Prvá americká družica Mesiaca Lunar Orbiter 1 dnes pred 60 rokmi začala detailné mapovanie mimozemského povrchu.
Povrch Mesiaca bol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia hlavným cieľom vesmírnych pretekov. Sonda Lunar Orbiter 1 ho pomohla detailne zmapovať. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Dr K Kar
Počas šesťdesiatych rokov minulého storočia súperili Spojené štáty so Sovietskym zväzom o celosvetovú technologickú dominanciu. Vesmír predstavoval kľúčové bojisko tohto napätého obdobia.
Vesmírny úrad NASA preto musel naplniť slávnu výzvu prezidenta Kennedyho a bezpečne dopraviť ľudskú posádku na Mesiac. Odborníci tam však najprv potrebovali nájsť vhodné rovinaté miesto na pristátie.
Odpoveďou organizácie sa stal úplne nový lunárny prieskumný program. Prvá americká družica Mesiaca Lunar Orbiter 1 odštartovala na svoju misiu desiateho augusta 1966 z floridského mysu Canaveral. Nosná raketa Atlas Agena D tento dôležitý aparát úspešne vyniesla do vesmíru.
Špionážna technológia na obežnej dráhe
Inžinieri vybavili sondu špeciálnym pokročilým fotografickým systémom spoločnosti Eastman Kodak. Táto technológia predtým slúžila výhradne americkému Národnému úradu pre prieskum. Vojaci ju totiž využívali v prísne tajných špionážnych satelitoch. Inovatívny zobrazovací systém mal hmotnosť takmer sedemdesiat kilogramov.
Sonda dokázala priamo na palube vyvolať exponovaný film, vďaka čomu prekonala nízku kvalitu vtedajších televíznych prenosov. Následne palubné prístroje hotové snímky naskenovali a rádiovo odoslali vedcom na Zem.
Pozrite si
Zvládnutie nečakaných prekážok
Cesta sondy vesmírom však priniesla odborníkom viaceré nečakané technické komplikácie. Jej palubný navigačný systém nedokázal zamerať kľúčový orientačný bod v podobe hviezdy Canopus. Konštrukcia sondy totiž odrážala do senzorov príliš veľa slnečného svetla.
Riadiace stredisko preto pohotovo siahlo po alternatívnom riešení a využilo záložnú metódu. Odborníci úspešne zorientovali plavidlo podľa svetla z Mesiaca. Prvá americká družica Mesiaca Lunar Orbiter 1 tak bezpečne dorazila do cieľa. Zariadenie plynulo vstúpilo na lunárnu obežnú dráhu štrnásteho augusta 1966.
Hľadanie miesta na pristátie pre Apollo
Hlavnou úlohou stroja bolo detailne zmapovať deväť potenciálnych pristávacích oblastí. Sonda popritom úspešne odfotografovala aj odvrátenú stranu nášho najbližšieho vesmírneho suseda. Mechanizmus na vyrovnávanie rýchlosti letu sondy, ktorý mal zabrániť rozmazaniu záberov, však nečakane zlyhal. Fotografie s najvyšším rozlíšením preto vykazovali pomerne výrazné a nežiaduce rozmazanie.
Práve ostré snímky so stredným rozlíšením teda predstavovali paradoxne najlepšie dovtedy získané zábery. Výskumníci vďaka nim presne určili rovinaté lokality na bezpečné zosadnutie budúcich posádok programu Apollo.
Neplánovaný populárny záber
Vesmírny aparát priniesol vedeckej obci aj jeden obrovský neplánovaný úspech. Dvadsiateho tretieho augusta sonda vyhotovila skutočne prelomovú a revolučnú fotografiu. Prístroje zachytili našu domovskú planétu priamo nad pustým mesačným horizontom. Išlo o vôbec prvý pohľad na Zem z bezprostrednej blízkosti Mesiaca. Tento ikonický čiernobiely záber okamžite uchvátil tisícky vedcov aj širokú verejnosť.
Koniec historickej misie
Koncom októbra 1966 už palubné systémy sondy preukazovali známky výraznej degradácie. Stroj takisto vyčerpal takmer všetky svoje dostupné zásoby raketového paliva. Riadiace stredisko preto zámerne naviedlo satelit na definitívny kolízny kurz. Zariadenie kontrolovane narazilo do mesačného povrchu dvadsiateho deviateho októbra. Inžinieri tak včas predišli rádiovému rušeniu signálov pre ďalších prichádzajúcich sond.
Prvá americká družica Mesiaca Lunar Orbiter 1 teda naplnila svoj základný cieľ. Pripravila ideálnu pôdu na slávne pristátie prvého človeka na mesačnom povrchu.
(KAM)
