Prečo je meteorický roj Kvadrantíd málo známy, ako vznikol a aká budúcnosť ho čaká? Nielen na tieto otázky vám odpovie nasledujúci text.
Maximum meteorického roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objavuje od západu Slnka 3. januára do rána 4. januára. Foto: Tomáš Slovinský.
V roku 2026 boli podmienky na pozorovanie meteorického roja Kvadrantíd mimoriadne nepriaznivé. Presne v deň maximálnej aktivity roja – 3. januára 2026 – bol Mesiac v splne a jeho svit umožnil pozorovať len najjasnejšie meteory. Pozorovatelia, ktorých neodradili nepriaznivé podmienky, aj napriek tomu zachytili niekoľko jasných meteorov. V diskusiách a príspevkoch na sociálnych sieťach ľudia uvádzali, že v nočných hodinách počas maxima od 3. do 6. januára 2026 a tesne po ňom videli aspoň niekoľko jasných meteorov alebo bolidov. Hoci celkový počet viditeľných meteorov bol nízky, niektorí pozorovatelia videli počas týchto nocí dokonca dočasné farebné meteorické stopy. Existuje videozáznam z vesmíru – prelet meteoru z roja Kvadrantíd zachytila 3. januára 2026 kamera na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Aktívny, ale málo pozorovaný
Tento rok vieme vysvetliť nízku aktivitu pozorovateľov zlou viditeľnosťou spôsobenou splnom Mesiaca. Prečo sa však tento roj, ktorý patrí medzi tie najaktívnejšie, neteší veľkej pozornosti ani v priaznivejších rokoch?
Príčiny sú dve. Prvá je tá, že radiant roja je vysoko na severnej oblohe, a preto je dobre pozorovateľný hlavne zo severnej pologule. Na tej však vládne začiatkom januára zima a mnohých potenciálnych pozorovateľov odradí predstava stráviť niekoľko hodín na mraze. Aký je to len rozdiel oproti najznámejšiemu meteorickému roju Perzeíd, ktorý možno pozorovať za priaznivých letných teplôt začiatkom augusta!
Radiant meteorického roja Kvadrantíd. Zdroj: Royal Astronomical Society
Druhou príčinou je extrémne krátke trvanie roja Kvadrantíd. Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od západu Slnka 3. januára do rána 4. januára. Pritom v maxime, ktoré trvá približne len šesť hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 90 meteorov za hodinu. Dôvodom krátkeho trvania roja je veľký sklon dráhy meteoroidov voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka, ktorý je podľa nedávnych štúdií Petra Jenniskensa priemerne 72 stupňov.
Napriek ostrému maximu sa jednotlivé meteory patriace ku Kvadrantidám vyskytujú od 28. decembra do 12. januára. Maximum aktivity nastáva 3. až 4. januára. V prípade, že čas maxima pripadne na denný čas, môže byť roj v danom roku takmer nepozorovateľný. Roj sa vyskytuje pravidelne každý rok, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 bolo na radare zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy.
Pozrite si
Materské teleso roja Kvadrantíd
Dráha roja je výrazne nepresná. Ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď krátkoperiodická kométa 96 P/Machholz, alebo asteroid 2003 EH1, ktorý môže byť vyhasnutým jadrom kométy C/1491 Y1 pozorovanej v stredoveku v Číne, Japonsku a Kórei. Hoci sa vyskytujú aj bolidy (pozri nižšie), väčšina meteorov tohto roja nie je veľmi jasná, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou.
Asteroid 2003 EH1 bol objavený 6. marca 2003 v Lowellovom observatóriu v USA v rámci programu na vyhľadávanie vesmírnych telies v blízkosti Zeme. Okolo Slnka obehne raz za 5,52 roka a je možné, že ide o takzvané spiace kometárne jadro – kométu v období nulovej aktivity, ktorá sa navonok javí ako asteroid. Priemer má približne tri kilometre, čo ho radí k malým asteroidom, a takéto rozmery má aj väčšina krátkoperiodických komét.
Dráha možného materského telesa Kvadrantíd – asteroidu 2003 EH1 vo vnútornej slnečnej sústave. Zdroj: Wikipedia
Existuje teória, ktorá hovorí, že obidva možné materské objekty – kométa 96 P/Machholz aj asteroid 2003 EH1 – pochádzajú z jednej veľkej kométy, ktorá sa rozpadla niekedy v rokoch 100 až 950 nášho letopočtu. Vzhľadom na to, že dráhy všetkých týchto telies prechádzajú v priestore relatívne blízko Jupitera, ktorý svojím gravitačným pôsobením tieto dráhy často mení, je skúmanie ich priebehu do dávnej minulosti neľahké.
Pomenovanie podľa súhvezdia Quadrans Muralis
Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis a súhvezdie zas svoje pomenovanie dostalo podľa nástenného kvadrantu, prístroja používaného v dávnej minulosti na pozorovanie a zaznamenávanie polôh hviezd. Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (latinský názov Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja (miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú) teraz.
Dnes už neexistujúce súhvezdie Quadrans Muralis, čiže Nástenný kvadrant, podľa ktorého sú Kvadrantidy pomenované. Obrázok je prevzatý z diela Urania’s Mirror, čo je atlas oblohy vydaný v roku 1824 a obsahujúci 32 astronomických hviezdnych máp s kresbami postáv gréckej mytológie škótskeho spisovateľa a maliara Alexandra Jamiesona (1782 – 1850). Zdroj: Wikipedia
Zo Slovenska vidíme radiant najvyššie nad obzorom pred svitaním, a preto sú vo všeobecnosti podmienky na pozorovanie Kvadrantíd lepšie v druhej polovici noci. Roj Kvadrantíd si netreba zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastier – so slabým rojom Alfa Bootíd (aktívnym koncom apríla) a s nepravidelným rojom Júnových Bootíd (s aktivitou koncom júna).
Aká je budúcnosť roja Kvadrantíd?
Kvadrantidy v roku 1825 zaznamenal Antonio Brucalassi v Taliansku. Ich každoročná aktivita však bola objavená až v roku 1839. Gravitačným pôsobením Jupitera sa prúd meteoroidov spôsobujúci Kvadrantidy postupne posúva preč od dráhy Zeme, preto približne po roku 2400 už prachové častice tohto prúdu nebudú vstupovať do zemskej atmosféry a meteorický roj prestane pre pozorovateľov na Zemi existovať.
Snímka jasného meteoru z roja Kvadrantíd z 3. januára 2025.
Zdroj: V. Rogus, Arizona, EarthSky Community Photos
Kvadrantidy patria k rýchlym rojom. Meteorické telieska vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou 40,4 kilometra za sekundu. Touto obrovskou rýchlosťou narážajú na molekuly vzduchu, zahrejú sa a vo výške približne 120 kilometrov nad povrchom Zeme začínajú žiariť. Po niekoľkých desiatkach kilometrov letu, väčšinou vo výške okolo 80 kilometrov nad povrchom Zeme, svoj let atmosférou skončia úplným vyparením. Na rozdiel od iných meteorických rojov prúd Kvadrantíd obsahuje aj väčšie čiastočky, ktoré sa prejavujú jasnými bolidmi. Bolid je meteor, ktorého jasnosť je aspoň na úrovni planéty Venuše na nočnej oblohe, v astronómii hovoríme, že má jasnosť aspoň -3 magnitúdu (čím nižšia magnitúda, tým jasnejšie teleso).
(zh)
