Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kométa C/2025 R3 (PanSTARRS) by mala byť v polovici apríla viditeľná voľným okom

VEDA NA DOSAH

Kométa PanSTARRS bude viditeľná len nasledujúce dva týždne, približne do 21. apríla 2026, a to v ranných hodinách pred úsvitom a počas neho.

Kométa C/2025 R3 (PANSTARRS). Foto: Marián Zelenák

Kométa C/2025 R3 (PanSTARRS) odfotografovaná z Komárna dnes 8. apríla 2026 v skorých ranných hodinách. Autor: M. Zelenák/VEDA NA DOSAH

Na rannej oblohe v súhvezdí Pegas môžeme už malým ďalekohľadom pozorovať čoraz jasnejšiu kométu C/2025 R3 (PanSTARRS). Kométa bude pozorovateľná v našich končinách nasledujúce dva týždne, približne do 21. apríla 2026. Každý deň bude jasnejšia a je veľmi pravdepodobné, že prekoná hranicu viditeľnosti voľným okom pre skúsených pozorovateľov. Aj tí menej skúsení pozorovatelia by ju mali bez problémov objaviť v malých prístrojoch, ako sú turistické triédre alebo divadelné ďalekohľady.

Objavená na Havaji

Kométa C/2025 R3 (PanSTARRS) bola objavená 8. septembra 2025 na Havaji dvojmetrovým ďalekohľadom v rámci pozorovacieho programu Pan-STARRS (Panoramic Survey Telescope And Rapid Response System). Na prvých snímkach sa nachádzala v oblasti súhvezdia Pegas a mala veľmi nízku jasnosť, približne 19,8 magnitúda. V tom čase bola približne 400 000 ráz slabšia než objekty na hranici viditeľnosti voľným okom. Na snímkach vykazovala len slabú kometárnu aktivitu a rozmazanú hlavu bez výrazného chvosta. V polovici marca roka 2026 však začala byť pozorovateľná menšími hvezdárskymi ďalekohľadmi a jej jasnosť sa zvyšuje.

Po prvý raz pri Slnku

Dráha kométy ukazuje, že ide o dlhoperiodickú kométu z Oortovho mraku, ktorá slnečnou sústavou prelietava po prvý raz. Po prelete bude zrejme gravitačne vyvrhnutá do medzihviezdneho priestoru. K Slnku sa tak po nasledujúcom prelete príslním už pravdepodobne nikdy nevráti.

Príslním pritom prejde 19. apríla 2026 vo vzdialenosti asi 0,5 astronomickej jednotky (na polovicu vzdialenosti Zeme od Slnka, asi 75 miliónov kilometrov). O necelý týždeň 26. apríla 2026 sa bude nachádzať najbližšie k Zemi v podobnej vzdialenosti (asi 73 miliónov kilometrov). V tom čase ju však neuvidíme, bude sa premietať na dennej oblohe uhlovo blízko Slnka. Po prelete prízemím bude ďalekohľadmi pozorovateľná z južnej pologule približne ešte mesiac.

Kométa C/2025 R3 (PANSTARRS). Foto: Marián Zelenák

Kométa C/2025 R3 (PanSTARRS). Foto: Marián Zelenák

Kométa PanSTARRS bude viditeľná iba dva týždne

Keďže kométa sa presúva plynule zo severnej oblohy na južnú, máme na jej pozorovanie len obmedzený čas. Viditeľná bude nasledujúce dva týždne, približne do 21. apríla 2026, a to v ranných hodinách pred úsvitom a počas neho.

Vždy o 4.30 hod. SELČ ju možno nájsť nad východoseverovýchodným obzorom v súhvezdí Pegas v oblasti Pegasovho štvorca. Každý ďalší deň bude kométa o niečo jasnejšia. Bude však aj bližšie k obzoru, a teda horšie pozorovateľná na oblohe prežiarenej úsvitom. Pozorovacie podmienky sa zhoršia po 19. apríli 2026. Pozorovatelia vybavení binokulármi by si ju mohli spliesť s galaxiou Andromeda, ktorá sa v tom čase bude nachádzať podstatne vyššie nad obzorom a viac severovýchodným smerom. Dobrou pomôckou na vyhľadanie kométy je priložená mapka.

Mapka na vyhľadanie kométy C/2026 A1 (PanSTARRS).

Mapka na vyhľadanie kométy C/2025 R3 (PanSTARRS). Autor: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave/Stellarium

Voľným okom by mohla byť viditeľná po 10. apríli 2026

Po 10. apríli 2026 by ju mohli skúsení pozorovatelia na oblohe pozorovať aj voľným okom. Pri pozorovaní binokulárom však vynikne hlava kométy, ako aj jej chvost. Nečakajte farby, aké má kométa na snímkach astrofotografov – fotoaparáty sú na farby v noci oveľa citlivejšie než ľudské oči.

Slnečná aktivita a chvost kométy

Jasná hlava kométy bude dobre pozorovateľná v malých triédroch už teraz a v nasledujúcich týždňoch bude ešte jasnejšia. Chvost kométy je slabý, viditeľný iba na snímkach, a často sa mení. Dôvodom je interakcia plynu vo chvoste so slnečným vetrom, ktorý je teraz veľmi premenlivý pre vysokú slnečnú aktivitu. Na snímkach má tak kométa vo chvoste rôzne záhyby, prúdy, uzlíky či prerušenia spôsobené priamym vystavením plynu vo chvoste neviditeľnému prúdu nabitých častíc slnečného vetra. Chvost vyzerá, akoby plápolal podobne ako dym z komína vo vetre.

Zdroj: TS Sliezska univerzita Fyzikálneho ústavu

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup