Kométa C/2026 A1 (MAPS) by mala byť v apríli viditeľná aj voľným okom v prípade, že prežije prelet okolo Slnka.
Kométa bola objavená nedávno, konkrétne 13. januára 2026, na observatóriu AMACS1 v atacamskej púšti (San Pedro de Atacama, Čile). Zdroj: Wikimedia Commons
Prečítajte si viac o vedcovi
V posledných rokoch nám obloha ponúkla niekoľko komét, ktoré sa dali vidieť voľným okom alebo s použitím menšieho ďalekohľadu. Boli to napríklad kométy C/2020 F3 (NEOWISE), C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS) alebo C/2025 A6 (Lemmon).
Kométa C/2026 A1 (MAPS)
V posledných dňoch sa čoraz častejšie objavujú informácie o ďalšej jasnej kométe, ktorá bude ale v niečom výnimočnejšia než ostatné.
Kométa bola objavená nedávno, konkrétne 13. januára 2026, na observatóriu AMACS1 v atacamskej púšti (San Pedro de Atacama, Čile). Dnes už objekt nesie označenie C/2026 A1 (MAPS). Skratka MAPS pochádza z priezvisk štyroch objaviteľov (Alain Maury, Georges Attard, Daniel Parrott a Florian Signoret).
Astrometrické pozorovania ukázali, že dráha kométy je takmer parabolická (excentricita dosahuje hodnotu 0,999 96) a čas obehu okolo Slnka trvá takmer 1900 rokov. Spolu s ostatnými parametrami dráhy bola klasifikovaná ako kométa Kreutzovej skupiny. Čo to znamená? Kométy Kreutzovej skupiny (angl. Kreutz sungrazers) sú rodinou komét, ktoré spája jeden spoločný a dramatický osud: v najbližšom bode svojej dráhy prelietavajú extrémne blízko povrchu Slnka.
Kométy Kreutzovej skupiny
Všetky kométy tejto skupiny sú pravdepodobne úlomkami jednej obrovskej materskej kométy, ktorá sa pred tisíckami rokov (zrejme viac než 20 000 rokmi) rozpadla. Predpokladá sa, že pôvodné teleso mohlo mať priemer až 100 km. K postupnému triešteniu dochádzalo pri každom obehu okolo Slnka pre obrovské slapové sily a pre teplotu. Ich perihélium (najbližší bod dráhy k Slnku) je len približne milión kilometrov od stredu Slnka. V praxi to znamená, že prelietavajú len niekoľko stotisíc kilometrov nad viditeľným slnečným povrchom Slnka (fotosférou). Väčšina malých úlomkov tento prelet neprežije a úplne sa vyparí.
Medzi známe kométy tejto skupiny patria C/1843 D1 (Veľká marcová kométa roku 1843), C/1882 R1 (Veľká kométa roku 1882), C/1963 R1 (Pereyra), C/1965 S1 (Ikeya–Seki) a C/2011 W3 (Lovejoy). Aktuálne je známych viac ako 4 250 komét, ktoré patria do Kreutzovej skupiny. Prevažnú väčšinu z nich objavila vesmírna sonda SOHO (Solar and Heliospheric Observatory). Väčšina týchto telies sú len malé fragmenty s priemerom niekoľkých metrov, ktoré sa pri priblížení k Slnku úplne vyparia.
Kedy a kde ju možno pozorovať?
Začiatkom marca bude kométa stále slabá (okolo 15 mag) a viditeľná len cez stredne veľké astronomické ďalekohľady v súhvezdí Veľryba, avšak nízko nad juhozápadným obzorom. Koncom marca by však mohla zjasnieť natoľko (okolo 10 mag), že bude pozorovateľná aj cez binokuláre (poľovnícke ďalekohľady), hoci v blízkosti obzoru to bude výzva. Slnko bude vtedy len niekoľko minút po svojom západe.
O niekoľko dní nato, presnejšie 4. apríla 2026, kométa C/2026 A1 (MAPS) dosiahne perihélium v extrémnej blízkosti 125 000 km od povrchu Slnka. Modely naznačujú, že vďaka intenzívnemu slnečnému žiareniu a javu známemu ako dopredný rozptyl svetla na prachových časticiach by mohla kométa v čase perihélia (4. – 5. apríla 2026) dosiahnuť jasnosť -6,7 až -7 magnitúdy (iný zdroj uvádza až -13 mag, obr. 1).
Obr. 1: Teoretický vývoj jasnosti kométy MAPS podľa modelu JPL. Zdroj: M. Husárik
Ak by sa tieto predpovede naplnili, kométa by mohla byť v extrémnych prípadoch viditeľná voľným okom aj za bieleho dňa v tesnej blízkosti Slnka, v čom spočíva jej výnimočnosť oproti kométam spomenutým v úvode. V čase prebiehajúcej Veľkej noci bude ešte výnimočnejšia. Priamo počas preletu ju bude možné sledovať aj online prostredníctvom záberov z vesmírnych sond SOHO alebo STEREO, ktoré majú špeciálne koronografy na blokovanie slnečného svetla.
Obr. 2: Polohy kométy MAPS od 1. do 8. apríla pre 15. hodinu LSEČ. V zátvorkách je odhadovaná jasnosť. Najzaujímavejšie divadlo sa uskutoční v súhvezdí Ryby. Zdroj: M. Husárik
Najlepšie obdobie na sledovanie kométy C/2026 A1 (MAPS)
Po dvoch až troch dňoch od prechodu perihéliom nastane najlepšie obdobie na jej sledovanie voľným okom (obr. 2). Očakáva sa, že sa objaví na večernej oblohe nízko nad západným obzorom, pričom by mohla vyvinúť veľkolepý chvost dlhý milióny kilometrov. Avšak to len v prípade, ak prežije prechod okolo Slnka. Odhaduje sa, že jadro kométy je veľké (skôr malé) 1,2 km, čo zvyšuje riziko jeho rozpadu v slnečnej koróne. Pozorovania v marci tiež ukážu správanie kométy. Ak by sa začala rozpadať ešte pred dosiahnutím Slnka, predošlé slová a predpovede budú už neplatné.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
(zh)
