Najviac meteorov z roja Geminíd sa očakáva cez víkend v noci z 13. na 14. decembra 2025. Zažiariť môže až 1000 meteorov za noc.
Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Zdroj: iStockphoto.com
Každý rok v decembri sa fanúšikovia astronómie a tmavej oblohy tešia na nebeské divadlo, ktoré na oblohe prináša meteorický roj Geminidy. Ide o jeden z najaktívnejších meteorických rojov, tento rok sú navyše podmienky na jeho pozorovanie mimoriadne priaznivé. Mesiac bude len 5 dní pred fázou novu a bude vychádzať až v druhej polovici noci.
Geminidy v roku 2025
Ako informuje v tlačovej správe Fyzikálny ústav Sliezskej univerzity v Opave: „Čas maxima pripadá na víkend zo soboty 13. na nedeľu 14. decembra 2025. Pozorovať sa oplatí najmä v nedeľu 14. decembra medzi polnocou a 4. hodinou rannou. Počas noci (najmä v skorých ranných hodinách) zažiaria na nebi ďaleko od miest až desiatky meteorov za hodinu. Za celú noc tak môže vytrvalý pozorovateľ napočítať až 1000 meteorov.“
Zostáva už len veriť, že pozorovateľom bude priať aj posledný, ale tiež podstatný faktor, ktorým je počasie. Jasná a tmavá obloha sú podmienkami na úspešné pozorovanie.
Meteorický roj Geminíd
Aktivita meteorov z roja Geminíd nastáva každý rok od 4. decembra, keď začína naša Zem prechádzať okrajom prúdu meteoroidov. V ďalších dňoch potom aktivita pozvoľna narastá. Po očakávanom víkendovom maxime možno posledné meteory pozorovať ešte 17. decembra. Roj sa teda oplatí pozorovať i niekoľko dní pred maximom alebo po ňom. Najviac meteorov ale padá v čase maxima roja.
Meteory zo súhvezdia Blížencov
Názov roja je odvodený z latinského názvu súhvezdia Blížencov (Gemini), z ktorého meteory po celý čas aktivity roja zdanlivo vylietajú. V prípade Geminíd leží toto miesto – odborne radiant – východne od dvoch najjasnejších hviezd súhvezdia, nazývaných Kastor a Pollux.
Na decembrovej oblohe vychádza súhvezdie Blíženci aj s oboma hviezdami už za súmraku a je pozorovateľné celú noc. Najvyššie nad obzorom v polovici decembra býva okolo 2.00 hod. Vtedy dosahuje radiant meteorického roja v našich zemepisných šírkach výšku okolo 70 stupňov nad obzorom.
Vďaka tomu je možné v skorých ranných hodinách nad naším územím pozorovať maximum roja s početnosťou viac ako 120 meteorov za hodinu. Za celú noc maxima si užijeme možno až tisíc meteorov z meteorického roja Geminíd. Meteory z tohto roja sú pritom v porovnaní s iným rojom v roku pomerne pomalé. Do atmosféry vstupujú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu.
Meteorický roj Geminidy. Zdroj: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Meteory alebo padajúce hviezdy
Obdivovaný meteorický roj Geminíd spôsobujú častice medziplanetárneho prachu, ktoré križujú dráhu Zeme každý rok v decembri. Tieto vysokou rýchlosťou vstúpia do zemskej atmosféry, kde sa rýchlo zahrejú a vyparia. Žiariace stopy, ktoré pritom vytvárajú a ktoré pozorujeme zo Zeme, označujeme ako meteory alebo ľudovo padajúce hviezdy.
Za väčšinu opakujúcich sa meteorických rojov, ako sú napríklad Perzeidy v auguste, vďačíme prechodu Zeme cez prach komét. Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka každý rok prechádza prachovou stopou, ktorú kométa zanechala vo vesmíre. Častice ľadového prachu, ktoré pri prelete zemskou atmosférou vytvárajú nebeské divadlo Geminíd, však pochádzajú z iného telesa.
Zdrojom je asteroid Phaethon
Geminidy patria medzi jedny z mála meteorických rojov, ktorých zdrojom nie je kométa. Pohybujú sa v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon a ich genetickú súvislosť potvrdili až nedávne výskumy.
Asteroid MP 3200 Phaethon je trúsiaca sa planétka, ktorú pomocou družice IRAS objavili 11. októbra 1983 astronómovia Simon Green a John Davies. „Planétka má neobvyklú dráhu, ktorá ju raz za rok a pol zavádza do nehostinnej blízkosti Slnka, do vzdialenosti len 0,14 au (astronomickej jednotky) od nej. Hoci v jej prípade nebola nikdy pozorovaná aktivita typická pre kométy, javí sa planétka skôr ako kométa, a to jednak svojou pretiahnutou dráhou, pri ktorej sa Phaethon dostáva bližšie k Slnku než akákoľvek iná planétka, a jednak svojím podielom na roji Geminíd. Vzhľadom na pravidelný výrazný ohrev planétky dochádza k úniku prchavých látok a postupnému trúseniu planétky. Niektorí astronómovia sa tiež domnievajú, že ide o fragment veľkej planétky Pallas z hlavného pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom,“ uvádza tlačová správa Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave.
Najbližšie k Zemi bude koncom storočia
Pretože je obežná dráha planétky blízko zemskej dráhy a planétka obehne Slnko raz za necelých 524 dní, núka sa otázka jej blízkeho preletu okolo Zeme. Posledný nastal 10. decembra 2007. Vtedy planétka minula Zem vo vzdialenosti asi 18 miliónov km (približne osmina vzdialenosti Zeme od Slnka). Ďalšie tesné prelety sa uskutočnia v rokoch 2050 a 2060. Najbližšie k Zemi bude v tomto storočí až neskôr, konkrétne 14. decembra 2093. Od našej planéty ju budú deliť 3 milióny km, čo je len osemkrát ďalej, ako sa nachádza Zem od Mesiaca. Fyzická zrážka so Zemou však nehrozí.
Tipy na decembrové pozorovanie
Ako v prípade každého pozorovania meteorického roja, tak aj teraz platí, že si treba vybrať miesto bez stromov a domov s dobrým výhľadom, ktoré je čo najďalej od svetelného znečistenia z miest (uvidíte tak aj slabšie meteory). December je špecifický tým, že na rozdiel od leta je zima. Keďže sa tento nebeský úkaz najlepšie sleduje poležiačky, treba sa okrem ležadla či karimatky teplo obliecť. Pomôže tiež spací vak a deky. Počas decembrových nocí treba počítať i s možným výskytom inverzií, preto je najlepšie vydať sa do hôr. Meteory padajú náhodne po celej oblohe. Stačí teda uprieť zrak na ľubovoľnú oblasť oblohy a čakať na záblesk prvého meteoru.
Zdroj: Slezská univerzita Fyzikální ústav, VND, science.ORF.at
(zh)
