Robotickí prieskumníci neúnavne brázdia povrch Marsu a analyzujú jeho geologické zloženie. Ich zistenia odhaľujú planétu, ktorá bola kedysi plná vody a potenciálneho života.
Časť mozaiky 42 vrtov rovera Curiosity dokumentuje dvanásť rokov geologického výskumu na Marse. Každá z dier má priemer približne 16 milimetrov. Získaný kamenný prach analyzujú prístroje SAM a CheMin v útrobách vozidla. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS
Mars dnes predstavuje mrazivú, pustú a mimoriadne suchú planétu. V dávnej minulosti však táto oblasť slnečnej sústavy vyzerala úplne inak. Najpresnejšie údaje o dávnej klíme získavame vďaka vozidlám nazývaným rovery. Tie nachádzajú priame dôkazy o búrlivej geologickej aktivite Marsu.
Rovery, teda robotické laboratóriá na kolesách, vedie americká agentúra NASA. Vozidlá zbierajú vzorky hornín, merajú počasie a hľadajú stopy života. Zároveň im pomáhajú dáta z európskych sond na obežnej dráhe. Špičkové stroje postupne skladajú komplikovanú mozaiku marťanskej histórie.
Záhadné štruktúry a prúdiaca voda
Rover Curiosity momentálne skúma úpätie obrovského vrchu Mount Sharp a nedávno tam narazil na vizuálne fascinujúce geologické útvary. Pripomínajú obrovské pavučiny a nesú anglické meno boxwork. Ide o nízke kamenné hrebene s pieskovými priehlbinami uprostred. Štruktúry jasne naznačujú prítomnosť prúdiacej podzemnej vody v časoch, keď povrch už vysychal.
Podzemná voda tiekla hlbokými trhlinami a zanechávala za sebou pevné minerály. Chemické zlúčeniny postupne spevnili steny trhlín na tvrdú skalu a vietor neskôr odstránil mäkšie okolie a odhalil dnešné pevné hrebene. Proces veternej erózie poznáme z jaskýň aj tu na Zemi. Hlboká podzemná voda slúžila ako bezpečné útočisko: mikróby tam vďaka nej mohli prežiť oveľa dlhšie, než vedci doteraz predpokladali.
Robotický prieskumník Curiosity skúma geologické vrstvy na Marse. Toto vozidlo vo veľkosti SUV váži takmer tonu. Pomocou desiatich vedeckých prístrojov neúnavne hľadá stopy po dávnej vode. Jadrový generátor v zadnej časti stroja mu zabezpečuje stabilný pohon. Zdroj: Youtube/NASA Goddard
Veterná erózia mení tvár krajiny
Vietor hrá pri formovaní povrchu kľúčovú úlohu. Slúži ako gigantický kozmický pieskovač obrusujúci mäkké horniny. Európska sonda zachytila v oblasti Eumenides Dorsum pôsobivé veterné útvary. Táto horská oblasť leží blízko veľkého vulkanického regiónu Tharsis. Odborníci tieto strmé vyvýšeniny a hrebene nazývajú jardangy.
Vznikajú pod neprestajným náporom silných vetrov, ktoré so sebou nesú zrnká piesku. Vietor naráža do skalných trhlín a postupne ich rozširuje a tento neúnavný proces formuje celé kilometre okolitej krajiny. Geologické zmeny tak pokračujú aj v súčasnom mrazivom období. Vďaka poznatkom vedci lepšie rozumejú klimatickým zmenám planéty. Pomáhajú nám pochopiť, ako sa vodný svet zmenil na mrazivú púšť.
Prelomové nálezy z krátera Jezero
Zatiaľ čo vietor tvaruje skaly, vedci hľadajú chemické stopy života. Americký rover Perseverance preto pátra priamo v kráteri Jezero. Oblasť kedysi obsahovala rozsiahle jazero s veľkou riečnou deltou. Prieskum dna odhalil prekvapenie – vulkanický pôvod niektorých spodných hornín. Rover neskôr preskúmal aj vyschnuté sedimenty v dávnej delte. Našiel tam skaly s prítomnosťou organického uhlíka a fosforu. Najväčšiu pozornosť vzbudila vzorka kameňa z oblasti Cheyava Falls.
Dvojica kamier Mastcam tvorí hlavné oči robotického prieskumníka. Inžinieri ich umiestnili na sťažeň približne vo výške očí dospelého človeka. Tieto prístroje zachytávajú farebné fotografie a HD videá marťanskej krajiny. Pomáhajú vedcom vyberať zaujímavé skaly pre ďalší podrobný výskum. Zdroj: NASA Science
Sľubné „leopardie škvrny“
Spomínaná vzorka obsahuje drobné škvrny obklopené tmavými prstencami. Útvary nápadne pripomínajú biologické stopy po bežných pozemských baktériách, obsahujú totiž špecifickú zmes železitých minerálov. Živé mikróby na Zemi využívajú rovnaké chemické reakcie ako zdroj energie na svoj rast.
Odborníci to považujú za doteraz najsilnejší potenciálny biosignatúrny nález. Definitívne potvrdenie života si však vyžaduje mimoriadne presnú laboratórnu analýzu. Americký úrad plánuje nazbierané vzorky dopraviť na Zem. Presný termín a spôsob návratu vzoriek sa však stále prehodnocujú.
Rovery dláždia cestu pre ľudí
Rovery budú aj naďalej pokračovať v náročnom stúpaní na strmé okraje kráterov. Z bezpečnostných dôvodov sa pohybujú po povrchu mimoriadne pomaly. Každý nový centimeter jazdy tak prináša vedcom cenné informácie o štruktúre Marsu. Vozidlá okrem hornín analyzujú aj atmosférické plyny a počasie a sledujú úroveň nebezpečnej radiácie na povrchu červenej planéty. Všetky komplexné merania pripravujú pôdu pre budúcich ľudských astronautov.
(KAM)
