Značný vplyv na ďalší výskum Mesiaca môže mať zverejnenie dát čínskych vedcov. Týkajú sa stanovenia veku niektorých lunárnych štruktúr.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil v ranom vesmíre supermasívnu čiernu dieru. CANUCS-LRD-z8.6 je súčasťou triedy veľmi vzdialených malých galaxií. Zdroj: ESA
V roku 2025 nastalo viacero zaujímavých astronomických javov. O jeden z nich sa postarali Saturnove prstence, ktoré na istý čas neboli pozorovateľné. Ich rovina sa premietala zo Zeme pod najmenším možným uhlom. Tento jav nastáva len raz za viac než desať rokov a umožňuje presnejšie merania ich štruktúry.
Astrofyzici zaznamenali začiatkom roka unikátne gravitačné vlny s označením GW250114 a objavili superhmotnú čiernu dieru. „Na tom by nebolo nič výnimočné, keby tá čierna diera neexistovala v centre galaxie len približne 600 miliónov rokov po veľkom tresku,“ uviedol astrofyzik Roman Nagy. To však ani zďaleka neobsiahlo celú škálu udalostí roka 2025.
Portál VEDA NA DOSAH preto položil slovenským i českým vedcom a popularizátorom astronómie dve otázky. V článku sa dozviete, čo považujú nielen za top udalosti tohto roka, ale ktoré z nich môžu tvoriť významný odrazový most aj do budúcnosti.
Osobností slovenskej i českej vedy sme sa opýtali:
1. Ako hodnotíte rok 2025 z hľadiska oblasti, ktorou sa zaoberáte?
2. Ktorý objav alebo vedecký pokrok vás v roku 2025 zaujal?
Roman Nagy. Zdroj: archív Roman Nagy
„Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil galaxie, ktoré existovali menej ako 300 miliónov rokov po veľkom tresku.“
Roman Nagy
astrofyzik
1. Z pohľadu galaktickej astrofyziky, ktorej sa primárne vo svojej práci venujem, musím jednoznačne upriamiť pozornosť na prvé dáta z vesmírneho ďalekohľadu Euclid, ktoré boli v priebehu roka 2025 sprístupnené vedeckej komunite (Quick Data Release 1).
Euclid je ďalekohľad Európskej vesmírnej agentúry, v ktorej je aj Slovensko asociovaným členom. Ďalekohľad sa nachádza v bode L2 (Lagrangeov bod 2, pozn. red.) spolu s jeho slávnejším kolegom Vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba (JWST), aby mohol nepretržite študovať vzdialený vesmír. Jeho úlohou je objavovať a skúmať štruktúru, dynamiku a evolúciu miliónov novoobjavených galaxií, študovať rozloženie tmavej hmoty a tmavej energie – substancií, ktoré patria doposiaľ k najväčším otvoreným otázkam astrofyziky a kozmológie.
Na dáta z vesmírnej misie Euclid sme v našej vedeckej skupine dlho čakali. Umožňujú nám študovať štrukturálne vlastnosti galaxií v najrôznejších prostrediach, a teda lepšie porozumieť, ako galaxie vznikajú, ako sa vyvíjajú a aký koniec ich v budúcnosti čaká. Problém je, že študovať milióny a milióny nových galaxií je nad ľudské možnosti. V rámci nášho tímu – aj v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach a s Univerzitou Komenského – preto vyvíjame metódy hlbokého učenia, ktoré nám umožnia študovať obrovské množstvo dát, ktoré nám z misie Euclid začali prúdiť.
2. Určite je ich viacero, či už ide o pozorovanie len tretieho medzihviezdneho objektu 3I/ATLAS, alebo o študovanie gravitačných šošoviek z dát už spomínaného ďalekohľadu Euclid. No pre mňa sú najväčšími objavmi výsledky JWST pri skúmaní najvzdialenejšieho vesmíru. JWST už v minulosti objavil veľmi veľké galaxie, ktoré vznikli rekordne skoro po veľkom tresku. Tento rok sa rekord ešte posunul – najvzdialenejšie galaxie existovali menej ako 300 miliónov rokov po veľkom tresku.
Na infračervenej snímke je galaxia s označením JADES-GS-z14-0. Ide o súčasného rekordéra, najvzdialenejšiu nám známu galaxiu. Zdroj: NASA
Okrem toho sme pozorovali superhmotnú čiernu dieru, ktorá aktívne nasávala materiál zo svojho okolia. Na tom by nebolo nič výnimočné, keby tá čierna diera neexistovala v centre galaxie len približne 600 miliónov rokov po veľkom tresku. Záhadou je, ako čierna diera dokáže za taký krátky čas od veľkého tresku skonzumovať také obrovské množstvo hmoty. V súčasnosti ešte nevieme úplne spoľahlivo vysvetliť, prečo tak rýchlo po vzniku samotného vesmíru vznikli galaxie a superhmotné čierne diery.
Pavel Gabzdyl. Zdroj: archív Pavel Gabzdyl
„Znalosť veku veľkých lunárnych štruktúr poskytuje dôležité dieliky do celkovej skladačky histórie Mesiaca.“
Pavel Gabzdyl
český astronóm a popularizátor astronómie a Mesiaca
1. Práve sa končiaci rok by som označil za pokoj pred lunárnou búrkou. Neboli sme svedkami veľkých a prevratných misií, ale skôr niekoľkých menších úspechov, ktoré nám ukazujú, ktorým smerom sa bude ďalej uberať výskum Mesiaca. V tomto ohľade musím spomenúť marcové úspešné pristátie sondy Blue Ghost v Mori nepokojov. Išlo historicky o prvé úspešné komerčné pristátie sondy na Mesiaci.
Panoramatická fotografia, ako ju zaznamenala kamera na pristávacom module čínskej sondy Čchang-e 6. Dáta z analýz vzoriek odobratých z odvrátenej strany Mesiaca čínski vedci začínajú postupne uverejňovať. Zdroj: CNSA
2. Rok 2025 bol aspoň pre výskum Mesiaca v znamení jeho odvrátenej strany. Čínski vedci totiž publikovali hneď niekoľko nových zistení, ktoré vychádzajú z analýz vzoriek z odvrátenej strany, ktoré získala sonda Čchang-e 6 už v roku 2024. Išlo predovšetkým o presnejšie určenie veku niektorých veľkých štruktúr. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako drobnosť, ale práve znalosť ich veku nám poskytuje dôležité dieliky do celkovej skladačky histórie Mesiaca i celej slnečnej sústavy.
Róbert Barsa. Zdroj: archív Róbert Barsa
„Po šesťročnej odmlke sme sledovali úplné zatmenie Mesiaca z nášho územia.“
Róbert Barsa
astrofotograf a popularizátor astronómie
1. Vesmír sa opäť postaral o to, že ani v roku 2025 nebola o pozorovanie a fotografovanie skutočne výnimočných úkazov núdza. Stále veľmi aktívne Slnko v rámci svojho jedenásťročného cyklu k nám stále ešte aj teraz posiela darčeky vo forme veľkého množstva nabitých častíc, ktorých interakcie s našou magnetosférou vyprodukovali také extrémne polárne žiary, že aj v našich zemepisných šírkach bolo niekoľko dní v roku, keď sme ich tu mohli pozorovať – a to nielen fotograficky.
Na jeseň k nám prišla ďalšia veľmi jasná kométa – C/2025 A6 Lemmon. Nebola však jedinou zaujímavou kométou na oblohe. Mali sme ich hneď niekoľko, akurát boli trošku menej jasné, ale ich ďalší osud je o to zaujímavejší. Boli zároveň aj také, ktoré v očiach verejnosti vzbudzovali veľkú pozornosť, hoci to bolo skôr kvôli nevedeckým hypotézam. Počasie však nebolo vždy ideálne, ale to už patrí k životu hvezdára.
Fotografia kométy Lemmon nad Lomnickým štítom. Snímku publikoval aj celosvetovo známy projekt Astronomy Picture of the Day 4. novembra 2025. Zdroj: archív Róbert Barsa
Tradičné udalosti ako maximum meteorického roja Perzeíd, aj keď mierne ovplyvnené rušivou fázou Mesiaca, bol taktiež skvelý zážitok počas príjemných augustových nocí. Kto vydržal pozorovať počas maximových nocí do skorého rána, tomu bola odmenou nádherná pomerne tesná konjunkcia planét Venuše a Jupitera na vychádzajúcej oblohe, kde sa už pomaly objavujú zimné súhvezdia.
Pekných konjunkcií planét aj s Mesiacom bolo tradične niekoľko, dokonca bolo možné v istých obdobiach na oblohe pozorovať sedem planét – nie pokope, ale rozložené po celej oblohe a, samozrejme, niektoré iba ďalekohľadom.
Hneď na začiatku roka 2025 nastal dokonca zákryt Saturna Mesiacom. Aj Mars bol vtedy v opozícii – na oblohe bol presne oproti Slnku na opačnej strane oblohy, čo znamená, že bol Slnkom najlepšie osvetlený a pre nás zo Zeme výnimočne jasný a veľmi dobre pozorovateľný.
2. Okrem výnimočnej kométy, ktorú sa mi podarilo zvečniť nad Lomnickým štítom a ktorá mala veľký úspech, znie to až neuveriteľne, ale v septembri sme po šesťročnej odmlke mohli konečne sledovať na našom území úplné zatmenie Mesiaca. To boli úkazy, ktoré si každý nadšený astrofotograf iste nedal ujsť.
V marci sme mohli pozorovať čiastočné zatmenie Slnka aj na Slovensku. Ja som bol vtedy na výlete v Madride, a síce som nemal so sebou ťažkú techniku, nemohol som si odpustiť a zaimprovizoval som tak, že som si ho odfotil mobilom – cez okuliare so špeciálnou fóliou na bezpečné pozorovanie zatmenia Slnka – nad katedrálou Almudena, ktorá je oproti kráľovskému palácu. Miesto plné turistov, no i napriek medializovanému úkazu sme tam boli takmer jediní, čo so zvláštnymi okuliarmi upierali zrak nahor. Povedzme, že to bola taká menšia generálka, pretože práve zatmenie Slnka a Španielsko je kombinácia pojmov, ktoré sa budú skloňovať aj v roku 2026.
Jiří Šilha. Zdroj: archív Jiří Šilha
„Nadchlo ma rozšírenie poznania malých aktívnych telies slnečnej sústavy známych pod názvom Kentauri.“
Jiří Šilha
astronóm
1. Rok 2025 hodnotím ako úspešný. Tento rok sme publikovali v oblasti charakterizácie umelých vesmírnych objektov dva články, pričom sme sa zamerali na ich odrazové a fyzikálne vlastnosti. Okrem toho ma celkovo nadchlo rozšírenie nášho poznania ohľadom malých aktívnych telies slnečnej sústavy známych pod názvom Kentauri, ktorým sa tiež venujeme. Výskum týchto telies pomáha porozumieť ich chemickému zloženiu a zároveň nám pomáha pochopiť formovanie slnečnej sústavy.
2. Osobne ma najviac zaujal objav a pozorovanie medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS, ktorá bola objavená v júli tohto roka a ktorá momentálne prelietava slnečnou sústavou. Na kométe sú zaujímavé dve veci. Po prvé, že kométa pochádza z iného hviezdneho systému a slúži teda ako vzorka materiálu pochádzajúceho z čias vývoja hviezdy inej, než je naše Slnko. To nám umožňuje skúmať inú hviezdnu sústavu bez toho, aby sme opustili tú našu.
Počas novembra 2025 použila sonda Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) agentúry ESA päť svojich vedeckých prístrojov na pozorovanie kométy 3I/ATLAS. Zdroj: ESA
Po druhé, že má kométa sklon dráhy až 175 stupňov voči ekliptike, čo je rovina, v ktorej všetky planéty slnečnej sústavy obiehajú okolo Slnka. To znamená, že kométa preletela okolo mnohých planét a dokonca aj okolo Slnka, vďaka čomu ju bolo možné pozorovať z Marsu, z družíc skúmajúcich Slnko a z družíc smerujúcich k asteroidom a k Jupiteru. Ide o prvú takúto pozorovaciu kampaň a koordináciu inštrumentov, rozmiestnených v slnečnej sústave v histórii kozmonautiky.
Fedor Šimkovic. Zdroj: archív Fedor Šimkovic
„Pozorovanie najenergetickejšieho neutrína je prelomová udalosť vo fyzike a vo výskume vesmíru.“
Fedor Šimkovic
teoretický fyzik
1. Rok 2025 bol pre náš malý vedecký tím na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave riešiaci aktuálne problémy neutrínovej fyziky výnimočný. Dve domáce doktorandky, pracujúce postupne na experimentoch Baikal-GVD a KM3NeT zameraných na detekciu vysokoenergetických neutrín z vesmíru, a zahraničný doktorand z Rumunska, zaoberajúci sa možnosťami merania hmotností neutrín v procesoch beta a dvojitej beta premeny jadier, úspešne obhájili svoje dizertácie.
Veľmi dobre sa zapracovali dve diplomantky, ktoré riešia problémy zakázaných beta premien jadier a oscilácie neutrín. Pridala sa k nim nová diplomantka. Prínosom pre náš vedecký tím bola aj postdoktorandka z Maroka, ktorú vystriedala kolegyňa z Česka. Nie je nič úchvatnejšie, než vidieť úspechy mladej generácie, a to s vlastným prispením. Nežné pohlavie má v našej vedeckej skupine dominantné zastúpenie. Sme povďační vedeniu katedry jadrovej fyziky a biofyziky, ako aj vedeniu fakulty za vytvorené výborné podmienky. Uvedené doktorandky boli zamestnané na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Z mojej vedeckej práce by som uviedol, že sa mi s kolegom podarilo opublikovať nový formalizmus neutrínových oscilácií v rámci relativistickej teórie poľa, poukazujúci na previazanie procesov produkcie a detekcie neutrín. Súčasne prišli nové zaujímavé vedecké nápady, o ktorých intenzívne diskutujem s kolegami a ktoré by sme chceli prezentovať budúci rok. Zúčastnil som sa na základe pozvania na viacerých medzinárodných konferenciách. V Číne som navštívil Jinping (Ťin-pching), podzemné laboratórium, a bol som pri oficiálnom spustení JUNO, detektora na detekciu antineutrín z reaktora, spolu s veľvyslancom v Čínskej ľudovej republike Milanom Lajčiakom.
Fedor Šimkovic. Zdroj: archív Fedor Šimkovic
2. Pozorovanie najenergetickejšieho neutrína s energiou 220 petaelektrónvoltov neutrínovým teleskopom KM3NeT/ARCA v Stredozemnom mori, o ktorom referoval časopis Nature vo februári 2025, je prelomová udalosť vo fyzike a vo výskume vesmíru. Jeho energia je 16 000-krát väčšia ako energia najenergetickejších zrážok častíc v urýchľovači v CERN-e a súčasne je prvým dôkazom, že neutrína s takouto extrémne vysokou energiou pochádzajú z vesmírnych kataklizmatických, mimoriadne energetických astrofyzikálnych javov. Ukazuje to na možné prepojenie na detekciu kozmického žiarenia s maximálnou energiou viac ako tisíckrát väčšou, čo by ani nemalo byť možné podľa súčasných predstáv a teórií fyziky častíc.
Sme radi, že sme súčasťou KM3NeT kolaborácie, ktorá prevádzkuje a buduje ESFRI (European Strategy Forum on Research Infrastructures) – vedeckú infraštruktúru svetového významu. Ďalej, keďže som predstaviteľ v správnej rade európskej organizácie Fusion For Energy v rámci slovenského zastúpenia, pozorne sledujem progres vo vývoji fúznych reaktorov, ktoré fungujú na princípe generovania energie v jadrových reakciách na Slnku a vo hviezdach. Vo fúznom reaktore je proces horenia plazmy umožnený silným magnetickým poľom na rozdiel od hviezd, kde je plazma formovaná gravitačným poľom.
Mal som možnosť zúčastniť sa na prehliadke konštrukcie fúzneho reaktora ITER v Cadarache vo Francúzsku. Je to fascinujúce rovnako ako samotný progres v tejto oblasti technológií. Súkromný sektor začína intenzívne investovať v danej oblasti výskumu. Pozoruhodné možnosti na generovanie elektrickej energie ponúkajú aj modulárne štiepne reaktory na báze absorpcií rýchlych neutrónov, ktoré môžu spaľovať vyhorené jadrové palivo z klasických štiepnych reaktorov.
(LDS)
