Americká agentúra NASA pod vedením laboratória JPL finišuje s prípravami novej heliofyzikálnej misie SunRISE.
Šesť satelitov, ktoré tvoria misiu SunRISE agentúry NASA. Zdroj: Space Dynamics Laboratory/Allison Bills
Konštelácia šiestich miniatúrnych satelitov, ktorá má odštartovať v lete 2026, bude fungovať ako jeden gigantický ďalekohľad a vedcom pomôže včas predpovedať príchod nebezpečných slnečných častíc.
Inžinieri v laboratóriách Space Dynamics Laboratory (SDL) Utahskej štátnej univerzity nedávno ukončili kľúčovú fázu skúšok. Šestica identických satelitov, z ktorých každý má veľkosť hriankovača alebo škatule od cereálií, musela prejsť náročným procesom overovania odolnosti. Súčasťou testovacej série boli simulácie drsných podmienok, ktoré panujú pri štarte rakety, ako aj extrémneho prostredia v kozme.
Odborníci vystavili satelity intenzívnym vibráciám vo všetkých troch osiach – teda v smeroch dopredu/dozadu, hore/dole a zboka nabok. Tento postup je nevyhnutný, pretože raketa sa počas letu trasie v priestore viacerými smermi a inžinieri sa musia uistiť, že sa žiadna súčiastka neuvoľní, nezlomí ani nepoškodí. Satelity prešli aj testmi v termálnom vákuu a skúškami elektromagnetickej kompatibility. Všetky zariadenia týmito previerkami úspešne prešli a sú pripravené na ďalšie kroky smerujúce k štartu.
Gigantická sieť pre signály, ktoré naša atmosféra blokuje
Unikátnosť misie SunRISE (Sun Radio Interferometer Space Experiment) nespočíva vo veľkosti jednotlivých zariadení, ale v spôsobe, ako budú spolupracovať. Po vynesení do vesmíru sa satelity usadia tesne nad geostacionárnou dráhou. Ide o špecifickú vzdialenosť od Zeme (približne 36 000 kilometrov), kde satelity obiehajú rovnakou rýchlosťou, akou sa otáča Zem, takže sa zdanlivo vznášajú nad jedným bodom na rovníku.
Každý zo satelitov vysunie štyri teleskopické antény s dĺžkou 2,5 metra a spoločne poletia v presnej formácii vo vzájomnej vzdialenosti približne 10 kilometrov. Vďaka technike nazývanej interferometria budú vedci schopní dáta z týchto šiestich malých zdrojov skombinovať. Vytvoria takzvaný virtuálny ďalekohľad, systém, ktorý nemá jednu obrovskú fyzickú anténu (ktorú by bolo nemožné vyniesť do vesmíru), ale matematickým spojením dát simuluje výkon a rozlíšenie jedného gigantického rádioteleskopu.
Tento systém bude pozorovať Slnko na nízkych rádiových frekvenciách. Tie sú pre vedcov kľúčové, no zo Zeme ich nemožno sledovať, pretože ich pohlcuje vrchná vrstva našej atmosféry (ionosféra).
Detailný pohľad na satelit s rozloženými solárnymi panelmi, ktorý je súčasťou misie SunRISE. Zdroj: Space Dynamics Laboratory/Allison Bills (photograph); NASA/JPL-Caltech
Prečo práve rádiové záblesky?
Hoci Slnko vyžaruje energiu v celom spektre (od viditeľného svetla až po röntgenové lúče), misia SunRISE sa zameriava špecificky na rádiové záblesky typu II. Tieto záblesky vznikajú vtedy, keď slnečné erupcie urýchlia častice na extrémne vysoké rýchlosti.
Prúdy vysokoenergetických častíc následne putujú slnečnou sústavou a predstavujú vážne riziko. Pre astronautov, ktorí sa nachádzajú mimo ochranného magnetického štítu Zeme (napríklad na ceste na Mesiac alebo Mars), môžu znamenať akútnu chorobu z ožiarenia alebo dlhodobé zdravotné následky. Zároveň môžu tieto častice nenávratne poškodiť citlivú elektroniku iných satelitov a sond.
Kľúčovým faktorom je čas. Rádiové vlny sa šíria rýchlosťou svetla, zatiaľ čo prúdom hmotných častíc trvá cesta k Zemi dlhšie. Hoci rádiový signál dorazí často len „krátko“ pred časticami, v kontexte vesmírnych vzdialeností tento časový úsek poskytuje vzácne okno na varovanie. SunRISE dokáže presne lokalizovať miesto vzniku erupcie a určiť smer prúdu častíc. To umožní predpovedať, či a kedy zasiahnu Zem alebo kozmickú loď, vďaka čomu sa astronauti stihnú ukryť do lepšie tienených častí lode alebo sa dôležité systémy satelitov prepnú do bezpečnostného režimu.
Štart v roku 2026
Samotný štart misie je naplánovaný na leto 2026. SunRISE poletí do vesmíru ako „spolucestujúci“ na rakete Vulcan Centaur spoločnosti United Launch Alliance. Misia bude dopĺňať ďalšie dôležité sondy skúmajúce našu hviezdu, ako sú Parker Solar Probe alebo Solar Orbiter.
(KAM)
