Od polovice februára by sme mohli na oblohe vidieť 6 planét naraz. O čo ide a kedy sú najlepšie podmienky na pozorovanie tejto konštelácie?
Merkúr, Venuša, Neptún, Saturn, Urán a Jupiter sa na februárovej oblohe stretnú krátko po západe Slnka. Umelecké zobrazenie šiestich planét. Zdroj: NASA. Kredit: NASA/Alyssa Lee
Prečítajte si viac o vedcovi
Február prináša na večernú oblohu pomerne dobre dostupný úkaz pre širokú verejnosť. Niekde sa stretneme s pomenovaním planetárna paráda alebo prehliadka planét. O čo teda ide? Kam a kedy sa treba pozerať? Bude potrebný ďalekohľad?
Celý úkaz je postavený na pohybe planét okolo Slnka. V tomto prípade ide o planéty Merkúr, Venuša, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Na obrázkoch 1 a 2 je zobrazená situácia s rozložením planét vypočítaným pre 18. február 2026. Oba sú orientované akoby pri pohľade zhora. Podstatným faktom však je, že vzťažným bodom v tomto rozložení nie je Slnko, ale Zem, teda my v polohe pozorovateľa.
Obr. 1: Pohľad na vnútornú časť slnečnej sústavy s planétami Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Rozloženie zodpovedá 18. februáru 2026. Zdroj: M. Husárik
Dôležitá je elongácia
Dôležitú úlohu zohráva samotný uhol medzi Slnkom, Zemou (teda nami) a planétou, ktorý sa nazýva elongácia. Tento parameter nám hovorí, ako ďaleko (nie fyzicky, ale uhlovo) je planéta vzdialená od Slnka. Do istej miery určuje aj to, ako dlho bude planéta viditeľná na večernej, nočnej alebo rannej oblohe.
Elongácia sa, samozrejme, časom mení. V prípade niektorých planét veľmi rýchlo, v prípade iných pomaly. No a práve v týchto dňoch nastáva priaznivá situácia, keď bude možné vidieť na oblohe až 6 planét večer po západe Slnka. Nie však dlho. Rýchlo sa zmenšujúca elongácia planéty Merkúr spôsobí, že žiara Slnka ho pohltí v prvých marcových dňoch. Na večernej oblohe tak zostane len 5 planét.
Obr. 2: Pohľad na vonkajšiu časť slnečnej sústavy s planétami Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Rozloženie zodpovedá 18. februáru 2026. Zdroj: M. Husárik
Prvý vstúpi na scénu Merkúr
Prvou planétou viditeľnou už od polovice februára pri západe Slnka je Merkúr. Do 20. februára sa nachádza v súhvezdí Vodnára, potom prejde do Rýb. Maximálnu elongáciu 18 stupňov dosiahne 19. februára, keď by mal byť najlepšie/najľahšie pozorovateľný, hoci jeho jasnosť bude iba -0,5 mag (obrázok 3). Pod ním by sme mali ešte pred 18. hodinou zbadať Venušu, a to iba 13 stupňov od Slnka. Jemne vľavo hore sa bude nachádzať uzučký kosáčik Mesiaca dva dni po nove.
Obr. 3: Polohy Merkúra, Venuše, Saturna a Mesiaca 19. februára. Zdroj: M. Husárik
Venuša naplno zažiari od marca
Spomenutá Venuša sa bude každým dňom pozvoľna vynárať zo slabnúcej žiary zapadajúceho Slnka. Avšak jej jasnosť -4 mag postačí na to, aby sme ju celkom hravo našli nad západným obzorom v blízkosti Merkúra. Jej krása naplno vynikne až od marca, keď bude viac a viac vzdialená od Slnka, bude tak dominovať západnej oblohe. Zblíži sa so Saturnom, s Plejádami, Uránom, Jupiterom, Mesiacom, hviezdou Regulus atď. Maximálne sa od Slnka vzdiali 15. augusta, a to na viac než 45 stupňov.
Saturn v žiare Slnka
Neďaleko Merkúra a Venuše nájdeme planétu Saturn. Jeho jasnosť +1 mag je ešte pre ľudské oko dostupná, no žiara Slnka bude jeho pozorovanie sťažovať. V menšom ďalekohľade by však mohol byť viditeľný napríklad 19. februára. Nájdeme ho naľavo od kosáčika Mesiaca. Keďže je vyššie nad obzorom, postačí počkať do 18. hodiny, keď bude viditeľný aj bez ďalekohľadu. Podmienky na jeho pozorovanie sa ale zhoršujú s jeho postupne klesajúcou elongáciou. Dovtedy sa stretne 8. marca s Venušou, keď ich oboch na pár minút okolo 18. hodiny zbadáme veľmi nízko nad západným obzorom (obrázok 4).
Obr. 4: Konjunkcia Saturna s Venušou 8. marca. Zdroj: M. Husárik
Najlepšie podmienky má Jupiter
Najlepšie pozorovacie podmienky má Jupiter. Jeho elongácia sa od polovice februára do začiatku marca zmení zo 140 na 120 stupňov. Hravo ho teda nájdeme na nočnej oblohe v súhvezdí Blíženci pri jasných hviezdach Kastor a Pollux (obrázok 5). Jeho jasnosť je -2,5 mag, a to aj vďaka tomu, že je prakticky v opozícii, keď je jeho povrch osvetlený na 99 percent.
Jupiter v Blížencoch. Zdroj: M. Husárik
Urán a Neptún
Doposiaľ sme vymenovali 4 planéty a ich pozorovacie podmienky v druhej polovici februára. Ostávajú teda ešte dve planéty, a to Urán a Neptún. Prvá je v súhvezdí Býk pod otvorenou hviezdokopou Plejády (M45). Bohužiaľ, jasnosť Urána +5,5 mag si vyžaduje použitie menšieho ďalekohľadu (obrázok 6). Najlepšie je zamerať sa naň až po zotmení (napríklad po 20. hodine).
Obr. 6: Urán pod Plejádami. Zdroj: M. Husárik
Najhoršie podmienky na pozorovanie má Neptún. Nachádza sa v tesnej blízkosti napravo od Saturna (obrázok 7) a jeho jasnosť +8 mag si už naozaj vyžaduje použitie ďalekohľadu. Odporúčame zamerať sa naň čím skôr, pretože koncom februára ho čoraz viac pohltí svetlo Slnka.
Obr. 7: Neptún v susedstve Saturna 19. februára. Zdroj: M. Husárik
V texte sme párkrát spomenuli Slnko a jeho žiaru. Najmä ak budete používať ďalekohľad a budete chcieť vidieť Merkúr, Venušu, Saturn a Neptún, snažte sa ich nájsť, až keď Slnko zapadne pod obzor!
Možno sa niekto pozastaví a opýta sa, čo je s planétou Mars. Odpoveď je na obrázku 1. Z pohľadu Zeme je vlastne za Slnkom. Vychádza v tomto čase prakticky spoločne so Slnkom a je nepozorovateľný. Lepšie podmienky nastanú až niekedy v máji.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
(zh)
