Na večernej júnovej oblohe sa objaví blízke stretnutie planét Venuše a Jupitera a okolo slnovratu je šanca pozorovať aj nočné svietiace oblaky.
Nočné svietiace oblaky 23. júna 2024 nad obcou Záhradné na východe Slovenska. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Mesiac jún ponúka na oblohe pastvu pre dušu aj oči. Prehľad nadchádzajúcich úkazov už tradične prináša známy český astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek a Sliezska univerzita v Opave.
Večerné „stretnutie“ najjasnejších planét
Už niekoľko týždňov sa na večernej oblohe vynímajú dve planéty. Sú nimi Jupiter a Venuša. Vidieť ich môžeme už za súmraku a potom až do neskorých nočných hodín, kým sa nestratia za severozápadným obzorom.
Najväčšiu uhlovú blízkosť dosiahnu obe planéty vo večerných hodinách v utorok 9. júna 2026. Na večernej oblohe budú mať uhlovú vzdialenosť len 1,5°, čo zodpovedá približne trom mesačným splnom vedľa seba. Samotné maximálne priblíženie síce nastane ešte za denného svetla o 14.35 hod. SELČ, dosť blízko však budú planéty ešte aj po súmraku. Nad obzorom pritom zostanú relatívne dlho.
Vzácna konjunkcia v utorok 9. júna večer
Jasná dvojica planét sa objaví nad západným obzorom za súmraku okolo 21.30 hod. SELČ (čas sa líši v závislosti od miesta pozorovania o minúty). Menej výrazný Jupiter bude ležať južne (vľavo dole) od výrazne jasnejšej Venuše. Na pohľad sa budú nachádzať blízko seba. Pozorovať ich bude možné aj z miest, až kým nezapadnú za severozápadným obzorom niečo pred 23.30 hod. SELČ.
Konjunkciu Venuše a Jupitera 9. júna 2026 doplní Merkúr, Kastor, Pollux a hviezdokopa M44 (Jasličky). Zdroj: Petr Horálek/FÚ v Opave/Stellarium
V ďalekohľade uvidíme „ovál“ Venuše a mesiaca Jupitera
Astronomický ďalekohľad (s priemerom nad 10 cm) nám pri malom zväčšení umožní pozorovať v jednom zornom poli Jupiter a Venušu. Planéta Venuša sa bude javiť ako veľmi nápadný belavý ovál vo fáze podobnej Mesiacu medzi prvou štvrťou a splnom.
Jupiter sa bude na oblohe javiť ako kotúčik s pruhmi (atmosférickými pásmi) a v jeho blízkosti sa v jednej rovine budú nachádzať Európa, Io a Ganymedes – tri z Galileových mesiacov. Štvrtý sa bude „premietať“ pri pohľade väčšími teleskopmi pred samotnou planétou.
Kastor a Pollux v súhvezdí Blížencov
Na oblohe pritom neuvidíme len Jupiter a Venušu. S pokračujúcim súmrakom sa nízko nad severozápadom ukáže aj slabší Merkúr, ktorý zapadne okolo 23.00 hod. (v závislosti od miesta pozorovania). Severne od Jupitera s Venušou sa budú nachádzať jasné hviezdy Kastor a Pollux v súhvezdí Blížencov.
Smerom na východ sa bude dať triédrom, ale aj voľnými očami vyhľadať otvorená hviezdokopa M44 (ľudovo označovaná Jasličky alebo Včelí úľ). Večerná konjunkcia oboch planét znova nastane až 7. septembra 2029.
Planetárna paráda za súmraku 17. júna večer
V stredu 17. júna 2026, teda štyri dni pred letným slnovratom, nastane ďalšia zaujímavá konštelácia. Veľmi nízko nad severozápadným obzorom medzi 22. a 23. hod. SELČ budeme môcť pozorovať v takmer dokonalej priamke „prchavý“ Merkúr, jasnú planétu Jupiter a veľmi výraznú Venušu. V tesnej uhlovej blízkosti k Venuši sa navyše bude premietať kosák Mesiaca s popolavým svitom (slnečné svetlo rozptýlené Zemou k inak nepriamo osvetlenej časti zvyšku mesačného disku).
Zoskupenie Venuše, Jupitera, Mesiaca, Merkúra, Kastora a Polluxa 17. júna 2026 na večernej oblohe za súmraku. Zdroj: Petr Horálek/FÚ v Opave/Stellarium
Nočné svietiace oblaky
Od začiatku júna približne do polovice júla môžeme na oblohe pozorovať aj nezvyklý typ oblačnosti, tzv. nočné svietiace oblaky (skratka NLC, ang. noctilucent clouds).
Nočné svietiace oblaky sa nachádzajú mimoriadne vysoko, približne 85 km nad zemským povrchom. Len na porovnanie možno uviesť, že bežná oblačnosť sa nachádza vo výške maximálne 15 kilometrov, búrková oblačnosť vo výške 20 kilometrov nad zemským povrchom.
Nočné svietiace oblaky môžeme pozorovať len za súmraku alebo počas úsvitu, keď sú osvetlené Slnkom, ktoré sa v tom čase nachádza hlboko pod obzorom. Vďaka tomu oblaky na tmavej oblohe vyniknú. Vidíme ich ako belavé, striebristé či elektricky modré závoje nízko nad severným obzorom. Najčastejšie sa na oblohe vyskytujú v týždňoch okolo letného slnovratu, ktorý tento rok pripadá na 21. jún. V tomto období je v mezosfére ustálená teplota okolo -130 °C.
Zdroj: Fyzikálny ústav Sliezskej univerzity v Opave
(zh)
