Rok 2025 v astronómii (I.): Objavili sme tretí medzihviezdny objekt a pristáli na Mesiaci

Išlo o udalosti, ktoré potešili nielen milovníkov astronómie, ale aj vedcov, ktorým poskytli cenné údaje o vesmíre a jeho dynamike.

Rok 2025 priniesol astronómii a astrofyzike nevídané poznatky. Vedci po celom svete oznámili objavy, ktoré postupne menia a formujú naše chápanie vesmíru. Stali sme sa svedkami bezprecedentnej spolupráce ďalekohľadov a vesmírnych sond, ktoré sledovali a stále sledujú tretí interstelárny objekt.

Silnú aktivitu v tomto roku vykazovali aj niektoré meteorické roje, čo hralo do karát aj slovenským vedcom. „S doktorandmi pracujeme na modelovaní dráh meteorov a hľadaní ich súvislostí s asteroidmi a kométami,“ uviedol slovenský astronóm Juraj Tóth. To však ani zďaleka nenaplnilo rámec roka 2025.

Portál VEDA NA DOSAH preto položil slovenským i českým vedcom a popularizátorom astronómie dve otázky. V článku sa dozviete, čo považujú nielen za top udalosti tohto roka, ale ktoré z nich môžu byť zlomovým bodom aj v budúcnosti.

Osobností slovenskej i českej vedy sme sa opýtali:

1. Ako hodnotíte rok 2025 z hľadiska oblasti, ktorou sa zaoberáte?
2. Ktorý objav alebo vedecký pokrok vás v roku 2025 zaujal?

„Počet objavených blízkozemských asteroidov prekročil hranicu štyridsaťtisíc.“

Peter Vereš

astronóm v Centre malých planét (Minor Planet Centre)

1. Rok 2025 bol pre mňa rušný a bol najmä o učení sa nových technológií. V Minor Planet Centre sme postupne prešli na cloudové spracovanie dát, čo si vyžiadalo štúdium softvérového inžinierstva. Musel som sa zdokonaliť v práci s takzvanými kontajnermi, v písaní kvalitného kódu (Python, SQL, GitHub Actions), v automatizácii procesov aj v základných princípoch strojového učenia. Zároveň som sa naučil pracovať s infraštruktúrou Amazon Web Services. Tieto zmeny sú pre nás nevyhnutné, pretože už budúci rok začne naplno fungovať Observatórium Very C. Rubinovej, ktoré spôsobí násobný nárast počtu objavov asteroidov a komét.

„Rubin“ už tento rok poslal prvé inžinierske dáta a počas skúšobnej prevádzky som mal možnosť vidieť ukážky toho, aká veľká zmena nás čaká. Pri objemoch dát, ktoré budú prichádzať takmer v reálnom čase, už nie je možné spoliehať sa na klasické fyzické servery. Tento rok bol pre mňa bohatý aj na cestovanie. Mal som viacero pracovných ciest v USA, zúčastnil som sa na workshope Európskej vesmírnej agentúry v Taliansku, hodnotil som granty pre NSF a NASA a veľmi si cením aj to, že som nadviazal spoluprácu so svojou alma mater na Slovensku.

2. Pre nás astronómov pracujúcich pre planetárnu obranu to bol objav a pozorovanie tretieho interstelárneho objektu 3I/ATLAS alebo rozpadajúca sa kométa C/2025 K1 (ATLAS). Počet objavených blízkozemských asteroidov prekročil hranicu štyridsaťtisíc. Observatórium Very C. Rubinovej objavilo približne dvetisíc nových asteroidov za veľmi krátky čas počas svojej testovacej prevádzky.

„Na Mesiaci môžu fungovať aj súkromné landery. Nie je to slepá cesta.“

Dušan Majer

český popularizátor kozmonautiky, šéfredaktor webovej stránky kosmonautix.cz

1. Keďže som životným optimistom, nemôžem práve končiaci sa rok hodnotiť inak než pozitívne. Môj postoj však vychádza z jasne daných faktov: kozmonautike sa v roku 2025 darilo, opäť sa navýšil počet štartov, v tomto smere to bol rekordný rok, ako je to zvykom v posledných rokoch.

Pozitívne je, že štarty boli v prevažnej väčšine spoľahlivé a nehôd nebolo veľa. Jedinou čiernou škvrnou boli plány na finančné škrty v rozpočte agentúry NASA, ktoré navrhol Biely dom. Hoci sa niektoré škrty podarilo nakoniec odvrátiť, utrpela tým reputácia úradu NASA, ktorý sa nie vlastnou vinou v niektorých ohľadoch stal pre medzinárodných partnerov nespoľahlivým spoločníkom.

2. To sa odhaduje len veľmi ťažko, pretože nikto z nás nemá krištáľovú guľu, v ktorej by videl budúcnosť, aby mohol posúdiť, ako sa bude kozmonautika vyvíjať a čo zo súčasnosti na ňu bude mať vplyv. Možno najväčší vplyv bude mať udalosť, ktorá sa dnes javí iba okrajová. Napriek tomu by som za najvýznamnejšie pokroky vymenoval asi štyri udalosti. Lunárny lander Blue Moon firmy Firefly Aerospace dokázal úspešne pristáť na Mesiaci a splnil celú misiu presne podľa plánu. Bolo to po prvýkrát, keď to dokázal výtvor súkromnej firmy. Jeho predchodcovia zápasili s výraznými problémami – buď k Mesiacu vôbec nedoleteli, alebo počas zostupu k povrchu havarovali, alebo sa po pristátí preklopili. Blue Moon ukázal, že na Mesiaci môžu fungovať aj súkromné landery. Nie je to slepá cesta.

Druhým dôležitým míľnikom je podľa môjho názoru zostavenie druhého exemplára rakety SLS, ktorá je určená pre pilotovanú testovaciu misu Artemis II. Tá nás oficiálne čaká v apríli, ale NASA si ponecháva otvorené zadné vrátka pre možnosť skoršieho štartu, možno už vo februári či v marci.

V zozname dôležitých momentov nemôžem vynechať päť testovacích letov rakety SuperHeavy s kozmickou loďou Starship. Áno, nasadenie druhej generácie Starship sprevádzali nemalé problémy, ale firma SpaceX ich dokázala prekonať, čo je do budúcnosti veľmi dôležité.

Posledná udalosť je zatiaľ veľmi čerstvá, preto sa veľmi ťažko odhaduje jej vplyv do budúcnosti. Pri štarte kozmickej lode Sojuz MS-28 bola poškodená rampa 31/6 na kozmodróme Bajkonur. Je to momentálne jediná ruská štartovacia rampa schopná odbavovať pilotované misie. Zatiaľ ešte nevieme, ako bude jej oprava vyzerať ani to, ako dlho potrvá. Isté sú dve veci. Rusko dočasne prišlo o schopnosť vypúšťať pilotované kozmické lode, čo je situácia, aká tu nebola od roku 1961, keď na svoju misiu vyrazil Jurij Gagarin. Rovnako je jasné, že momentálne jedinou kozmickou loďou schopnou vynášať astronautov na ISS je Crew Dragon od SpaceX. Keď si človek spomenie na slová Dmitrija Rogozina, bývalého šéfa agentúry Roskosmos, ktorý Američanom, odkázaným na lety v lodiach Sojuz, posmešne radil, aby sa na ISS skúsili dostať trampolínou alebo na metlách, tak si uvedomíme, aký má osud zmysel pre iróniu a ako sa môže karta počas niekoľkých rokov obrátiť.

„Podarili sa viaceré unikátne pozorovania meteorických klastrov.“

Juraj Tóth

astronóm

1. Naďalej rozvíjame našu sieť AMOS (All-sky Meteor Orbit System) a spoluprácu aj so zahraničnými partnermi v oblasti meteorov, pádov meteoritov a pozorovaní ich spektier, ako aj v oblasti návratu umelých telies do atmosféry Zeme. Podarili sa viaceré unikátne pozorovania. Ide napríklad o meteorické klastre nad Havajskými a Kanárskymi ostrovmi, pozorovanie achondritických meteoroidov na základe ich výnimočných spektier v Austrálii a na Havaji a zánik družice prostredníctvom pozorovaní kamier AMOS v Čile.

S doktorandmi pracujeme na modelovaní dráh meteorov a hľadaní ich súvislostí s asteroidmi a kométami a na modelovaní preletu atmosférou. Viaceré výsledky aj osobne prezentovali na medzinárodných konferenciách v Austrálii a Holandsku. Vyšli a vychádzajú nám viaceré dôležité články vo vedeckých časopisoch.

2. Boli to pozorovania a spracovania takzvaných meteor clusters, spŕšok meteorov v krátkom čase v lokalizovanom priestore. Niektoré z nich sme pozorovali systémom AMOS. Ďalej pády meteoritov, pri ktorých bolo zaznamenané ich spektrum. V širšom kontexte to bol objav a pozorovanie ďalšieho interstelárneho objektu 3I/ ATLAS, ktorý je pre nás veľmi zaujímavý. No nie tak, ako to väčšina verejnosti rieši. V tomto humbugu zaniká skutočná poctivá veda a informácie, ktoré nie sú také bombastické, ale sú reálne, a vieme sa z nich niečo naučiť o vzniku komét v iných planetárnych sústavách.

„Sonda Gaia získala počas jedenástich rokov fotometrické dáta pre 1,5 miliardy hviezd.“

Ladislav Hric

astronóm

1. Aj v roku 2025 som sa ešte okrajovo venoval rekurentnej (opakujúcej sa) nove (RN) T Coronae Borealis (T CrB) a publikoval som prácu v Astronomickej ročenke pre rok 2026, kde vyvraciam názory, že je možné presne predpovedať vzplanutia podobných dvojhviezd. Prvé predpovede tvrdili, že T CrB vzplanie najneskôr do septembra 2024. Keď sa tak nestalo, v októbri 2024 vydala Americká astronomická spoločnosť predpovede vzplanutí od Jeana Schneidera na 27. marca 2025 alebo 10. novembra 2025, alebo 25. júna 2026, či až 8. februára 2027. Je to úsmevné a ja pridávam moju predpoveď, že sa tak určite stane niekedy v budúcnosti.

Viac času som spolu s kolegami zo Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove venoval našim talentovaným študentom v rámci Medzinárodnej olympiády z astronómie a astrofyziky (IOAA) a v auguste 2025 sme na 18. ročníku IOAA v Bombaji (India) získali všetky možné ceny – čestné uznanie, bronzovú medailu, dve strieborné medaily a aj najcennejšiu zlatú medailu. Bol to najlepší úspech našich študentov na astronomickej olympiáde.

2. Začiatkom roka 2025 bola ukončená prevádzka jedného z najúspešnejších projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA): misie, respektíve sondy Gaia (Global Astrometric Interferometer for Astrophysics; globálny astrometrický interferometer pre astrofyziku). Sonda bola vypustená do vesmíru v roku 2013 s cieľom získavania dát pre štúdium štruktúry, kinematiky, dynamiky, formovania a evolúcie našej materskej Galaxie. Počas jedenástich rokov získala fotometrické dáta pre 1,5 miliardy hviezd a radiálne rýchlosti pre 33 miliónov hviezd. Kompletné súbory všetkých dát budú k dispozícii až po roku 2030 a budú využívané v ďalších vedeckých prácach. Do súčasnosti bolo na základe dát z tejto misie publikovaných vyše jedenásťtisíc vedeckých prác.

(RR)