Vesmírna misia BepiColombo včera úspešne oddelila prenosový modul a začala finálnu fázu príchodu k Merkúru.
Umelecká vizualizácia odpojenia prenosového modulu (MTM) od dvojice vedeckých družíc misie BepiColombo pri dolete k Merkúru. Zdroj: ESA/JAXA/ATG medialab (sonda); NASA/JPL (Merkúr)
Cesta do vnútorných častí slnečnej sústavy, teda k planétam, ktoré sú najbližšie k Slnku, patrí k najzložitejším výzvam. Kozmická sonda BepiColombo po ôsmich rokoch dosiahla zásadný míľnik. Úspešne oddelila prenosový modul a začala náročný manéver pre vstup na obežnú dráhu planéty. K planéte Merkúr sa tak blížia už iba dve špecializované výskumné družice.
Čo presne je misia BepiColombo?
Ambiciózny projekt predstavuje spoluprácu medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Japonskou vesmírnou agentúrou (JAXA). Obe inštitúcie spojili sily na preskúmanie najmenej známej planéty vnútornej slnečnej sústavy. Odborníci misiu odštartovali ešte 20. októbra 2018.
Doteraz leteli všetky tri súčasti misie v jednej spoločnej zostave. Prvú časť tvoril európsky modul MTM, ktorý zabezpečoval pohon celej zostavy. Zvyšné dve časti tvoria plne vybavené výskumné družice. Európska družica MPO po dosiahnutí svojej finálnej obežnej dráhy zmapuje povrch planéty a japonská družica Mio preskúma jej magnetické pole.
Kritický krok k cieľu
Dňa 3. septembra 2026 spravila misia prvý krok k finálnemu vstupu na obežnú dráhu. Sonda úspešne odpojila prenosový a pohonný modul MTM, ktorý celú zostavu doteraz poháňal. Ten po ôsmich rokoch splnil svoju úlohu, prestal dodávať ťah a oddelil sa od zvyšku zostavy.
Odborníci zaznamenali zmenu vo frekvencii rádiového signálu zo sondy, čo slúžilo ako hlavný dôkaz úspešného zvládnutia tohto manévru. Zvyšnú cestu teraz pre obe výskumné družice naplno poháňajú solárne panely európskeho modulu MPO.
Infografika znázorňuje jednotlivé fázy príchodu misie BepiColombo k Merkúru. Ukazuje postupné oddeľovanie modulov od septembra 2026 až po začiatok vedeckej fázy v apríli 2027. Zdroj: ESA/ATG Europe
Prečo cesta k Merkúru trvala tak dlho?
Môže sa zdať zvláštne, prečo letíme k relatívne blízkej planéte dlhých osem rokov. Príčinou je obrovská gravitácia Slnka. Keď sonda letí do stredu slnečnej sústavy, Slnko ju stále zrýchľuje. Funguje to podobne ako jazda autom dolu strmým kopcom.
Ak by sonda nebrzdila, okolo Merkúra by preletela obrovskou rýchlosťou. Vedci by tak nedokázali družice naviesť na stabilnú obežnú dráhu. Klasické raketové brzdenie by však vyžadovalo príliš veľa ťažkého paliva. Preto inžinieri šikovne využili gravitáciu iných planét na postupné spomaľovanie.
Infografika približuje extrémne podmienky, ktorým sonda BepiColombo čelí v blízkosti Merkúra. Slnečné žiarenie tu dosahuje desaťnásobok hodnôt pri Zemi a teploty presahujú 450 °C. Inžinieri preto pre sondu vyvinuli špeciálne ochranné povrchy a odolné mechanizmy. Zdroj: ESA/ATG Europe
Fyzikálny tanec medzi planétami
Sonda BepiColombo premyslene odovzdávala prebytočnú energiu iným vesmírnym telesám. Sonda po štarte v apríli 2020 opätovne preletela okolo Zeme a dvakrát okolo Venuše. Následne úspešne absolvovala až šesť blízkych preletov okolo samotného Merkúra. Pri každom z nich cieľavedome upravila svoju rýchlosť bez použitia paliva – namiesto toho využila takzvaný gravitačný prak planét.
Tento geniálny matematický prístup vymyslel uznávaný taliansky matematik Giuseppe Colombo. Práve po ňom hrdo nesie celá misia svoje meno. Jeho prepočty umožnili už v sedemdesiatych rokoch prvý detailnejší výskum Merkúra pomocou americkej sondy Mariner 10. Súčasná misia BepiColombo posúva jeho odkaz na úplne novú úroveň.
Infografika sumarizuje základné fakty o Merkúre, ktorý predstavuje cieľovú destináciu misie BepiColombo. Zdroj: ESA/ATG Europe
Čo bude nasledovať?
Oddelenie modulu MTM odštartovalo prístupovú fázu. Obe spojené družice spoločne vstúpia na obežnú dráhu Merkúra v novembri tohto roka. V decembri 2026 sa európska a japonská družica od seba oddelia. Každá z nich zaujme svoju pracovnú pozíciu.
Vedecké pozorovania oficiálne odštartujú na jar, v apríli 2027. Vedci napríklad budú chcieť pochopiť mechanizmus, vďaka ktorému si malá planéta dokázala zachovať magnetické pole. Preskúmajú aj záhadný ľad v tmavých kráteroch inak extrémne horúcej planéty.
Nové poznatky o slnečnej sústave
Úspešné oddelenie prenosového modulu jasne ukázalo, že inžiniersky plán pre komplexnú misiu funguje. BepiColombo nám už čoskoro pomôže odhaliť mnohé tajomstvá o formovaní našej slnečnej sústavy.
(KAM)
