Čakajú nás prelomové misie aj začiatok ostrej prevádzky observatória, od ktorého si vedci sľubujú nevídané objavy.
Na snímke pracovník antarktickej stanice Concordia hľadí na Mesiac. Zdroj ESA
Prečítajte si viac o vedcoch
Prísľuby roka 2026 na poli astronómie, astrofyziky a kozmonautiky používajú prívlastok prelomový a najvýznamnejší. Začiatkom roka nás potešia výrazné meteorické roje, v polovici augusta sa slnečný kotúč počas dňa ukryje až na dve minúty. Na nebi sa objavia zaujímavé konjunkcie, zoskupenie vesmírnych telies a vylúčená nie je ani jasná kométa.
Jednou z najočakávanejších udalostí roka bude misia Artemis II. Úlohou štvorčlennej posádky bude oblet okolo Mesiaca. Svoju púť vesmírom odštartujú aj sondy s pozoruhodnými úlohami. Časť vedeckej obce netrpezlivo očakáva oficiálne spustenie ostrej prevádzky výkonného Observatória Very C. Rubinovej.
Vzrušujúce výsledky naznačuje aj astrofyzika. „Experimenty T2K a NOvA už indikujú možnosť vysvetlenia záhady prevahy hmoty nad antihmotou vo vesmíre,“ vysvetlil teoretický fyzik Fedor Šimkovic.
Portál VEDA NA DOSAH položil slovenským i českým vedcom a popularizátorom astronómie otázku, čo očakávajú, že prinesie v tejto oblasti rok 2026.
„Veľkou výzvou bude pozorovanie prvej generácie hviezd.“
Roman Nagy
astrofyzik
V roku 2026 očakávame posúvanie hranice, ako hlboko do vesmíru dokážeme vidieť. Očakávam, že pomocou Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) objavíme ďalšie doposiaľ neznáme galaxie, ktoré vznikli veľmi skoro po veľkom tresku a možno posunieme aj rekord ešte bližšie k samotnému Big Bangu. Dôležité bude porozumieť fyzikálnym procesom, ktoré vedú k veľmi rýchlemu vzniku galaxií a superhmotných čiernych dier. Ide o zásadnú otázku astrofyziky a kozmológie, takže na riešenie tejto úlohy sa veľmi teším.
Vizualizácia ukazuje, ako čierna diera ohýba hviezdne pozadie a zachytáva svetlo. Zdroj NASA
Veľkou výzvou je aj pozorovanie vôbec prvej generácie hviezd vo vesmíre. Podľa teórie ide o hviezdy, ktoré boli gigantické, vznikli veľmi skoro po veľkom tresku a žili veľmi krátko. Doteraz sme toho neboli schopní. Keďže už existujú náznaky, že by sme mohli pomocou JWST prvú generáciu hviezd pozorovať, práve k tejto oblasti sa upierajú naše oči v roku 2026.
„Od Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba očakávame ďalšie prelomové pozorovania exoplanét.“
Peter Vereš
astronóm v Centre malých planét
Naplno začne fungovať Observatórium Very C. Rubinovej a stane sa dominantným zdrojom nových objavov v oblasti malých telies slnečnej sústavy i mnohých ďalších astrofyzikálnych objavov. Výrazne pribudnú aj objavy a vedecké výsledky z „Webba“, od ktorého očakávame ďalšie prelomové pozorovania exoplanét. Osobne dúfam, že sa objaví niečo zaujímavé v súvislosti s hľadaním možných biomarkerov. Koncom roka dosiahne čínska misia Tianwen-2 blízkozemský asteroid Kamoʻoalewa, z ktorého by mala priniesť vzorky na Zem v roku 2027.
Umelecká predstava, ako by mohla vyzerať exoplanéta WASP-39 b. Ide o obrovskú horúcu plynnú planétu s hmotnosťou 0,28-krát väčšou ako Jupiter. Zdroj: ESA
„Niektoré experimenty už indikujú možnosť vysvetlenia záhady prevahy hmoty nad antihmotou.“
Fedor Šimkovic
teoretický fyzik
Prvé dáta z podzemného detektora JUNO z Ťiang-menu (Jiangmen Underground Neutrino Observatory), ktorý registruje (anti)neutrína z dvoch reaktorov zo vzdialenosti približne 52 kilometrov, prevyšujú očakávania. JUNO experiment nepochybne prispeje k presnejšiemu určeniu elementov matice zmiešavania neutrín, t. j. tých vstupujúcich do interakcií a tých šíriacich sa v priestore, ďalej k formovaniu predstáv o spektre hmotností neutrín a celkovo k poznaniu fyziky neutrín. Poznatky budú nepochybne na úrovni časopisu Nature.
JUNO je prvým z novej generácie veľkých neutrínových experimentov. Zdroj: MFF UK
Aj experimenty T2K (z Tokaia do Kamioky, čo je vzdialenosť asi 295 kilometrov) a NOvA (z Fermilabu [neďaleko Chicaga] do Minnesoty, asi 800 kilometrov) už indikujú možnosť vysvetlenia záhady prevahy hmoty nad antihmotou vo vesmíre. V súčasnosti je to viazané na hierarchiu hmotností neutrín. Uvedené experimenty skúmajú, či neutrína a antineutrína oscilujú inak, čo by mohlo vysvetliť, prečo vesmír obsahuje viac hmoty ako antihmoty.
Najdôležitejší problém fyziky neutrín je, či je neutríno majoranovská častica (t. j. či je sama sebe antičasticou), tak ako predpovedá teória veľkého zjednotenia fundamentálnych interakcií, alebo či je diracovskou časticou (neutrína a antineutrína sú rozdielne častice). Tento problém sa dá vyriešiť pozorovaním bezneutrínového dvojitého beta rozpadu jadier. V súčasnosti prebieha medzinárodná súťaž, kto prvý pozoruje daný proces. Existujú indikácie, hlavne na báze oscilácií neutrín, že sme tomu blízko. V hre sú rozličné technológie, bolometre „Time projected gas chambers“, ako aj technológie na báze germániových detektorov. Je možné, že rok 2026 prinesie prelomovú udalosť v danej oblasti výskumu.
„Dúfam, že sa o návštevníkovi z inej hviezdnej sústavy dozvieme veľa práve počas roka 2026.“
Jiří Šilha
astronóm
Kométa 3I bola síce pozorovaná v roku 2025, ale väčšina publikácii o jej fyzikálnych vlastnostiach bude uverejnená až v roku 2026. Dúfam, že sa o tomto návštevníkovi z inej hviezdnej sústavy dozvieme veľa práve počas roka 2026.
V roku 2026 nás tiež čaká spustenie prevádzky Observatória Very C. Rubinovej, ktoré bude vykonávať prehliadky nočnej oblohy a ktoré by malo priniesť veľké množstvo nových poznatkov vďaka svojmu širokému zornému poľu. Na tomto observatóriu a jeho spustení sa tiež podieľa naša absolventka doktorandského štúdia Mgr. Danica Žilková.
„Ľudstvo sa po viac ako polstoročí vráti k Mesiacu.“
Dušan Majer
český popularizátor kozmonautiky, šéfredaktor webovej stránky kosmonautix.cz
Z môjho pohľadu bude jedným z kozmonautických vrcholov roka 2026 misia Artemis II, ktorá má obrovský symbolický význam. Ľudstvo sa po viac ako polstoročí vráti k Mesiacu. Zatiaľ ešte nie na jeho povrch – to má prísť až v rámci misie Artemis III –, ale aj samotný oblet okolo Mesiaca bude významným krokom k tomuto veľkému cieľu.
Na snímke členovia misie Artemis II: (zľava) špecialista misie Jeremy Hanse, pilot Victor Glover, veliteľ Reid Wiseman a špecialistka misie Christina Kochová. Zdroj: NASA
Teším sa aj na vypustenie prvej komerčnej vesmírnej stanice v histórii. Haven-1 firmy Vast má štartovať v máji a potom k nej v lodiach Crew Dragon zamieria prvé posádky. Čína v roku 2026 pripravuje dva veľké projekty, ktoré určite stoja za pozornosť. Jednak je to koncom roka pristátie kozmickej sondy Čchang-e 7 na južnom póle Mesiaca. Misiu bude okrem landera tvoriť aj orbiter, retranslačná družica, rover a zatiaľ bližšie nešpecifikované poletujúce zariadenie.
Komerčná vesmírna stanica Haven-1. Zdroj: NASA
V roku 2026 má byť vypustený čínsky ďalekohľad Sün-tchien (Xuntian), ktorý bude mať primárne zrkadlo s priemerom dva metre, pričom Hubblov vesmírny ďalekohľad má zrkadlo s priemerom 2,4 metra. Zaujímavé je, že sa pri ňom počíta s možnosťou, že ho budú astronauti chodiť opravovať. Podobne to bolo aj pri Hubblovom vesmírnom ďalekohľade. Čína síce nemá raketoplány ako NASA, ale má vesmírnu stanicu Tchien-kung (Tiangong). Ďalekohľad Sün-tchien bude na rovnakej dráhe ako stanica, a pokiaľ bude nutná oprava alebo modernizácia, priletí k stanici alebo stanica k nemu, dôjde k spojeniu oboch kusov a astronauti počas výstupu do voľného priestoru vykonajú všetko potrebné. Ďalekohľad sa potom oddelí a bude pokračovať vo vedeckej práci.
Aj v hlbšom vesmíre sa máme na čo tešiť. V máji okolo Marsu preletí americká sonda Psyche, ktorá smeruje k rovnomennej kovovej planétke.
Dňa 7. mája 2026 vstúpi čínska sonda Tianwen-2 na obežnú dráhu okolo planétky 469219 Kamoʻoalewa, z ktorej 4. júla 2026 skúsi odobrať vzorky. Na júl je naplánovaný aj prelet japonskej sondy Hajabusa 2 okolo planétky 98943 Torifune. Koncom septembra – 29. septembra 2026 – vykoná európska sonda JUICE svoj druhý a posledný gravitačný manéver pri planéte Zem. V novembri vstúpia na obežnú dráhu Merkúra sondy MPO a MMO z európsko-japonskej misie BepiColombo a začnú planétu skúmať. Začiatkom decembra nás čaká jediný gravitačný manéver americkej sondy Europa Clipper pri Zemi.
Planétka Didymos s mesiačikom Dimorphos, ku ktorým koncom roka 2026 odštartuje sonda Hera. Zdroj: ESA
Udalosť, ktorá vyšperkuje úplný koniec roka, bude prílet európskej sondy Hera do systému dvojplanétky Didymos. Toho by sme sa mali dočkať 28. decembra 2026. Sonda spoločne so svojimi malými pomocníkmi – cubesatmi Milani a Juventas – zmapuje hlavnú planétku aj jej mesiačik Dimorphos, ktorý v roku 2022 zámerne zasiahla americká sonda DART, aby preverila možnosť použitia kinetického impaktu v prípade budúceho ohrozenia Zeme. Hera o zasiahnutom objekte zistí viac informácií, čím pomôže dosadiť doterajšie poznatky do širšieho kontextu.
„Dve minúty tmy v mesačnom tieni je niečo, kvôli čomu sa oplatí vycestovať.“
Róbert Barsa
astrofotograf
V roku 2026 dávam do pozornosti úplné zatmenie Slnka v Španielsku, ktoré nastane 12. augusta 2026. Ak si niekto myslí, že ak videl čiastočné zatmenie Slnka doma a toto ho asi nijako neohúri, tak práve tie dve minúty tmy v mesačnom tieni je niečo, kvôli čomu sa oplatí vycestovať. Je to pohľad, keď aj nemý začne od úžasu kričať. Okrem Španielska bude možné tento úkaz pozorovať napríklad aj v západnej časti Islandu. Všetko však závisí od počasia a rozhodnutie, kam sa napokon vydať za týmto zatmením s ohľadom na predpoveď, bude mať najväčší vplyv na úspešnosť pozorovania.
Čiastočné zatmenie Slnka nad Karlovým mostom v Prahe. Zdroj: Róbert Barsa
Okrem toho v tom istom čase ako zatmenie Slnka budú vrcholiť Perzeidy, tentoraz teda Mesiac bude v nove, a to až v takom jedinečnom, že zakryje Slnko. Vidieť veľmi jasný meteor počas úplného zatmenia Slnka by vôbec nemuselo byť zlé. Či už budeme mať aj v tomto roku možnosť pozorovať toľko polárnych žiar, či príde opäť jasná kométa, či možno niekde dokonca vzplanie jasná supernova, to sa dám prekvapiť. Zostáva dúfať, že pri tom budeme mať jasné nebo nad hlavou.
„Odvrátenú stranu Mesiaca po prvý raz v histórii uvidí žena.“
Pavel Gabzdyl
český popularizátor astronómie a Mesiaca
V roku 2026 máme šancu zažiť naozaj veľkú lunárnu divočinu, ktorú bezpochyby rozpúta misia Artemis II, teda plánovaný pilotovaný oblet Mesiaca. Po prvýkrát po viac než päťdesiatich rokoch tak budú mať ľudia možnosť na vlastné oči uvidieť odvrátenú stranu Mesiaca. Mám veľkú radosť z toho, že ju vôbec po prvý raz v histórii uvidí na vlastné oči žena – Christina Kochová. Táto skúsenosť totiž doteraz prislúchala iba posádkam misií Apollo, ktoré boli výhradne mužské. A tým sa to zďaleka nekončí. Pripravuje sa totiž množstvo ďalších misií. Rušno bude aj okolo južného lunárneho pólu, kde má pristáť americká sonda Blue Moon MK1 a čínska Čchang-e 7. Vďaka tomu všetkému možno v súvislosti s Mesiacom objavíme aj niečo, čo sme doteraz vôbec netušili.
„Cieľom ďalekohľadu PLATO je hľadať extrasolárne planéty podobné Zemi.“
Ladislav Hric
astronóm
V roku 2026 môžeme očakávať veľmi kvalitné dáta z dvoch misií. Dňa 12. marca 2025 bolo vypustené americké infračervené vesmírne observatórium SPHEREx (Spectro-Photometer for the History of the Universe, Epoch of Reionization and Ices Explorer). Observatórium je zamerané na skúmanie pôvodu vesmíru. Počas 25 mesiacov vedeckých pozorovaní zhromaždí údaje pre 450 miliónov vzdialených galaxií a 100 miliónov hviezd z našej materskej Galaxie. Tiež vyberie ciele pre podrobnejšie štúdium pomocou existujúceho Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, prípadne aj pre ďalšie budúce misie.
Druhým očakávaným projektom je vesmírny ďalekohľad PLATO (PLANetary Transits and Oscillation of Stars), ktorý vyvíja ESA a jeho štart je plánovaný práve v roku 2026. Jeho cieľom je hľadať extrasolárne planéty podobné Zemi. Veď v súčasnosti je známych už 6 053 potvrdených exoplanét a 7 821 kandidátov, takže hľadanie ďalších planét podobných tej našej bude v budúcnosti veľmi vzrušujúce.
„To, že nevieme presne, čo budúci rok prinesie, je o to vzrušujúcejšie.“
Juraj Tóth
astronóm
Očakávam prekvapenia. Príroda a vesmír sú pre nás zdrojom krásnych prekvapení a nových pozorovaní, ktoré potešia nielen intelekt, ale aj dušu. Samozrejme, sú aj presne vypočítané udalosti, ako napríklad zatmenie Slnka na Islande, v Atlantiku a v Španielsku. No to, že nevieme presne, čo budúci rok prinesie, je o to vzrušujúcejšie a na to sa najviac teším.
(LDS)
