Vesmírna sonda Lucy zistila nové fakty o asteroide Donaldjohanson. Pozorovania odhalili jeho nezvyčajný tvar a stopy po dávnej vode.
Vizualizácia ukazuje skutočnú veľkosť vesmírnej sondy Lucy v porovnaní s dospelým človekom. Zdroj: NASA
Aj malé vesmírne telesá prežívajú mimoriadne dynamický život. Príkladom je asteroid Donaldjohanson. Sonda Lucy okolo neho preletela v apríli minulého roka. Vedci z inštitútu Southwest Research Institute nedávno analyzovali získané dáta. Výsledky prinášajú fascinujúci pohľad na históriu nášho vesmírneho okolia.
Tancujúci arašid vo vesmíre
Dáta zo sondy Lucy ukázali prekvapivý tvar tohto telesa. Asteroid pripomína obrovský vesmírny arašid, ktorý pozostáva z dvoch spojených častí. Tieto útvary vznikli pravdepodobne po dávnej vesmírnej zrážke. Gravitácia ich následne pritiahla k sebe.
Okrem zvláštneho tvaru teleso vykazuje aj nezvyčajný pohyb. Teleskopické pozorovania zo Zeme naznačovali iba jednoduchú rotáciu, sonda však odhalila oveľa zložitejší pohyb. Asteroid rotuje okolo svojej dlhej osi každých 10,5 dňa. Zároveň sa však nakláňa zo strany na stranu. Tento výkyv trvá približne 26,5 dňa.
Infračervený spektrometer sondy Lucy objavil na asteroide Donaldjohanson íly bohaté na železo. Tieto minerály dokazujú dávnu a krátku prítomnosť vody. Zdroj: NASA/Goddard/SwRI/Dan Gallagher
Slnečné žiarenie brzdí rotáciu
Tento zložitý pohyb nebol vždy taký pomalý. Odborníci predpokladajú, že toto vesmírne teleso v minulosti rotovalo podstatne rýchlejšie, no postupne výrazne spomalilo. Po svojom vzniku totiž asteroid rotoval až desaťkrát rýchlejšie. Spomalenie nastalo počas posledných 20 až 60 miliónov rokov.
Prečo k tomuto spomaleniu došlo? Hlavnú rolu tu zohráva samotné Slnko. Odborníci tento jav nazývajú YORP efekt. Slnečné lúče zohrievajú asymetrický povrch asteroidu. Povrch následne vyžaruje teplo vo forme infračerveného svetla. Toto žiarenie vytvára nepatrný spätný ráz. Spätný ráz pôsobí na nepravidelný tvar telesa. Tým vzniká krútiaci moment. Tento moment rotáciu postupne brzdí.
Krátke stretnutie s vodou
Spomalenie rotácie spôsobilo presun materiálu na povrchu. Uvoľnené horniny zasypali staršie krátery. Povrch však skrýval ešte jedno dôležité tajomstvo. Prístroje sondy Lucy zachytili prítomnosť špecifických minerálov. Ide o íly s vysokým obsahom železa. Tieto minerály vznikajú výlučne za prítomnosti tekutej vody.
Voda tu však musela pôsobiť len veľmi krátko. Dlhodobé pôsobenie vody totiž železo nahrádza horčíkom. Presne takýto proces vedci pozorovali na iných telesách. Známe asteroidy Bennu a Ryugu obsahujú práve spomínané horčíkové íly. Donaldjohanson si tak zachoval svedectvo o veľmi krátkom období, počas ktorého na jeho povrchu existovala tekutá voda.
Pozrite si
Mladší a statickejší príbuzný
Prítomnosť vody nabáda k porovnaniu s inými telesami. Bennu, Ryugu a Donaldjohanson majú podobný spôsob vzniku. Všetky tieto objekty vznikli pravdepodobne rozpadom väčších asteroidov bohatých na vodu a uhlík.
Donaldjohanson s vekom 155 miliónov rokov predstavuje mimoriadne mladé teleso. Asteroidy Bennu a Ryugu sú staršie, vznikli pred miliardami rokov. Ďalší rozdiel spočíva v ich pohybe priestorom. Donaldjohanson zostal od svojho zrodu v hlavnom páse asteroidov. Ostatné dve telesá migrovali bližšie k Zemi. Tieto odlišnosti pomáhajú vedcom lepšie chápať vývoj vesmíru.
Cesta k trójskym asteroidom pokračuje
Každý drobný rozdiel medzi asteroidmi prináša dôležité poznatky. Prelet okolo telesa Donaldjohanson slúžil najmä ako dôležitý test. Sonda si úspešne otestovala všetky svoje prístroje.
Hlavný cieľ misie Lucy totiž stále leží pred ňou. V auguste 2027 dorazí k prvému trójskemu asteroidu Eurybates. Trójske asteroidy majú spoločnú obežnú dráhu s planétou Jupiter. Predstavujú nedotknuté fosílie z počiatkov našej slnečnej sústavy. Ich budúci prieskum určite prinesie ďalšie prevratné objavy.
(KAM)
