Ideálne obdobie na pozorovanie Saturna v tomto roku nastane už o niekoľko dní a bude trvať do decembra.
Planéta Saturn. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/Elen11
Na nočnej oblohe bude v nasledujúcich mesiacoch dobre viditeľný Saturn, asi najkrajšia planéta slnečnej sústavy, informuje v tlačovej správe Sliezska univerzita v Opave a astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek.
Saturn môžeme na oblohe pozorovať voľným okom. Väčší zážitok však prinesie pozorovanie ďalekohľadom, postačí už malý astronomický ďalekohľad, ktorý umožní aj pohľad na prstence planéty.
Ako ho môžeme najlepšie pozorovať?
Najlepšie podmienky na pozorovanie planéty Saturn sú po takzvanej opozícii so Slnkom, teda v okamihu, keď sa Saturn na svojej dráhe ocitne voči Zemi presne na opačnej strane oblohy ako Slnko.
V noci opozície je Saturn pozorovateľný od súmraku do úsvitu, najlepšie potom okolo 1.00 hod. SELČ. V ďalších týždňoch bude čím ďalej, tým lepšie pozorovateľný zvečera. V najbližšej opozícii so Slnkom sa Saturn ocitne v nedeľu 4. októbra 2026 o 14.21 hod. SELČ. Ideálne obdobie na jeho pozorovanie v tomto roku teda nastane už o niekoľko dní a bude trvať do decembra.
Planétu nájdeme aj bez ďalekohľadu, a to v súhvezdí Veľryba ako výraznejší objekt v oblasti chudobnej na jasné hviezdy. Najviac poteší majiteľa menšieho hvezdárskeho ďalekohľadu alebo návštevníka najbližšej hvezdárne, lebo ďalekohľad namierený na túto planétu ponúka pohľad na jej prstence.
Prstence Saturna sú také rozsiahle, že ich môžeme pozorovať aj napriek tomu, že je planéta v období opozície od nás vzdialená viac ako miliardu kilometrov. Už väčší binokulár upevnený na pevnom statíve ich ukáže ako jasný prstenec obklopujúci disk planéty. Preto ich mohol pozorovať už Galileo Galilei svojím jednoduchým ďalekohľadom na začiatku 17. storočia. Saturn vtedy označil za planétu s ušami.
Dejiny pozorovaní planéty
Holandský astronóm Christiaan Huygens (1629 – 1695) v roku 1655 s výrazne lepším ďalekohľadom správne pochopil, že ide o tenký prstenec obklopujúci planétu. O dvadsať rokov neskôr taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini (1625 – 1712) objavil veľkú medzeru medzi hlavnými prstencami A a B, dnes označovanú za Cassiniho delenie.
V 19. storočí sa navyše ukázalo, že prstence nie sú pevnou súvislou štruktúrou: škótsky fyzik James Clerk Maxwell (1831 – 1879) teoreticky dokázal, že musia pozostávať z obrovského množstva drobných kúskov hornín obiehajúcich okolo tejto veľkej plynnej planéty.
Pristátie sondy na povrchu Saturna
Vesmírne sondy v 20. a 21. storočí (najmä misia Cassini-Huygens) odhalili v plnej kráse prstence, atmosféru planéty, ale aj celú rodinu jej mesiacov. V decembri 2004 bol k Saturnovmu najväčšiemu mesiacu Titanu vypustený pristávací modul Huygens. Ten 14. januára 2005 zostúpil na padáku hustou, prevažne metánovou atmosférou a pristál na jeho povrchu. Išlo vôbec o prvé pristátie sondy na telese vo vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Prstence sa z nášho pohľadu naklápajú
Pohľad na Saturn zo Zeme fascinuje aj dnes. Vďaka sklonu osi rotácie Saturna voči rovine ekliptiky sa však aj prstence javia v rôznych uhloch. Prstence sa od marca 2025, keď sa na niekoľko dní úplne stratili z pohľadu pozemského pozorovateľa, opäť postupne naklápajú a sú tak čoraz jasnejšie a viditeľnejšie aj cez menší ďalekohľad.
Zdroj: TS Fyzikálny ústav SU v Opave
(zh)
