Röntgenové observatórium a rádioteleskopy postupne odhaľujú doteraz nepozorované procesy v strede galaxie.
Zložený záber stredu Mliečnej cesty, ktorý vznikol spojením röntgenového spektra a rádiových vĺn. Zdroj: NASA/CXC/UMass/Q.D. Wang/NRF/SARAO/MeerKAT
Skúmať stred Mliečnej cesty je veľmi náročné. Napriek relatívnej blízkosti k Zemi ho totiž zahaľujú husté mraky plynu i prachu a svetlo, ktoré vidia naše oči, cez ne neprenikne. A tak ostáva skryté aj pre také výnimočné ďalekohľady, ako je Hubblov.
Ak však vedci použijú prístroje, ktoré ukážu inak bežne neviditeľné spektrá svetla, môžeme nahliadnuť do procesov dejúcich sa v centre našej galaxie. Takto vznikol nový panoramatický zložený záber, ktorý zhotovil astronóm Daniel Wang z Massachusettskej univerzity v Amherste. Spojil desiatky pozorovaní z röntgenového observatória Chandra na obežnej dráhe Zeme a rádiového teleskopu MeerKAT v Južnej Afrike.
Práca, ktorú zverejnili v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, ukazuje vysokoenergetický stred Mliečnej cesty so superohriatym plynom a magnetickými poľami.
Chaotická zmes
V centre našej galaxie sa vlákna superohriateho plynu prelínajú s magnetickými poľami a vytvárajú nevídanú chaotickú zmes. Aj tak by sa dala opísať nová panoráma, ktorá stavia na predošlých pozorovaniach z teleskopu Chandra. Rozširuje ich však o vysokoenergetické oblasti nad a pod galaktickým diskom. V ňom sa nachádza väčšina hviezd Mliečnej cesty. Výrez disku na obrázku má dĺžku približne dvetisíc svetelných rokov, šírku zhruba tisíc.
Oblasti s oranžovou, zelenou, modrou a sýtofialovou farbou (pozdĺž disku) predstavujú röntgenové žiarenie, ako ho vidí vesmírny ďalekohľad Chandra. Keď sa na rovnakú oblasť pozriete pomocou rádioteleskopov, uvidíte dve bubliny a množstvo vlákien plynu a prachu. Tieto útvary sú sfarbené do siva a tmavofialova. Obe bubliny sa týčia približne do vzdialenosti sedemsto svetelných rokov nad a pod galaktickým diskom. Môžu byť súčasťou ešte väčších a energetickejších Fermiho bublín, ktoré sú viditeľné iba v röntgenovom a gama spektre a siahajú až do vzdialenosti 25-tisíc svetelných rokov nad a pod stredom galaxie. Pravdepodobne vznikli pri uvoľnení obrovského množstva energie zo supermasívnej čiernej diery pred vyše šiestimi miliónmi rokov.
Obrázok vľavo je záber zložený z pozorovaní röntgenového žiarenia a rádiových vĺn. Obrázok uprostred zachytáva len röntgenové žiarenie stredu našej galaxie. Obrázok vpravo iba rádiové vlny. Zdroj: X-ray: NASA/CXC/UMass/Q.D. Wang/NRF/SARAO/MeerKAT
Spoznať minulosť našej galaxie
V žiarivom pozdĺžnom bode uprostred fotky sa ukrýva supermasívna čierna diera Sagittarius A*. Oranžovo sfarbené body vľavo hore a vľavo dolu od čiernej diery predstavujú hviezdokopy DB00-58 a DB00-6. Astronóma ale obzvlášť zaujalo dlhé vlákno plynu, ktoré sa tiahne kolmo na disk smerom dolu. Nachádza sa pod dierou vľavo. Má dĺžku približne dvadsať svetelných rokov a šírku dve desatiny svetelného roka.
Podľa pozorovaní sa v tomto vlákne prelínajú ako röntgenové, tak aj žiarenie gama. Zdá sa, že pohromade ho drží magnetické pole. Toto a mnohé jemu podobné vlákna pravdepodobne vznikli, keď sa zrazili magnetické polia rôznych smerov a preplietli sa. Proces je veľmi známy, pretože môže za úkazy ako slnečné erupcie, pri ktorých sa uvoľní množstvo energie a častíc. Pozorovania z teleskopov naznačujú, že k tomuto procesu dochádza aj v medzihviezdnom priestore.
„Galaxia je ako ekosystém. Vieme, že ich centrá sú miesta, ktoré sú najživšie a ktoré zohrávajú významnú rolu v ich evolúcii,“ píše v tlačovej správe astronóm Daniel Wang. Čím viac procesov, ktoré prebiehajú v strede Mliečnej cesty, budeme poznať, tým lepšie spoznáme jej dejiny.
Zdroj: DOI: 10.1093/mnras/stab801, Tlačová správa Massachusettskej univerzity v Amherste, Tlačová správa NASA
