Astronómovia sa na základe meraní domnievajú, že kométa 3I/ATLAS pravdepodobne vznikla na okraji starého hviezdneho systému.
Snímka medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS z teleskopu VLT z 18. januára 2026. Credit: ESO/O. Hainaut
Ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) Európskeho južného observatória (ESO) prispel k podrobnému výskumu zloženia kométy 3I/ATLAS, najjasnejšieho medzihviezdneho objektu, aký bol kedy pozorovaný. Astronómovia na základe merania špecifických chemických stôp prvého pozorovania tohto druhu v prípade kométy, ktorá vznikla mimo slnečnej sústavy, zistili, že kométa 3I/ATLAS pravdepodobne vznikla na okraji starého hviezdneho systému. Nové poznatky vrhajú svetlo na vznik tejto kométy a naznačujú, že môže byť oveľa staršia ako Slnko.
Medzihviezdne kométy sú ľadové objekty, ktoré vznikli okolo inej hviezdy ako Slnko a ktoré sa občas dostanú do našej slnečnej sústavy. „Sú to akési fosílie z procesu vzniku planét, ku ktorému došlo veľmi ďaleko, ale ktoré máme možnosť študovať z oveľa väčšej blízkosti,“ hovorí astronómka Cyrielle Opitomová, výskumníčka na Edinburskej univerzite. Spolu s Jeanom Manfroidom a Damienom Hutsemékersom z Univerzity v Lutychu v Belgicku viedla Opitomová štúdiu o kométe 3I/ATLAS, ktorá bola nedávno uverejnená v časopise Nature Astronomy.
Objekt 3I/ATLAS
3I/ATLAS je tretí medzihviezdny objekt, ktorý bol kedy objavený po objektoch 1I/ʻOumuamua a 2I/Borisov. Astronómovia ho objavili v okamihu, keď sa blížil k Slnku. Vďaka tomu, že v našej slnečnej sústave strávil dostatok času, mohli ho astronómovia podrobne študovať. Pri prvých dvoch medzihviezdnych objektoch bolo ťažké zmerať ich zloženie. Pri prvom astronómovia nezaznamenali prítomnosť plynu a druhý bol príliš slabý. V prípade objektu 3I/ATLAS bola situácia iná. Vďaka bezprecedentnej jasnosti tohto objektu sa skupine okolo Opitomovej, Manfroida a Hutsemékersa podarilo zmerať izotopové pomery kométy, teda relatívne množstvo rôznych foriem rovnakého prvku.
Pôvod kométy 3I/ATLAS
Pomocou prístroja UVES na ďalekohľade VLT ESO skupina zmerala pomery izotopov uhlíka a dusíka v molekulách kyanidu prítomných v plyne obklopujúcom kométu. O týchto pomeroch je známe, že sú dobrým ukazovateľom pôvodu kométy, keďže veľmi citlivo reagujú na fyzikálne podmienky v prostredí, kde kométa vznikla, a neočakáva sa, že by sa počas jej putovania vesmírom výrazne menili.
„Na rozdiel od komét z našej slnečnej sústavy vykazuje tento medzihviezdny návštevník neobvykle vysoké izotopové pomery uhlíka a dusíka,“ vysvetľuje Aravind Krishnakumar, výskumník z Univerzity v Lutychu a spoluautor novej štúdie. Podobná štúdia vedená Martinom Cordinerom z Goddardovho centra kozmických letov úradu NASA v USA, ktorá bola koncom minulého mesiaca publikovaná v časopise Nature, zistila podobný izotopový pomer uhlíka, rovnako ako zvýšené hladiny deutéria, nazývaného tiež ťažký vodík [1]. Štúdia využila dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, spoločného projektu americkej, európskej a kanadskej kozmickej agentúry.
Systém 3I/ATLAS pravdepodobne vznikol na okraji starého hviezdneho systému/Správy ESO. Zdroj Youtube/European Southern Observatory (ESO) Credits: ESO
Dvakrát taký starý ako Slnko
Celkovo výsledky výskumu Opitomovej skupiny naznačujú, že kométa sa pravdepodobne sformovala vo vonkajších oblastiach okolo starej hviezdy s nízkou metalicitou. Hviezda s nízkou metalicitou obsahuje len málo prvkov ťažších než hélium. Predpokladá sa, že vznikla v čase, keď bol vesmír oveľa mladší a chemicky chudobnejší ako dnes. Skupina preto predpokladá, že kométa 3I/ATLAS vznikla v okolí hviezdy oveľa staršej ako Slnko. „Kométa 3I/ATLAS predstavuje naozaj vzrušujúcu príležitosť preskúmať zloženie iného planetárneho systému, ktorý vznikol dávno pred tým, než vôbec existovalo naše Slnko a naša slnečná sústava,“ hovorí spoluautorka štúdie Rosemary Dorseyová, výskumníčka z Helsinskej univerzity vo Fínsku. Dôkazy z výskumov rôznych skupín naznačujú, že 3I/ATLAS je viac než dvakrát taký starý ako Slnko.
Vzhľadom na to, že sa 3I/ATLAS vzďaľuje od Slnka a postupne slabne, blíži sa tiež koniec jeho pozorovania na VLT. Budúci ďalekohľad ELT (Extremely Large Telescope) ESO umožní podobné merania budúcich medzihviezdnych objektov vrátane tých, ktoré sú menej jasné ako 3I/ATLAS. „Oblasť medzihviezdnych objektov je stále veľmi nová a vlastne nevieme, čo môžeme očakávať. Zakaždým, keď je objavený nový objekt, nás čakajú nové prekvapenia,“ uzatvára Opitomová.
Poznámky
[1] Skupina pod vedením Salazara-Manzana a Paneque-Carreña využila na meranie deuterované (teda poloťažké) vody v objekte 3I/ATLAS rádioteleskopovou sústavou ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array), v ktorej je ESO partnerom. Vedci tiež zistili, že hladiny tohto druhu vody sú tu vyššie ako pri kométach v slnečnej sústave.
Ďalšie informácie
Výsledky výskumu boli predstavené v článku, ktorý vyjde v časopise Nature Astronomy (doi:10.1038/s41550-026-02921-7).
Zdroj: TS ESO
(zh)
