Agentúre to umožňuje sústrediť vlastné kapacity na misie ďaleko za obežnou dráhou Zeme.
Artemis II, Gaganján a pokračujúce čínske lety s ľudskou posádkou odrážajú novú globálnu vlnu záujmu o pilotovaný prieskum vesmíru. Vlády i súkromné firmy tým spoločne kladú základy pre dlhšie misie a trvalú prítomnosť človeka vo vesmíre.
Honba za pôvodom a zdrojmi Mesiaca a Marsu
Ďalšia skupina misií plánovaných na rok 2026 sa zameria na otázky, ako vznikli kamenné planéty a mesiace a aké zdroje v sebe ukrývajú.
Japonská misia Martian Moons eXploration (MMX), ktorej štart je naplánovaný na koniec roka 2026, zamieri k Marsu. Počas troch rokov bude skúmať Fobos a Deimos – oba jeho malé, nepravidelne tvarované mesiace – a z povrchu Fobosu odoberie vzorku, ktorú dopraví späť na Zem do roku 2031.
Vedci sa dodnes nezhodujú v tom, či tieto mesiace vznikli ako zachytené asteroidy pri tvorbe slnečnej sústavy alebo sú pozostatkom obrovského impaktu Marsu s iným telesom v dávnej minulosti. Návrat neporušeného materiálu z Fobosu by mohol túto debatu definitívne uzavrieť a zásadne zmeniť naše chápanie vývoja vnútornej slnečnej sústavy.
Čínska misia Čchang-e 7, ktorej štart sa očakáva v polovici roka, zamieri k južnému pólu Mesiaca – oblasti intenzívneho vedeckého aj strategického významu. Súčasťou misie bude orbiter, pristávací modul, rover i malý skákajúci robot, ktorý sa dokáže dostať do trvalo zatienených kráterov, kam slnečné svetlo nikdy nedosiahne.
Práve v týchto temných oblastiach sa pravdepodobne nachádza vodný ľad. Ten by mohol v budúcnosti slúžiť nielen ako zdroj vody pre astronautov, ale aj ako surovina na výrobu raketového paliva, čo by výrazne uľahčilo ďalšie cesty hlbšie do vesmíru.
Japonská i čínska misia ukazujú, že planetárna veda a praktický prieskum vesmíru sa čoraz viac prelínajú. Poznávanie geológie blízkych svetov už nie je len akademickou otázkou, no priamo ovplyvňuje plány na dlhodobú prítomnosť človeka mimo Zeme a na využívanie mimozemských zdrojov v nasledujúcich desaťročiach.
Medzinárodný prieskum Slnka
V predošlom roku museli letecké spoločnosti pre silné slnečné búrky meniť trasy a rušiť lety, pretože dokázali narušiť rádiovú komunikáciu a tiež vyvolali pôsobivé polárne žiary ďaleko za ich obvyklými polárnymi oblasťami. Takéto udalosti pripomínajú, že vesmír nie je vzdialená abstrakcia – aktivita na Slnku má okamžité dôsledky aj tu na Zemi.
Nie všetky veľké misie plánované na rok 2026 sa preto zameriavajú na hlboký vesmír. Niektoré z nich majú za cieľ lepšie pochopiť dynamické vesmírne prostredie, ktoré obklopuje našu planétu a priamo ovplyvňuje každodenný život modernej civilizácie.
Skvelým príkladom medzinárodnej spolupráce je misia SMILE (Solar wind Magnetosphere Ionosphere Link Explorer), spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Čínskej akadémie vied. Ak bude všetko postupovať tak, ako má, misia odštartuje na jar.
SMILE poskytne prvé globálne snímky toho, ako reaguje magnetické pole Zeme na neustály prúd nabitých častíc zo Slnka, tzv. slnečný vietor. Práve táto interakcia stojí za vesmírnym počasím od slnečných búrok až po poruchy satelitov, navigačných systémov, elektrických sietí či komunikačných technológií.
Pochopenie týchto procesov je kľúčové nielen pre ochranu modernej infraštruktúry na Zemi, ale aj pre bezpečnosť astronautov a kozmických lodí, ktoré sa pohybujú mimo ochranného štítu zemského magnetického poľa.
V čase rastúceho politicko-sociálneho napätia je misia SMILE zároveň vzácnym a významným príkladom dlhodobej vedeckej spolupráce medzi Európou a Čínou a zároveň dôkazom, že pri skúmaní Slnka a jeho vplyvu na Zem môže veda stále spájať i tam, kde politika rozdeľuje.
Vesmír zbližuje
Tieto misie sa uskutočňujú na pozadí zložitej geopolitickej situácie. Spojené štáty aj Čína sa snažia vrátiť ľudí na Mesiac do konca tohto desaťročia. Napriek tomu však vedci medzi sebou spolupracujú. Japonská misia Martian Moons eXploration nesie prístroje od NASA, ESA aj z Francúzska. Medzinárodné tímy si vymieňajú dáta, odborné znalosti i nadšenie z objavovania. Na rozdiel od území na Zemi vesmír totiž nepatrí žiadnemu národu.
Zdroj: NASA (1, 2, 3, 4), Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt, Indian Space Research Organisation, Japan Aerospace Exploration Agency, Space, BBC, ESA, archív VND
(RR)
